Každý piaty LGBTI človek na Slovensku zažíva v práci diskrimináciu

„Od momentu, ako som povedala nadriadenému, že mám priateľku, dával mi opakovane pocítiť, že som najslabší článok tímu,“ prezradila svoju skúsenosť Monika, ktorá ako jedna z mnohých členov LGBTI komunity tiež zažila na pracovisku diskrimináciu pre svoju sexuálnu orientáciu. Ako tolerantní sú slovenskí zamestnávatelia a zamestnanci voči svojim kolegom z radov LGBTI?

Diskriminácii na pracovisku čelilo na Slovensku 22 % LGBTI ľudí. Tento údaj zverejnila v máji 2020 agentúra FRA, ktorá v roku 2019 robila celoeurópsky prieskum o postavení dúhovej komunity. Podobný údaj (21 %) publikoval minulý rok aj portál Platy.sk. Od iných európskych krajín sa podľa FRA pritom veľmi nelíšime, priemer EÚ je totiž práve 21 %.

Keď sa však pozrieme na celkovú diskrimináciu, zrazu vychádzajú úplne iné čísla. Akceptácia LGBTI ľudí na Slovensku je veľmi nízka. Až 46 % lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí zažilo u nás diskrimináciu, čo nás radí na ôsme miesto od konca spomedzi krajín EÚ.

Mohlo by sa teda mylne zdať, že komunita má na pracovisku lepšie postavenie ako celkovo v spoločnosti. Rozdielne čísla podľa všetkého súvisia s tým, že iba malá časť LGBTI zamestnancov je ochotná na pracovisku otvorene hovoriť o svojej identite – podľa zistení FRA je to len 8 %. Väčšina z nich (51 %) si vyberá, kedy, komu a za akých okolností sa zdôverí. Naopak, úplne to tají v zamestnaní až 41 % opýtaných. Príčinou je snaha vyhnúť sa problémom a obavy zo zlého zaobchádzania.

Potvrdzuje to aj prieskum občianskeho združenia Iniciatíva Inakosť z roku 2017. Viac ako 36 % uviedlo, že zažili negatívne komentáre na pracovisku smerom k iným kolegom, ktorí sú vnímaní ako LGBTI. A až 41 % ľudí zaznamenalo u kolegov negatívny postoj vo všeobecnosti smerom k LGBTI ľuďom. „Pri výsledkoch prieskumu nás prekvapilo, že sa v zozname priorít komunity umiestnili hneď na druhé miesto rovnaké práva v zamestnaní. Môže to byť spôsobené tým, že na pracovisku nie je vytvorené prostredie, ktoré by podporovalo diverzitu a umožňovalo otvorene hovoriť o svojej sexuálnej orientácii a rodovej identite,“ vysvetľuje Martin Macko, riaditeľ Iniciatívy Inakosť.

Zákony vs. realita

„Od momentu, ako som povedala nadriadenému, že mám priateľku, dával mi opakovane pocítiť, že som najslabší článok tímu,“ hovorí Monika, ktorá počas práce pre medzinárodnú IT firmu zažila, aké je to byť diskriminovaná pre inú sexuálnu orientáciu.

Podceňovanie a ignorácia zo strany šéfa sa pre ňu stalo pracovnou rutinou. Profesionálne sebavedomie si po tejto skúsenosti dávala dokopy ešte pár rokov. „Môj nadriadený nesúhlasil s mojimi názormi na ľudskoprávne témy a dával mi to pocítiť dosť jasne. Prideľoval mi nezaujímavé projekty, ktoré mali mizivú perspektívu. Moje odpovede na otázky, hoci správne, počas porád prehliadal, prípadne dodal, že si to ešte overí, alebo to dal overiť niekomu z tímu. Na konferencie či zaujímavé workshopy vždy nominoval ostatných po skupinách, len ja som sa do nijakej nezmestila,“ opisuje Monika. Dotlačilo ju to až k zmene tímu v rámci firmy, hoci samotná práca ju bavila. S novým šéfom sa už táto nepríjemná skúsenosť neopakovala.

Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je v pracovnoprávnych vzťahoch zakázaná od roku 2004. Neskôr sa k tomu pridal aj zákaz diskriminácie na základe rodovej identifikácie, ktorý sa týka transrodových ľudí. Ako uviedol Martin Macko z Iniciatívy Inakosť, zákazy diskriminácie si odvtedy osvojili aj mnohé profesijné združenia a majú ho vo svojich etických kódexoch. To sa týka napríklad aj profesionálnych vojakov. Situácia v praxi je však predsa len iná. Podľa prieskumu portálu Platy.sk je LGBTI komunita druhou najčastejšie diskriminovanou menšinou na pracovisku. Horšie postavenie majú ľudia s postihnutím. Zlé zaobchádzanie prichádza hlavne zo strany priameho nadriadeného.

V prípade diskriminácie na pracovisku sa môžu LGBTI ľudia obrátiť na inšpektoráty práce, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, verejného ochrancu práv, ale aj odborové organizácie a rôzne profesijné združenia. Všeobecné právne poradenstvo poskytuje aj projekt Iniciatívy Inakosť, ktorý sa volá inPoradňa.

Základ je vyhľadať pomoc a dožadovať sa nápravy. Hlásenie diskriminácie na pracovisku na základe orientácie či rodovej identity je však stále skôr zriedkavosťou. „Je to oblasť, kde sa len veľmi málo ľudí rozhodne riešiť diskrimináciu právnymi krokmi, a radšej si hľadajú inú prácu, ak majú takú možnosť,“ približuje prax Macko. Potvrdzuje to aj údaj z prieskumu FRA – až 94 % opýtaných nikdy nenahlásilo incident, keď na vlastnej koži zažili alebo boli svedkami diskriminácie.

Náplň práce – výsmech a poníženie

Chýbajúca podpora práv LGBTI ľudí na pracovisku vyšla aj zo spomínaného prieskumu: 79% účastníkov uviedlo, že sa nikdy alebo len výnimočne stretli s tým, aby niekto z kolegov podporil alebo chránil práva dúhovej komunity.

O osvetu v tomto smere sa snaží združenie Diversity PRO, ktoré už 7 rokov upozorňuje na diverzitu a inklúziu na pracovisku a zviditeľňuje LGBTI zamestnancov a zamestnankyne. Prepája taktiež dúhové zamestnanecké skupiny, ktoré vznikli v rámci medzinárodných firiem. „Našou víziou je, aby LGBTI ľudia na Slovensku mali v pracovnom prostredí rovnaké príležitosti a zaobchádzalo sa s nimi rovnako. Svojimi aktivitami sa snažíme motivovať zamestnávateľov, aby sa témou diverzity a inklúzie aktívne zaoberali. Na čo často zabúdame, je aj samotná angažovanosť LGBTI zamestnancov, zamestnankýň a ich priateľov. Pomáhame preto budovať sieť tzv. LGBTI profesionálov, ktorí sa združujú do skupín, a tak ľahšie poukazujú na svoje potreby pred vedením a v prostredí, v ktorom pracujú,“ opisuje člen Diversity Pro Marek Novotný.

O aktivity dúhových profesionálov sa zaujímal aj Milan. Je gej a počas práce pre nadnárodnú IT firmu prišiel do kontaktu s interným LGBTI združením. Ani snaha firmy o budovanie diverzity mu však nepomohla, keď narazil na homofóbneho nadriadeného. „Odkedy som nastúpil, priamy nadriadený sa vyžíval v urážlivých poznámkach na LGBTI. Po tom, ako bola založená vnútrofiremná LGBTI organizácia, sa to zintenzívnilo. Bolo jedno, či to bolo v rámci bežných konverzácií alebo na pracovných stretnutiach.“

