Pomoc, som závislý od nestíhania: je to vážne, pán doktor?

Ste typ prokrastinátora? Do poslednej chvíle čakáte, kým začnete pracovať na projekte, na ktorom ste mali začať pracovať pred mesiacom? Ak je to tak, tento článok je pre vás! Zmysel pre usporiadanosť je našou súčasťou. Bežne si sami vytvárame pracovné návyky, ktoré nás robia produktívnejšími. Niekedy však ani tie nie sú dostačujúce na to, aby sme splnili všetky pracovné úlohy.

Tí, ktorí radi pracujú na poslednú chvíľu, často môžu pracovať pod tlakom, byť perfekcionisti, alebo mať potrebu vniesť do svojho pracovného života trochu adrenalínu. Nestíhanie v práci môže byť motiváciou k produktivite, zároveň si však vyberá vysokú daň na našej psychike a energii. Do ktorej skupiny pracovníkov “na poslednú chvíľu” patríte?

Prečo sa ponáhľať?

V súčasnosti často žijeme krkolomným tempom a bojujeme s rozlišovaním toho, čo je „naliehavé“ od toho, čo je „dôležité“, alebo „nutné“. To komplikuje našu schopnosť utriediť si priority. Pracovné konverzácie sú plné výrazov ako „som zavalený prácou“ a „nemám pre seba ani chvíľku“. Vytvárajú predstavu, že naliehavosť je všade okolo nás. Napriek tomu, ako sa cítime, však nie je všetko až také naliehavé.

Pokusy o prekonanie vlastných limitov a rýchlejšie pracovné tempo v nás môžu spôsobiť nezdravý prístup k nestíhaniu. Pre mnohých je to však životný štýl. Ľudia, ktorí sú od nestíhania závislí, sú ním zároveň motivovaní, spoliehajú sa naň pri spravovaní úloh doma aj v práci. Ak bojujete s vlastnou motiváciou, tlak okolia a riziko, že prácu nestihnete dokončiť včas, môžu byť pre vás spôsobom, ako sa prinútiť konať.

Rôzne profily ľudí závislých od nestíhania

Adrenalínoví feťáci

Nechať si nad hlavou visieť Damoklov meč je pre mnohých jedinou motiváciou, prečo niečo spraviť, a navyše kvalitne. Pomáhajú im časové obmedzenia. Tým, ktorí sú závislí od zhonu, tento prístup nespôsobuje problémy. V skutočnosti ich nestíhanie motivuje a núti ich prekonať svoje limity. Pohybujú sa na veľmi nebezpečnej hrane medzi pozitívnym motivačným stresom a paralyzujúcim stresom.

„Vďaka adrenalínu som produktívnejšia. Preto viem, že nech sa deje čokoľvek, nemám na výber a musím to spraviť. Ak je predo mnou úspešný cieľ, motivuje ma to.“ Klementína (24), psychologička

Grafická dizajnérka Agáta (29) priznáva: „Nestíhanie využívam pri všetkom. Od jednoduchých vybavovačiek, cez upratovanie, až po spravovanie svojich veľkých pracovných projektov. Ak napríklad nemám na výber, pretože niekto príde na večeru, upracem svoj domov ako nikdy predtým. Nikdy nerobím veci lepšie, ako keď mi na ne neostáva takmer žiadny čas.“

Prokrastinátori

Pre iných potreba ponáhľať sa vytvára prokrastinačné zvyky. Zadaná úloha pre nich nie je vôbec motivujúca. Bez rysujúcej sa hrozby zlých následkov ju nespravia. Prokrastinácia, teda umenie odkladania práce, môže byť v práci veľkou prekážkou. Pre prokrastinátorov sú deadline a tlak okolia dôvodmi, prečo konajú. Jednoducho nemajú na výber a sú si vedomí rizika, ktoré nastane, ak nesplnia to, čo sa od nich očakáva.

