Jedináčik, prvorodený, najmladší: Má poradie narodenia vplyv na našu kariéru?

Viete, čo majú spoločné Elon Musk, Richard Branson a Jeff Bezos? Okrem toho, že sú všetci traja miliardári, títo kultoví CEO sú aj najstaršími spomedzi svojich súrodencov! Naopak, Jim Carrey, Céline Dion a Robin Williams sú v rodine tí najmladší a všetci sa uplatnili vo sfére umenia. Náhoda? Očividne nie.

Rakúsky psychoanalytik Alfred Adler sa snažil preukázať súvislosť medzi poradím narodenia a rozvojom osobnosti. V priebehu 20. storočia spolupracoval s ďalšími psychoanalytikmi na charakteristike rôznych profilov: najstarších, prostredných a najmladších zo súrodencov, a dokonca aj jedináčikov. Zároveň skúmal, či by tieto aspekty mohli mať vplyv na naše správanie v práci a na našu kariéru. Tu je vysvetlenie.

Každému inú osobnosť

Prvorodený – dušou vodca

Prvorodený je rodený líder, má prirodzenú autoritu. Seriózny a dôsledný, na manažérskom poste hľadá svoje uznanie. V snahe o dokonalosť bojuje s úzkosťou, ak sa niečo nestihne načas, a zlyhanie berie tragicky. Spoznávate ho?

Od psychoanalytika Adlera, až po profesora psychológie Franka Sullowaya, teórie popisujúce osobnosť prvorodených detí ponúkajú takmer rovnakú charakteristiku: tieto teórie vykresľujú prvorodených ako tých, ktorí od narodenia ďalších súrodencov preberajú rolu „prostredných rodičov“. Dozerajúc, aby sa mladší súrodenec niečím nezadusil alebo aby prešiel cez cestu bezpečne, na prvorodených je odmalička kladený dôraz na zodpovednosť, a tým si ľahšie budujú svoju autoritu. Podľa nedávnej štúdie britskej internetovej spoločnosti Yougov v skutočnosti 54 % prvorodených tvrdí, že sú zodpovednejší v porovnaní s ich mladšími bratmi a sestrami. Prvorodení majú zároveň aj o trochu vyššie IQ. Biologický rozdiel? Žiaden. Pred narodením ďalších súrodencov im rodičia venujú celú svoju pozornosť, ktorá ich intelektuálne stimuluje, čím sa podporuje rozvoj kognitívnych schopností. Kristína, ktorá je najstaršia z troch súrodencov, o svojom detstve hovorí: „Moji rodičia si vždy dali záležať na tom, aby mňa a moje sestry zamestnávali mnohými činnosťami, ale je pravda, že počas školských čias sa sústreďovali najviac na mňa. Napríklad si našli čas a učili ma čítať, ešte kým som bola v škôlke, zatiaľ čo v prípade mojich sestier to prišlo o niečo neskôr, na prvom stupni základnej školy.” Tieto prvé roky strávené osamote s rodičmi prvorodených tiež približujú k rodinným hodnotám, čím sa stávajú tradičnejšími a konzervatívnejšími ľuďmi.

Na druhej strane, podľa Sullowaya prvorodení ťažšie zvládajú prekážky a neúspech. Koniec koncov, vedení potrebou vďaky a uznania zo strany vedenia sú prvorodení seriózni, organizovaní a dokonca perfekcionistickí.

Kristína chcela byť „sama sebe pánom“, a preto si pred niekoľkými rokmi založila vlastnú firmu. V kariérnej sfére majú prvorodení najlepšie predpoklady pre výkon manažérskych pozícií, pretože radšej zastávajú autoritárske pozície než tie podriadené. Samozrejme, manažérmi sa môžu stať aj mladšie a najmladšie z detí, no nebudú sa správať tak ako prvorodení. Podľa profesora psychológie Bena Dattnera sa prvorodení snažia vylepšiť existujúce, kým mladší a najmladší radšej všetko zničia a prestavajú nanovo, aby priniesli inováciu. A nakoniec, podľa psychológa Kevina Lemana sa prvorodení cítia komfortnejšie vo veľkých štruktúrach s dobre definovanými organizačnými schémami. V takomto type prostredia, v ktorých veľké zmeny alebo radikálne inovácie nehrozia, sa prvorodení vyhnú povinnosti prispôsobovať sa veľkým zmenám.

Prostredné dieťa – vynikajúci mediátor

Druhorodené dieťa je veľmi spoločenské, rýchlo sa prispôsobuje pracovnému prostrediu a dokáže sa integrovať. Diplomatická osobnosť, udržiavanie dobrých vzťahov s kolegami a naklonenosť otvorenému dialógu.

