Japonské spoločnosti chcú 4-dňovým pracovným týždňom bojovať proti vyhoreniu

V Japonsku sa nielenže veľa pracuje, tam sa však z pracovného preťaženia bohužiaľ aj zomiera. V osemdesiatych rokoch zaviedli Japonci pojem «karoshi» (v prekl. smrť z pracovného preťaženia), označujúci náhlu smrť administratívnych pracovníkov, ktorí z nadmerného stresu dostali infarkt alebo spáchali samovraždu. Odhaduje sa, že ročne pribudne okolo 1000 obetí karoshi. Tieto obete často pred svojou smrťou pracovali aj viac ako 80 hodín týždenne. Takmer štvrtina japonských zamestnancov pracuje v priemere 49 alebo viac hodín týždenne, v porovnaní so 16,4% v Spojených štátoch a 10,4% vo Francúzsku.

Japonská vláda a mnoho spoločností bojujú niekoľko rokov proti hrozbe vyhorenia a stále dominantnej kultúre, ktorá si cení nadmernú pracovnú investíciu zo strany zamestnancov. Snažia sa povzbudiť japonských pracovníkov pri hľadaní lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Podľa jednej štúdie japonského ministerstva práce, zaviedlo v roku 2018 6,9% spoločností s viac ako 30 zamestnancami 4-dňový týždeň v rôznej podobe. Aj v Japonsku sa začína rozvíjať myšlienka, že človek pracuje lepšie, ak je oddýchnutý. Preto niektoré spoločnosti povzbudzujú svojich zamestnancov, aby si v kancelárii zdriemli.

V roku 2018 upútala pozornosť sveta ohľadom 4-dňového týždňa novozélandská spoločnosť Perpetual Guardian. Začiatkom roka oznámila svoje rozhodnutie prinútiť svojich 250 zamestnancov pracovať 32 hodín týždenne namiesto 40 hodín pri rovnakej mzde. Tým spoločnosť spôsobila veľký rozruch a myšlienka si získala najmä v Japonsku mnoho nadšencov. Japonský premiér Shinzo Abe sa takisto snaží zmeniť toxickú pracovnú kultúru a povzbudzuje starnúcich Japoncov, aby sa lepšie starali o seba a svojich blízkych. Štvordňový pracovný týždeň je zaujímavou myšlienkou, ktorú určite treba preskúmať.

Medzi japonské spoločnosti, ktoré sa odvážili k tomuto kroku pristúpiť, patrí Fast Retailing Co., veľkodistribučná skupina, ktorá vlastní reťazce Uniqlo, Theory, J Brand, Comptoir des Cotonniers alebo Princesse Tam-Tam. Od októbra 2015 môžu japonskí zamestnanci skupiny odpočívať celé tri dni v týždni. Pracujú rovnaký počet hodín ako predtým, avšak tieto hodiny sú sústredené do štyroch dní, čo znamená 10 hodín denne. Spoločnosť čistiarne odpadových vôd Metawater nasledovala v lete 2018 spustenie testovacieho programu zameraného na 1 000 zamestnancov.

Iné spoločnosti zredukovali pracovný týždeň pri udržaní rovnakého počtu odpracovaných hodín denne a proporčným znížením miezd. Spoločnosť Yahoo Japan napríklad zaviedla tento systém od apríla 2017 a zameriava sa konkrétne na zamestnancov s malými deťmi alebo zamestnancov starajúcich sa o svojich rodičov. Za deň, ktorý nebol odpracovaný, zamestnanec nemá zaplatené. Podobne aj technologická spoločnosť NEC Corp vyzýva svojich zamestnancov, aby sa vybraním voľného dňa starali častejšie o svoje dieťa alebo o rodiča.

V prípade japonských spoločností je väčšia flexibilita pre zamestnancov spôsobom, ako prilákať a udržať si talenty. Toto je obzvlášť dôležité v krajine, ktorej počet pracovných síl v dôsledku demografického vývoja prudko klesá. Predpokladá sa, že zo 125 miliónov aktívnych pracovníkov sa tento počet do roku 2065 zníži na 88 miliónov. V roku 2065 bude kategória nad 65 rokov predstavovať viac ako tretinu populácie (v porovnaní s dnešnými 26,6 %).

Hiroaki Nagai, predseda jednej pracovnej agentúry, ktorá uprednostňuje 4-dňový pracovný týždeň, sa vyjadril: “Vzhľadom na demografické zmeny je pre spoločnosti čoraz dôležitejšie zachovať vitalitu a energiu svojich zamestnancov. Týmto je možné zabrániť výpovediam, vážnym nehodám a určitému škodlivému správaniu.” (Viac k tejto téme ohľadom práce a demografických zmien, vám odporúčame článok z knihy «The 100- Year Life» od Lyndy Grattonovej a Andrewa Scotta, Living and Working in an Age of Longevity (v prekl. Život a práca vo veku dlhovekosti).

V japonskom kontexte však 4-dňový pracovný týždeň nie je bez následkov. V krajine je normálne investovať do svojej práce všetko. Tí, ktorí sa rozhodnú pracovať iba 4 dni v týždni, riskujú, že im odmeny a povýšenie utečú pred nosom. Preto je nevyhnutné, aby zamestnanecké odbory a spoločnosti, ktoré zaviedli 4- dňový pracovný systém, zabránili akejkoľvek diskriminácii a stigmatizácii daných pracovníkov zo strany manažérov či kolegov.

Keďže spoločnosti ponúkajúce rovnaký plat za štyri dni práce sú stale v Japonsku pomerne zriedkavé, 4-dňový týždeň sa väčšinou týka žien. V porovnaní s ostatnými krajinami OECD je miera zamestnanosti žien v tejto krajine relatívne nízka, hoci v posledných rokoch sa mierne zvyšuje.Vzhľadom na demografické zmeny bude Japonsko na podoru hospodárstva potrebovať najmä pracovne aktívne ženy. A najlepšie by bolo nastaviť štvordňový pracovný týždeň vo všetkých krajinách!

Preložila Martina Milcent