O pozitívnych stránkach izolácie a ako ju najlepšie využiť

01. 4. 2020

6 min.

O pozitívnych stránkach izolácie a ako ju najlepšie využiť
autor
Lenka Hudáková

Lenka Hudáková je novinárka a žije v Paríži. Spolupracuje s BBC, píše tiež pre Denník SME a Denník N.

Nariadené karanténne opatrenia, “social distancing” na verejnosti či izolovaná práca… Neviditeľný vírus obrátil naše životy naruby a my sme sa, celkom neočakávane, stali zo dňa na deň účastníkmi celonárodného experimentu v zvládaní samoty. Aj pre vyhranených introvertov je táto situácia náročnou skúškou: samotu zvládame o to ťažšie, keď si ju sami vopred nevyberieme alebo keď je nám nanútená.

Ako ukázala v roku 2012 psychologická štúdia americkej Virgínskej univerzity, štvrtina žien a dve tretiny mužov radšej podstúpia elektrický šok, akoby sa ocitli sami so svojimi myšlienkami. Viacero výskumov pritom dokázalo, že čas strávený osamote — v práci aj v osobnom živote — môže nakopnúť našu kreativitu, pomôcť regulovať naše emócie, naučiť nás lepšie zvládať ťažké situácie, či dokonca prospieť našim vzťahom. Prinášame rady, ako hľadieť na samotu z inej perspektívy.

Rozlišujte samotu a izoláciu od osamelosti

„Aké je to cítiť sa osamelo?” pýta sa britská spisovateľka Olivia Laing vo svojej knihe Mesto osamelosti. „Je to ako byť hladný: ako byť hladný, zatiaľ čo sa všetci naokolo pripravujú na bohatú hostinu. Je to zahanbujúci a znepokojujúci pocit, ktorý z človeka postupne začne vyžarovať aj navonok,” odpovedá Laing. Spisovateľka, ktorá sa vo svojej knihe venuje téme samoty vo veľkom meste, poukazuje na dôležitý rozdiel: že byť osamelý nemusí nevyhnutne znamenať byť sám.

Tieto dva pojmy rozlišujú psychológovia v odbornej literatúre. Samota je fyzická izolácia od druhých ľudí. Ide o samotu v priestore, ktorú si obyčajne môžeme dobrovoľne vybrať,” vysvetľuje PhDr. Beáta Žitniaková Gurgová z Katedry psychológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Samota však nepodmieňuje osamelosť: môžeme byť obklopení druhými ľuďmi, ale cítiť sa pritom osamelo,” dopĺňa Žitniaková Gurgová, ktorá skúmala samotu a osamelosť ako psychologické fenomény v práci publikovanej v roku 2013. Samota je objektívny stav, pričom osamelosť je subjektívne prežívanie samoty. „Problém je, že u ľudí, ktorí sa ocitnú sami, sa môže časom rozvíjať osamelosť — a to hlavne, ak je samota dlhodobá,” dodáva.

To, koľko Slovákov zažíva pravidelne samotu a v akej miere pociťujú osamelosť v osobnom živote alebo na pracovisku, zatiaľ nebolo celonárodne skúmané. Istú predstavu ponúkajú štúdie našich susedov: v Česku sa samotou zaoberala psychologička Pavla Koucká, ktorá skonštatovala, že v rokoch 2000 – 2012 sa počet „osamelých” ľudí zdvojnásobil, pričom skoro každý ôsmy človek žije „sám”.

Osamelosť má pritom priamy negatívny vplyv na ľudské zdravie. V roku 2017 publikovala Americká asociácia psychológov štúdiu, v ktorej tvrdí, že sociálna izolácia a osamelosť môžu byť väčším zdravotným rizikom ako obezita. Risk predstavuje aj pre pracovný život: americký doktor Vivek Murthy, ktorý pracoval pre prezidenta Baracka Obamu, fenomén osamelosti na pracovisku označil za „krízu verejného zdravia”. „Človek sa môže cítiť osamelý, aj keď chodí každý deň pracovať do open space, pretože sa tam nestretáva s ľuďmi, s ktorými sa zhoduje a cíti dobre,” ozrejmuje Kristína Pomothy, organizačná psychologička a konzultantka.

Prečo však samotu ako takú vnímame negatívne?

