Hromadné prepúšťanie: Na čo mám právo?

Epidémia koronavírusu zatriasla slovenskou ekonomikou, mnohým firmám a fabrikám klesli tržby a objavila sa hrozba menom hromadné prepúšťanie. Podľa úradov práce je aktuálne ohrozených viac ako 5400 pracovných miest. „Vieme, že vo viacerých firmách je situácia hraničná a bude veľmi závisieť od skutočnosti, v akom časovom horizonte sa podarí obnoviť zákazky a dodávky zo zahraničia a konsolidovať finančnú situáciu podniku,” hovorí podpredsedníčka Odborového zväzu KOVO Monika Benedeková. Koncom marca ohlásil masívne prepúšťanie napríklad výrobca nábytku Decodom. Firma chcela pôvodne rozviazať pracovný pomer s viac ako 900 pracovníkmi. Podľa odborárov sa však prepúšťanie najvýraznejšie dotýka strojárskeho odvetvia. No situácia nie je jednoduchá v žiadnom sektore.

Čo to teda vlastne hromadné prepúšťanie je a aké máte práva, keď sa podnik rozhodne vo veľkom znižovať stavy?

Kedy je to hromadné prepúšťanie?

Ak sa firma rozhodne, že ukončí pracovný pomer s najmenej desiatimi zamestnancami v priebehu tých istých 30 dní, môžeme hovoriť o hromadnom prepúšťaní. Samozrejme, závisí to od veľkosti podniku – pre firmy nad 300 ľudí je tento počet stanovený na minimálne 30.

Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť bez diskusie

Firma, samozrejme, nemôže začať prepúšťať len tak. So zástupcami zamestnancov (alebo priamo s dotknutými zamestnancami, ak vo firme nie sú odbory) musí najneskôr mesiac pred začiatkom hromadného prepúšťania prerokovať rôzne alternatívy a spôsoby, ako mu predísť.

Povinností je však viac. Zamestnancov musí firma náležite informovať o viacerých skutočnostiach. „Zamestnávateľ by mal v dostatočnej miere vysvetliť ekonomické dôvody hromadného prepúšťania. Súčasná spoločensko-ekonomická situácia mnohým zamestnávateľom takéto dôvody poskytuje, napríklad v podobe značného poklesu tržieb,” uvádza príklad Marián Porvažník, vedúci právneho oddelenia v spoločnosti Vacuumlabs.

Okrem odpovede na otázku prečo musí zamestnávateľ informovať o počte, štruktúre a kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať. Tiež musí byť jasná doba, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať.

Porvažník pripomína, že ak niektoré povinnosti firma poruší, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemernej mzdy. Stať sa to môže, ak prepúšťanie firma riadne neprerokuje, prípadne nenahlási, čo má, na úrade práce.

Lehoty a časové hľadisko

Jedna z najpálčivejších otázok je: „Kedy najskôr sa môžem ocitnúť bez práce?” Tu si treba opäť pripomenúť už spomínaný mesiac, ktorý musí ubehnúť medzi oznámením o pláne prepúšťať a reálnymi výpoveďami.

„Po uplynutí tejto lehoty sa na dotknutých zamestnancov vzťahujú všeobecné výpovedné lehoty, to jest najmenej jeden mesiac. V rámci hromadného prepúšťania tak zamestnanec môže najskôr stratiť prácu po dvoch mesiacoch od oznámenia,” hovorí Porvažník.

Samozrejme, môže to byť aj neskôr, ale to už závisí od výpovednej doby vo vašej pracovnej zmluve, prípadne podľa počtu odpracovaných rokov. Teoreticky to môže byť aj skôr, ak sa tak so zamestnávateľom dohodnete, lebo vám to vyhovuje viac.

