Švédske ‚lagom‘ a čo to znamená pre zdravý pracovný a osobný život

Švédi majú pre tento stav slovo: Lagom. Vyslovuje sa lah-gohm a znamená „nie príliš, nie málo,“ „akurát“ alebo „dostačujúce,“ v závislosti na kontexte. Vo svojom jadre lagom uprednostňuje umiernenosť pred excesom. Švédske príslovie lagom är bäst znamená „tak akurát je najlepšie,“ alebo doslova „dosť je rovnako skvelá hostina.“

Medzinárodné médiá sa chytili pojmu lagom a navrhujú, že by tento princíp mohol byť kľúčom k vyrovnanému životu. V práci to znamená, že dosiahnete vzácny stav harmónie medzi pracovným a osobným životom, ktorý niektorí obhajujú ako tajnú prísadu švédskych podnikateľských úspechov. Švédsko je tiež jednou z krajín s najvyššou zamestnanosťou v Európe ako v rámci celkovej populácie, tak čo sa týka zamestnanosti žien.

Lagom rozhodne nie je prvým škandinávskym slovom, ktoré vzbudilo nadšenie v zahraničí (dánske hygge bolo pred pár rokmi centrom pozornosti). A aj keď lagom prekvitá v každodennej švédštine, znamená to, že Švédi ho vnímajú rovnako ako cudzinci, ktorí ho vnímajú ako škandinávske blaho? Aby sme pochopili lagom a čo to vlastne znamená na švédskych pracoviskách, porozprávali sme s Lottou Dellve, profesorkou Gothenburgskej univerzity v juhozápadnom Švédsku. Dellve študuje švédske pracovné podmienky už od 90-tych rokov a výsledky jej oceňovaného výskumu priniesli mnoho poznatkov o tom, ako môžu firmy vytvárať udržateľné prostredie, v ktorom sa môžu zamestnanci rozvíjať.

Než sa pustíme do vášho výskumu práce, spravme si lingvistické okienko. Čo presne je lagom?

Povedala by som, že to znamená „dostačujúce.“ V každodennej komunikácii používame lagom na vyjadrenie toho, že veríme, že je niečo správne. V práci to znamená, že pracujem dostatočne dobre na základe toho čím disponujem a toho, čo v práci potrebujem urobiť.

Lagom vraj pochádza zo starého švédskeho slova laghum, čo sa voľne prekladá ako „podľa zákona,“ alebo „podľa zvyku.“ Nedávno toto slovo pribralo svoj súčasný význam „dostačujúce,“ ako spomínate, alebo „tak akurát.“ Legendy však spomínajú, že slovo vzniklo keď si vikingovia podávali navzájom v skupine misku s jedlom alebo pitie. Bolo dôležité, aby si nikto nevzal príliš veľa alebo príliš málo ale lagom – tak akurát. Je toto predstava, ktorá pasuje pre koncept lagom na švédskych pracoviskách?

Áno, hľadanie lagom v práci je niečo, čo sa musí diať s ohľadom na potreby a zdroje tímu. Očakávame, že všetci príjmu svoju úlohu, podporujú sa navzájom najlepšie ako môžu. V práci ste v skupine so svojimi kolegami. Ak permanentne využívate všetky zdroje a pripisujete si všetky úspechy – ak si z ponúkaného nápoja odpijete priveľké dúško – nie je to dobré pre skupinu a v konečnom dôsledku ani pre vás.

Znamená lagom vyrovnanejší pracovný a osobný život pre jednotlivca, alebo to vnímam zjednodušene?

Jeden z kľúčových aspektov lagom je to, že odkazuje na vyrovnaný pracovný a osobný život. To znamená, že chcete vytvoriť lagom a zároveň si chcete potom aj odpočinúť. Každý musí zistiť sám do akej miery pre nich lagom v práci funguje, čo znamená vytváranie harmónie medzi flexibilitou a štruktúrou, alebo hľadanie zdravej miery otvorenosti voči učeniu sa nových vecí a vytváraní hraníc vlastného úsilia v práci. Chcem dosiahnuť rovnováhu medzi flexibilitou – zapájanie sa, nadšenie, učenie sa a kreativita – a stabilitou sústredenia sa na štruktúrovanú a formálne pridelenú úlohu v práci.
Mať okolo seba tím je v dosahovaní tohto cieľa nápomocné. Kolegovia mi môžu povedať: „Lotta, teraz si už spravila dosť, však?“ Ja môžem na to odpovedať: „Áno, myslím, že to je lagom.“ Vieme, že zamestnanci, ktorí pracujú sami nemajú možnosť ubezpečiť sa u kolegov, že spravili dosť. Riskujú toho viac, najmä ak sú mladí alebo sú v prekérnej situácií, pretože môžu stále súhlasiť za každých okolností a v každej odpovedi na čokoľvek. Je dôležité, aby sme nedopustili to, že v ich mysliach dominuje logika trhu. Je dôležité prevziať zodpovednosť za každého a skúsiť zistiť čo je lagom pre celý kolektív.