Podľa Adlera má prostredné dieťa problém získať si pozornosť rodičov, ktorí sa skôr venujú najstaršiemu alebo najmladšiemu dieťaťu. Anna, ktorá sa narodila ako prostredné dieťa, si na svoje detstvo spomína takto: „Povedzme, že po mnohé roky moja staršia sestra robila väčšie hlúposti než ja a mladšia sestra sa ešte nestihla prejaviť. Osobne som nechcela byť rodičom príťažou, a preto som sa správala rozumne a nenápadne. Všimla som si ale, že som sa napriek všetkému stala samostatnejšou nielen v súkromí, ale aj v práci, a dokážem sa prispôsobiť rôznym podmienkam mimo rodinného života.“

Prostredný súrodenec je spoločenskejší ako prvorodený, a preto vyniká väčšou empatiou, altruizmom, otvorenosťou a inovatívnosťou než jeho bratia a sestry. Ide o osobnosť, ktorá je voči zmenám otvorenejšia, a podľa Franka Sullowaya ju viac láka zahraničie. To je aj prípad Anny, ktorá sa niekoľkokrát presťahovala za hranice. Je úplným opakom najstaršieho súrodenca, ktorý je konzervatívnejší a s rodinou si udržiava bližšie vzťahy.

Prostredné dieťa má zároveň tendenciu vystupovať v role mediátora medzi rôznymi členmi rodiny, napríklad keď v rodine dôjde k hádke. Ide o výnimočnú vlastnosť, ktorá si nájde svoje miesto aj v profesionálnej sfére. Opäť raz je Anna človekom, ktorá rieši konflikty: „Ak panuje nejaké napätie, problém alebo diskusiu, všimla som si, že som často človek, ktorý situáciu rieši a „mediuje“. Často mi hovorievali, že som dobrá mediátorka, no nikdy by som nevedela odhadnúť, či to naozaj súvisí s tým, že som sa narodila ako prostredné dieťa.“

Pokiaľ ide o špecifické prvky, prostredné dieťa môže byť výnimočné v oblasti, v ktorej jeho súrodenci nevynikajú. Bod preňho k dobru. „Keď som sa rozhodla študovať hotelierstvo a gastronómiu a začalo ma to baviť, uvedomila som si, že je pre mňa táto oblasť absolútnou neznámou, pretože v rodine sa jej okrem mňa nikto predtým nevenoval. Mala som pocit, že som si vybrala niečo nové. Ja, ktorá som sa vždy držala pravidiel, som si vybrala niečo veľmi živé a dynamické… Konečne trochu bláznivosti! Podarilo sa mi získať miesto v manažmente jedného hotela, čo pre mňa bolo dôležité. Som rada, keď mi môže byť niekto mentorom, ale aj keď môžem byť pre niekoho mentorom ja. Aj v práci sa cítim najlepšie niekde uprostred.“

Najmladší – studnica kreativity

Tretie dieťa je kreatívne, charizmatické a dobre to vie. Občas tieto svoje vlastnosti využije vo svoj prospech. Ochota mu nie je cudzia, rád pomôže svojim kolegom a je svojmu okoliu k dispozícii, či už v súkromnej, alebo pracovnej rovine.

Podľa Adlera na toto „zlatíčko“ rodičia nevyvíjajú až taký nátlak a dostáva sa mu veľa pozornosti od celej rodiny. Nie je pod takým tlakom očakávaní svojich rodičov, preto majú najmladší súrodenci majú viac slobody nasledovať svoje kariérne sny.Michael Grose, odborník na vzdelávanie, tvrdí, že najneskôr narodení sú rovnako kreatívni ako ich súrodenci. Či už je to náhoda, alebo nie, Alicu ako najmladšiu zo sestier dlho lákala umelecká sféra: „Keď som bola menšia, vždy som chcela byť fotografkou či režisérkou. Počas štúdia som sa orientovala na sféru kultúry a odvtedy je pre mňa dôležité, aby som v rámci pracovnej pozície našla kreatívny rozmer.“

Dostali títo „drobci“ do vienka prirodzene veľkú dávku kreativity? Nie tak celkom. Ich vysoká senzitívnosť im pomáha dobre rozumieť ľuďom vo svojom okolí a odhadnúť ich emócie. Vďaka tejto prezieravosti môžu byť občas trochu manipulatívni, pretože vedia, čo treba urobiť, aby svojich blízkych očarili natoľko, aby získali, čo chcú: „Dlhé roky som mohla pozorovať interakcie mojich sestier a rodičov s vonkajším svetom a naozaj mám pocit, že som ich odkopírovala, aby som dokázala napríklad nadviazať konverzáciu. Myslím si, že dnes sa vďaka tomu dokážem integrovať do rôznych prostredí.“