„Potrebujem, aby na mňa niekto tlačil a dal mi deadline. Keď ma nič iné nemotivuje, toto je naozaj efektívne.“ Klementína

Perfekcionisti

Spoliehanie sa na nestíhanie môže byť pre niektorých prejavom perfekcionizmu. Bez termínov pre nich dokončená práca nikdy nie je dosť dobrá. Ak nemajú konkrétny dátum, dokedy musí byť niečo hotové, môžu prácu odovzdať veľmi neskoro. Vnútený harmonogram im umožňuje presunúť sa od konceptu k realizácii. Bez neho svoj mentálny náčrt neustále revidujú a vyvíjajú veľmi dlho. Tlak blížiaceho sa termínu zlepšuje ich výkon a produktivitu.

Agáta vysvetľuje: „Mám mentálne náčrty. Náčrty, ktoré reálne vytvorím pred realizáciou nejakého projektu, sú také detailné, že ide v podstate o hotový produkt. Nikdy si nedávam pauzu, lebo môj mozog pracuje bez prestávky. Sama mám pocit, že neustále pracujem.“

Priznáva, že ju tento systém motivuje k tomu, aby si vzala na plecia veľké projekty: „Bola som napríklad poverená tým, aby som sama vytvorila noviny. Rozprávali sme sa o tom v júli a reálne som na tom začala pracovať týždeň pred termínom. Všetko som zvládla za štyri dni a tri noci. Môj mozog však pracoval celú dobu. Pracoval na koncepte. To je však pre ostatných problematické, pretože nevidia, čo sa vám deje v hlave.“

Pre Klementínu je však náčrt nepodstatným krokom: „Nespravím si náčrt, ale dlho uvažujem nad zadanou vecou. Uprednostňujem si pripravovať v hlave to, čo chcem povedať, a potom sa pustím priamo do realizácie.“

Uznávame, že stratégie práce na poslednú chvíľu môžu byť rozdielne a nie vždy ide o neuváženú prácu v nedostatku času. Adrenalín termínov motivuje ľudí, ktorí bojujú s konkrétnymi krokmi, aby dokončili niečo hmatateľné. Aj keď ekonomické modely oceňujú metódu nestíhania, zahŕňa mnoho nedostatkov.

Pozitíva a negatíva metódy

Pozitíva:

• Pocit vysokej výkonnosti a efektivity: čím viac pracujete s prísnymi termínmi a obmedzeniami, o to efektívnejšie sa cítite. Aj keď ide len o mentálnu barličku, viera, že môžete úspešne splniť úlohy, postupne rastie.

„Pomáha mi to byť hyperproduktívnou.“ Klementína

• Eufória, ktorú zažijete pri dokončení dôležitej práce v krátkom časovom úseku: dokončiť veľkú úlohu v krátkom čase je strhujúce a môže vyvolať pocity majstrovstva a moci.

• Sústredenie sa na množstvo práce: ľudia, ktorí pracujú najlepšie pod tlakom, tvrdia, že rozumné rozplánovanie práce nie je nič pre nich. Cítia sa frustrovane, ak musia projekty rozkúskovať. Uprednostňujú multitasking. Jednou z výhod tohto prístupu je, že práca je redukovaná na krátky časový úsek, a tak vám ostane viac času na iné aktivity. To však neredukuje množstvo mentálnej práce.

Negatíva

• Stres a úzkosť z pocitu, že prácu nestihnete včas: odkladať prácu do poslednej chvíle a napchať veľký projekt do niekoľkých dní alebo hodín môže vytvoriť množstvo úzkosti. Fyzické symptómy ako bolesť žalúdka, hlavy alebo tráviace ťažkosti sú často prejavom stresu, ktorý vaše telo zažíva. Ak je úzkosť príliš intenzívna, môže to byť paralyzujúce a viesť k neschopnosti čokoľvek dokončiť. Stres ako motivačná sila má tiež svoje obmedzenia a zlý stres môže viesť k negatívnym následkom. Ak sa tento typ práce stane vašou jedinou pracovnou stratégiou, môže vytvoriť vo vašom tele chronický stres a ovplyvniť vaše mentálne aj fyzické zdravie. Všetky tieto faktory, v kombinácii s vysokými nárokmi na seba, zvyšujú riziko vyhorenia.