„Samota má zlú reputáciu z historického hľadiska,” povedal pre denník New York Times profesor vývinovej psychológie Robert Coplan z kanadskej Carletonskej univerzity. Ako jeden z hlavných dôvodov označil vnímanie samoty a izolácie ako formy trestu — ako deti nás posielali za zlé správanie do kúta alebo na „samotku” (kto si spomína na Emila z Lönnebergy vo svojej kôlničke?). Na princípe izolácie je tiež založený väzenský systém.

Ďalším dôvodom je aj negatívne spoločenské vnímanie samotárov. „Človek, ktorý je sám, sa stáva pre druhých podozrivým, lebo nenapĺňa potrebu afiliácie. U každého jednotlivca existuje potreba byť s druhými ľuďmi a napĺňať aktívne medziľudské vzťahy. Nie je prirodzené, aby bol človek sám — samotárski ľudia nie sú považovaní za sociálne atraktívnych, sú videní ako iní, ako čudáci,” vysvetľuje Žitniaková Gurgová. Človek je spoločenský tvor,” dopĺňa Kristína Pomothy. „Evolučne sme viazaní na komunitu a skupinu. Izolácia je pre nás ohrozenie. Štúdie dokazujú, že dlhodobá izolácia v mladom veku má dopad na vývoj našich kognitívnych schopností. Z evolučného hľadiska aj z hľadiska emočnej stability je pre nás dôležité byť s inými ľuďmi,” dodáva Pomothy.

Vnímajte samotu pozitívne: ako príležitosť, nie obmedzenie

Aby sa samota zbavila svojho zlého mena, je kľúčové naučiť sa ju vnímať ako príležitosť venovať sa sebe, a nie ako obmedzenie. Prirodzene, pozerať sa na čas osamote z pozitívnej perspektívy je jednoduchšie, keď si moment vyberieme alebo naplánujeme. Nie, keď nám je nanútený. „V súčasnej situácii je spoločenská izolácia náhly stav, ktorý je nám nariadený autoritami. Ide o stratu kontroly a o to je ten stres zo samoty väčší,” domnieva sa Pomothy. Momenty, keď sa náhle ocitneme sami, prichádzajú aj v bežných dňoch: z kalendára vám nečakane vypadne obed so známym alebo vám padnú plány na piatkový večer… Dôležité je tiež oslobodiť sa od negatívnych predstáv o samote, ktoré stále prevládajú v kolektívnom vedomí.

O pocite osamelosti síce hovoríme v spoločnosti častejšie, ale opačná fyzická potreba — túžba po izolácii — je rovnako skutočná. Každý človek potrebuje byť sám,” hovorí Žitniaková Gurgová. Bol to aj jeden z prekvapivých záverov prieskumu The Rest Test, v ktorom sa v roku 2016 skúmalo, akým spôsobom si ľudia vedia najlepšie oddýchnuť. Štúdia vedená pod taktovkou BBC a Durhamskej univerzity, ktorej sa zúčastnilo viac ako 18 000 ľudí v 134 krajinách, ukázala, že ľudia si najlepšie oddýchnu pri sólo aktivitách: napríklad pri čítaní alebo pri jednoduchom trávení času osamote. Fun fact: odpovede introvertov a extrovertov sa takmer úplne zhodovali.

Ako využiť samotu a izoláciu čo najlepšie? Odstráňte podnety

Ak môže byť samota pozitívna, ako optimálne využiť momenty strávené so sebou? Je potrebné zredukovať či úplne odstrániť vonkajšie podnety: sociálne siete, telefonáty, notifikácie ohľadom správ zo sveta a podobne. „V súčasnej dobe sú ľudia prepodnetovaní. Je potrebné nájsť činnosť, ktorú robíme radi, ale bez rušivých elementov,” radí Žitniaková Gurgová.

V osobnom živote: buďte sami a vnímajte svoje telo

Momenty samoty môžu nabádať, aby sme zostali v spojení s blízkymi aspoň čiastočne prostredníctvom modernej techniky: aby sme im poslali fotku knihy, ktorú sme sa rozhodli čítať, alebo večere, ktorú sme si doma navarili. V tom prípade sa však neponárame do seba, ale opäť komunikujeme smerom von. „V súčasnosti sme stále tak veľmi orientovaní navonok, až sme odpojení od svojho tela a zabúdame, že sme aj biologická bytosť,” vysvetľuje Žitniaková Gurgová. „Je dôležité jednoducho byť sám a vnímať svoje pocity, svoje telo. Premyslieť si, čo sa mi páči alebo nepáči. Večer si spraviť audit dňa, čo sa mi podarilo, s čím nie som spokojný — napríklad formou denníka.”