Všetko sa zhoršilo, keď jeden z Milanových kolegov videl v jeho inboxe newsletter danej organizácie. To spustilo lavínu výsmechov a ponižovania nielen zo strany šéfa, ale aj ďalších spolupracovníkov. „Oslovovali ma ženskými zámenami. Ak som si zabudol zamknúť počítač, odosielali z neho správy so sexuálnymi podtextom ‚len pre pánov‘. Po tom, ako som to oficiálne nahlásil svojmu manažérovi a aj HR, snažili sa to ututlať.“

Následne sa Milan dočkal ospravedlnenia, no atmosféra na pracovisku sa nezlepšila: „Po tom, ako som sa bránil, kolektív ma začal ghostovať a vylúčil ma ako de facto ‚agresora‘. Vykašlal som sa na to, dal som výpoveď a odišiel som zo Slovenska.“

Podobne ako Monika aj on sa ešte dlho spamätával z tejto nepríjemnej skúsenosti. A síce sa už s ničím podobným nestretol a mohol aj v ďalšej práci otvorene vystupovať ako gej, poznačilo to jeho schopnosť začleniť sa do kolektívu. Radšej si držal kolegov od tela.

Pestrosť ako zdroj úspechu

Dúhová téma je na Slovensku stále spojená s množstvo stereotypov a klamstiev. Podľa slov Macka je rozhodujúcim faktorom na zmenu postojov spoločnosti práve osobná skúsenosť s LGBTI ľuďmi. Tá však v pracovnom prostredí zostáva naďalej veľmi nízka. Lepšia situácia je najmä v Bratislave, kde sídlia veľké nadnárodné spoločnosti. Podľa prieskumu spoločnosti Platy.sk sa s dúhovou komunitou častejšie stretávajú ľudia pracujúci v umení, kultúre, HR, marketingu, PR či v manažmente. Priamu skúsenosť majú najmenej zamestnanci v strojárstve, automobilovom priemysle či stavebníctve. Osobný kontakt s LGBTI ľuďmi je častejší aj pri väčších firmách nad 250 ľudí. Pri malých firmách do 50 zamestnancov svoju identitu skôr taja.

Diverzita je na slovenských pracoviskách dodnes veľkou neznámou. Z údajov prieskumu vyšlo, že s ňou nemá skúsenosť 43 % pracujúcich. Postupne pribúda firiem, ktoré sa systematicky venujú podpore pestrosti v pracovnom prostredí. „Slovensko je od roku 2017 osemnástou krajinou, ktorá sa zapojila do programu Európskej únie pod názvom Charta diverzity zastrešujúcej zamestnávateľov, ktorí pokladajú diverzitu a inklúziu za neoddeliteľnú súčasť firemnej kultúry. Jej signatármi sú na Slovensku firmy zo širokej škály odvetví. Okrem firiem chartu podpísali i viaceré inštitúcie a neziskové organizácie,“ informuje Novotný.

Dôvody, prečo sa zapájajú do takéhoto programu, nie sú len etické, ale aj ekonomické. Podľa slov Martina Macka viacero výskumov potvrdilo, že lepšie ekonomické výsledky majú firmy, ktoré vytvárajú otvorené prostredie a ich pracovné tímy sú pestrejšie, aj s ohľadom na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. V rovnakom duchu sa vyjadril aj zástupca Diversity Pro: „Už v priebehu druhej polovice 20. storočia začali firmy v západnej Európe a v Spojených štátoch amerických vnímať význam diverzity pre obchodné účely. Zistili, že rozmanité a inkluzívne pracovné prostredie napomáha inovatívnemu mysleniu, zvyšuje lojalitu a produktivitu diskriminovaných skupín a tiež dokáže prilákať nových zákazníkov a zákazníčky. Inými slovami, ak ste v zamestnaní spokojní a sami sebou, vaše výkony sú zvyčajne lepšie.“

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.