„Niekedy to ľutujem, pretože o práci príliš dlho dopredu premýšľam a to potom kazí chvíle ničnerobenia. Nedokážem však prestať myslieť na to, čo by som mala urobiť.“ Klementína

• Problémy so spánkom: ďalším následkom práce na poslednú chvíľu je narušený spánkový režim. V týchto situáciách ľudia často zneužívajú stimulanty (kávu, čaj, cigarety) a redukujú dobu spánku, prípadne vôbec nespia.

„Niekedy strávim celé noci prácou, napriek tomu, že keby som začala o dva dni skôr, všetko by som bez problémov stihla.“ Agáta

• Problémy s prácou v tíme alebo hierarchických štruktúrach: často je tento typ time managementu vedomou stratégiou. Môže však komplikovať pracovné vzťahy, pretože kolegovia a nadriadení nemajú vždy rovnaký prístup. To môže vyvolať napätie a komplikácie vo vzťahoch, najmä ak ešte medzi kolegami nie je vzájomná dôvera. V tímoch, kde týmto spôsobom pracujú všetci, panuje všeobecne menej napätia. Pre tieto tímy však môže byť ťažké stihnúť dokončiť projekt načas. Všeobecne platí, že je dobré mať aspoň jedného člena tímu, ktorý má zmysel pre plánovanie a organizáciu, aby motivoval ostatných k dodržiavaniu harmonogramu.

„Pri práci v tímoch je to ťažké. Je pravda, že to môže mojich kolegov znepokojovať a stresovať. Často sa ma pýtajú, v akej fázy s prácou som a či napredujem. Stresujem všetkých okolo seba, aj keď sama nie som vôbec vystresovaná.“ Agáta

Je ťažké organizovať a štruktúrovať náplň práce: častým a nepredvídateľným následkom je, že sa môže objaviť naliehavý problém a narušiť prácu na poslednú chvíľu. Nepredvídaný problém následne prácu spomalí. Ďalšou prekážkou býva prioritizácia jednotlivých pracovných úkonov v krátkom časovom úseku. To môže predstavovať skutočný problém, ktorý by mohol viesť k vážnemu poškvrneniu kariéry a obrazu, ktorý si o vás urobia kolegovia a šéfovia.

„Prišla som o projekty, pretože som napríklad zaslala návrhy na vizuálnu identitu značky príliš neskoro. Vlastne som sama sebe ani nedala šancu.“ Agáta

Odkladať prácu na poslednú chvíľu je veľké pracovné riziko súčasnosti. Táto taktika je ospevovaná aj kritizovaná a v spoločnosti je vnímaná protichodne. Musíte vedieť, ako narábať s pocitom nestíhania a zvládať tlak, a zároveň to nepreháňať a neriskovať, že budete vyzerať neprofesionálne. Navyše, ak pracujete týmto spôsobom, je dôležité uvedomiť si, prečo. Musíte si overiť, či ste v takýchto podmienkach naozaj najproduktívnejší. Ak to nie je váš prípad, mali by ste sa naučiť, ako si vytvoriť zmysel pre organizáciu a obmedziť svoje nutkanie prokrastinovať. Nezabúdajte na možné mentálne a fyzické následky. Kľúčové je počúvať sami seba, aby ste vedeli, ktorá organizačná metóda vám vyhovuje najviac. Nezabudnite komunikovať so svojím tímom a šéfom, aby ste sa vyhli
zbytočnému napätiu.

Preklad: Dorota Bachratá

Zdroj: WTTJ

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.