Aby sme ocenili momenty, v ktorých sa ocitneme sami, musíme podľa Pomothy nájsť „rituály alebo maličkosti, ktoré nám prinášajú radosť.” Môže ísť o „pitie kávy, opaľovanie sa na balkóne, cvičenie alebo praktizovanie mindfulness (všímavosti) pomocou meditácie,” tvrdí psychologička a konzultantka. Každý si musí nájsť oblasť alebo činnosť, v ktorej vidí zmysel, alebo ktorá mu prináša potešenie. V najlepšom prípade mu umožní na chvíľu zastaviť tok myšlienok. Ak nie ste zvyknutí na meditáciu alebo už nemáte chuť pokúšať sa po desiatykrát o pravidelné písanie denníka, „stačí sa jednoducho odpojiť, sadnúť si do kresla a uvažovať, lebo aj vtedy vznikajú veľmi cenné nápady,” dopĺňa Žitniaková Gurgová.

V momentoch samoty je však dôležité byť svojím vlastným koučom. „Myslím, že vedieť dobre využiť izoláciu je o schopnosti sebamanažovania a sebaregulácie. Je potrebné nastaviť si denný program tak, aby sa pocity osamelosti nemali šancu hlásiť,” hovorí Žitniaková Gurgová. Ide tiež o reguláciu času stráveného na internete, ktorý pre našu nervovú sústavu neponúka oddych. Podľa Pomothy „by sme si v tom mali urobiť poriadok tak, ako keď ideme na diétu a vyradíme uhľohydráty.” Naša internetová komunikácia sa totiž dnes často neobmedzuje len na výmenu osobných správ s jednou alebo s viacerými osobami zároveň: naše virtuálne konverzácie, v ktorých si posielame okrem osobných noviniek aj vtipy, memes, správy a odkazy na články, sa tak stávajú „novým médiom”. „Musíme si to nastaviť: napríklad, že ráno od 7 do 8 čítam správy, večer od 7 do 8 sa venujem osobným správam a hotovo, viac tomu nedám,” navrhuje psychologička.

V pracovnej sfére: nezaplňte si kalendár videohovormi

„Samota je kľúčová (a podcenená) ingrediencia kreativity,” vyjadrila sa americká autorka Susan Cain, autorka bestselleru Ticho. Ocitnúť sa však v situácii, keď musíte pracovať sami — bez kolegov, na ktorých ste zvyknutí — môže nabádať k tomu, aby ste komunikovali čo najviac a za každú cenu. Je to však pasca, do ktorej netreba spadnúť. Netreba si zahltiť kalendár videohovormi, ako sa to napríklad stalo minulý týždeň mne a ľuďom, s ktorými pracujem,” hovorí Pomothy o izolovanej práci. „Keďže sme z jedného dňa na druhý potrebovali pracovať formou home office, chceli sme si všetci rýchlo vyplniť kalendáre, aby sme nestratili kontakt. Zrazu sme si neustále telefonovali,” spomína Pomothy.

„Je dôležité dodržať tie rutinné stretnutia, ktoré sme doteraz mali, ale tiež mať dostatok času nato, aby sa nám uvoľnil priestor na vymýšľanie nových vecí. Samota je jednoznačne príležitosť nato. Kreatívna tvorba má dve časti: kreativita pri stretávaní sa s ostatnými ľuďmi, s ktorými si vymieňame myšlienky — čo sa však cez videokonferencie robí veľmi ťažko — a kreativita v osamelosti. Súčasnú situáciu treba využiť práve nato,” radí Pomothy. „Ak má človek veľa podnetov, je ťažké byť tvorivý — zamestnanci ani nestíhajú vnímať, že sú sami. Niekedy sa človek musí stiahnuť, aby podal kvalitný výkon,” dopĺňa Žitniaková Gurgová.

Či sa ocitneme sami, lebo sme to tak zamýšľali, alebo nie, faktom je, že v dnešnej dobe ultra-hyper-konektivity je samota čoraz vzácnejšia — a možno ju tiež vnímať ako ultimátnu formu slobody.

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Preberané témy