Vďaka menej stresujúcemu prístupu sa 40 % z nich všeobecne považuje za uvoľnených a bezstarostných ľudí. „Ako najmladšia zo súrodencov mám pocit, že sme v každodennom živote optimistickejší a menej vystresovaní. Keď tak pozorujem životy svojich rodičov a sestier, uvedomujem si, že keď je pred nimi prekážka, veci sa nejakým spôsobom vždy vyriešia. A keď ja, ako posledná zo súrodencov, mám nejaký problém, vždy mi príde niekto skúsenejší na pomoc. To je obrovská výhoda!“ dodáva Alica.

Tým, že sa im dostáva väčšej dávky podpory, sú tiež menej vynaliezaví a menej nezávislí ako ostatní členovia rodiny. Zároveň sú egocentrickejší a menej inklinujú k manažérskym pozíciám. Na druhej strane sú veľmi vytrvalí a motivovaní túžbou prekonať svojich súrodencov.

Jedináčik – kreatívny a inteligentný

U jedináčikov pozorujeme podobný vývoj ako pri prvorodených deťoch. Jedináčikovia pociťujú veľkú potrebu uznania a pozornosti a tiež inklinujú k pozícii „lídra“. Podľa štúdie skupiny neurovedcov sú mozgy jedináčikov rôzne. Vďaka nutnosti byť samostatnou jednotkou už od raného detstva sú v porovnaní s ostatnými kreatívnejší a flexibilnejší. Naopak, podľa štúdie sa mozog jedináčikov vyznačuje menším podielom šedej mozgovej kôry, ktorá slúži ako centrum regulácie emócií, čo je ukazovateľom horšej spoločenskosti. Sebastián tento fenomén odpozoroval v práci: „Myslím si, že sa bez problémov dokážem niekomu prihovoriť a začať rozhovor, na druhej strane pracujem radšej sám, samostatne. V práci mám pocit, že ma spolupráca možno spomaľuje a nie vždy mám potrebnú trpezlivosť.“

Jedináčikovia sa dlhšie venujú štúdiu než tí, ktorí majú súrodencov, a tiež si vyberajú povolania, ktoré sú považované za prestížnejšie (právo, inžinierstvo, medicína atď.). Podľa nemeckej štúdie z roku 2009 majú dokonca vyššie IQ, v porovnaní s najmladšími zo súrodencov.

Na druhej strane klišé, že jedináčikovia majú vyššie sklony k narcizmu, už definitívne vyvrátila štúdia: jedináčikovia totiž nemajú vyššie sklony k narcizmu v porovnaní s deťmi, ktoré majú súrodencov. Sklony predvádzať sa a súperiť s ostatnými pre lepší pocit boli v prípade jedináčikov nižšie.

Naozaj sa všetko začína v kolíske?

Ak naše poradie narodenia natoľko ovplyvňuje našu osobnosť, prečo sa Kristína, najstaršia dcéra, a jedináčik Sebastián vyhýbajú manažérskym postom, keď by podľa charakteristiky svojej osobnosti mali mať chuť nechať sa obdivovať? A prečo sa Anna, prostredné dieťa, cíti niekedy menej spoločenská ako jej sestry? Jednoducho preto, že aj keď sú v niektorých prípadoch tieto charakteristiky dostatočne opisné, treba ich brať s rezervou. V skutočnosti je ťažké dokázať vplyv poradia narodenia na našu osobnosť.

Výskumom z posledných rokov sa tento fenomén nepodarilo presvedčivo dokázať. Aby boli výsledky relevantné, je potrebné vziať do úvahy mnoho kritérií, ako napríklad: kultúra, etnická príslušnosť, životná úroveň, pohlavie, vek atď., ktoré sa ťažko kombinujú a simultánne analyzujú. Nie sú skrátka starší zodpovednejší len preto, lebo sú jednoducho starší?

V práci ale aj v každodennom živote si pamätajme, že hoci poradie narodenia môže mať svoj vplyv, naša osobnosť je sumárom mnohých kritérií: dôležitá je aj naša minulosť, stretnutia, zdroje inšpirácie, skúsenosti atď. Buďte si ale istí, že tak ako sa prvorodení môžu vydať na cestu do zahraničia, aj tí najmladší môžu byť lídrami a bravúrne riadiť tím vo veľkej firme. Nezatvárajte si žiadne dvere!

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.