Odstupné

Keďže hromadné prepúšťanie sa nedeje z vôle zamestnanca a nie je z jeho strany úplne dobrovoľné, vo veľa prípadoch má pracovník nárok na odstupné. Podmienky sú pri hromadnom prepúšťaní rovnaké ako pri bežnej výpovedi. Ak teda dostane pracovník takzvanú výpoveď zo strany zamestnávateľa, najčastejšie aktuálne z dôvodu nadbytočnosti, a pracoval pre firmu viac ako dva roky, vznikne mu nárok na odstupné. Podľa počtu odpracovaných rokov v podniku ide o jeden až štyri priemerné mesačné zárobky.

Ak trval pracovný pomer:

• najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov, ide o jeden mesačný plat,
• najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, ide o dva platy,
• najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, ide o tri platy,
• najmenej 20 rokov, ide o štyri platy.

Vyrokovať sa však dajú aj lepšie podmienky. Ak by sa pracovný pomer ukončil dohodou a nie výpoveďou zo strany zamestnávateľa, pričom dôvodom by bola stále nadbytočnosť, nárok na odstupné má aj zamestnanec, ktorý robil vo firme aj menej ako dva roky. Zákonník práce spomína ako výšku odstupného jeden až päť priemerných platov, znova na základe odpracovaných rokov.

Zamestnancovi patrí v tomto prípade odstupné vo výške:

• jedného mesačného platu, ak trval pracovný pomer menej ako 2 roky,
• dvoch platov, ak trval pracovný pomer najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov,
• troch platov, ak trval pracovný pomer najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov,
• štyroch platov, ak trval pracovný pomer najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov,
• piatich platov, ak trval pracovný pomer najmenej 20 rokov.

Čo ak nechcem odísť?

Nie každý si však vie predstaviť, že by v súčasnej situácii riešil novú prácu. Ak to je tak, môžete skúsiť vo firme hľadať iné riešenie. Právny expert Marián Porvažník pripomína, že keďže firma musí hromadné prepúšťanie prerokovať so zamestnancami alebo ich zástupcami aspoň mesiac vopred, niekedy sa dá nájsť kompromis. „Počas týchto rokovaní je možné dosiahnuť dohodu, napríklad dočasným znížením mzdy alebo úväzku, ktorá hromadnému prepúšťaniu zabráni,” vysvetľuje Porvažník.

Prepustiť pritom firma nemôže rodiča na materskej alebo rodičovskej dovolenke, zamestnanca, ktorý je práceneschopný, či tehotné ženy. Ak sa časť podniku ale vyslovene ruší, neplatí však ani to a ohrození sú všetci. Porvažník odporúča v takej situácii skúsiť sa so zamestnávateľom dohodnúť na preradení na iné, funkčné pracovisko firmy.

Ako je na tom Slovensko?

Mária Hrehová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informovala, že k prvej polovici mája bolo u nás ohrozených presne 5414 pracovných miest. Väčšina firiem napriek tomu ešte prepúšťať nezačala. Reálne prišlo na Slovensku v dôsledku hromadného prepúšťania počas koronakrízy o prácu 304 ľudí. Z toho väčšina u výrobcu kabeliek v Košickom kraji.

Odborový zväz KOVO, ktorý zastupuje najmä ťažký priemysel, spresňuje, že momentálne je nahlásené napríklad aj hromadné prepúšťanie v spoločnosti ZKW Slovakia v Krušovciach pri Topoľčanoch. Firma vyrába svetlomety pre automobilky a prepustiť by mala celkovo až 450 zamestnancov.

Hromadné prepúšťanie nahlásili rovnako v spoločnosti MIBA Sinter Slovakia v Dolnom Kubíne, kde by sa malo týkať 200 zamestnancov. MIBA Sinter je tiež dodávateľom automobilového priemyslu. Naopak zvrátiť sa podarilo aspoň prepúšťanie v strojárskej spoločnosti PPS Group Detva.

„Paradoxne, finančná podpora štátu bola doteraz vyčerpaná len v minimálnom rozsahu – z rôznych dôvodov, a to je riziko, ktoré zvyšuje hrozbu straty ďalších pracovných miest,” tvrdí Benedeková.

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.