Na ľudí, čo nie sú zo Švédska to môže pôsobiť ako menej času v kancelárii a viac času na iné veci, ako napríklad trávenie času s rodinou, priateľmi alebo venovanie sa koníčkom.

Áno a nie. V prvom rade, vo Švédsku pracujeme tvrdo a nepoznáme príbehy o úspechu s lagom. Ak sa pozrieme na štatistiky Eurofondu, ktoré porovnávajú Švédsko k iným krajinám, vidíme, že intenzita pracovného nasadenia je jednou z najvyšších. Pracujeme dlho a odpočinku nie je veľa. Takže máme problém s nadbytočnou prácou. Stres v práci je tiež bežný, najmä u mladých pracujúcich a vo verejnom sektore. Začína vznikať množstvo organizovaného úsilia na prevenciu stresu, vytváranie podporných podmienok a odborných zásahov na to, aby sme našli rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a aby sme si udržali intenzívny pracovný život.

Všeobecne ale ľudia odchádzajú z práce okolo piatej poobede, však?

Áno. Máme osemhodinový pracovný deň a pravidlá a obmedzenia, ktoré podporujú neprepracovanie sa. Rôzne projekty skúšali šesťhodinovú pracovnú dobu, ukázali skvelé výsledky a radi by sme to zaviedli ako prax. Máme tiež oficiálne nariadenia ohľadom zasielania e-mailov cez víkendy a nerušenie kolegov po piatej večer.

Švédsko ale nie je krajinou bez podnikateľských úspechov. U vás vznikli napríklad slávni giganti ako Spotify, Ikea a Volvo. Ako ovplyvňuje lagom firemný výkon?

Ak nájdete svoju úroveň lagom, spokojne sa v noci vyspíte, budete tráviť čas s rodinou, s priateľmi, či si zacvičíte. Ak si každý deň odpočiniete, strávite čas s rodinou a zacvičíte si, budete môcť lepšie a dlhodobejšie pracovať. To je dobré nielen pre vás, ale aj pre firmu a pre mladých zamestnancov, ktorí sa môžu z vašich skúseností poučiť. Ak to tak nie je, zvyšuje sa riziko, že ochoriete alebo, že stratíte motiváciu pracovať.

Ďalším dôvodom úspechu je, že lagom podporuje dlhodobé vzdelávanie. Zamestnanci môžu byť kreatívnejší a to vytvára väčší pocit úspechu. To je naozaj dôležité. Čím viac vzdelávania – či už individuálneho, alebo kolektívneho – práca poskytuje, tým lepšie pre firmu.

Je pravda, že na pracovisku s lagom je manažér skôr ako futbalový tréner?

Áno, úplne. Tento druh vedenia sa sústreďuje na vytváranie vývoja v skupine. Máte spoločný cieľ: kopať do lopty.

To kontrastuje s manažérom, ktorý hovorí zamestnancom čo majú robiť. Tento druh manažmentu sme skúšali vo Švédsku už asi 15 rokov. Výsledkom bola zvýšená chorobnosť a nízka motivácia zamestnancov. Preto sa teraz snažíme vrátiť späť k štýlu vedenia založenom na spolupráci a vytváraní dôvery na pracovisku. To má za následok, že sa nielen zamestnancom, ale aj klientom zvyšuje motivácia, keďže rozhodnutia sa vytvárajú odspodu.

Naučili sme sa tiež, že je to efektívnejší prístup, pretože manažéri nie sú tí, kto je v práci najschopnejší – sú to zamestnanci. Keď prevedieme viac zodpovednosti na zamestnancov, veci trvajú kratšie a stanú sa relevantnejšími pre klientov.

Napriek tomuto všetkému lagom nie je pevne stanoveným cieľom v Švédsku či už pre firmy, alebo pre politikov, ktorí používajú iné termíny keď sa bavia o miere úspechu. Prečo to tak je?

Lagom je hovorené slovo, ale vo výskume hovoríme o termínoch ako udržateľný rozvoj. Myslím, že udržateľnosť (v švédštine hållbarhet, pozn. ed.), je oveľa lepším pojmom keď vnímame kolektív ako celok.
Ako manažér môžete jednotlivcovi povedať: „Myslím, že náš výkon je lagom.“ Ale nechvastali by ste sa, že „Sme firma, ktorá pracuje najviac lagom na svete.“ Nie je to príliš výhra. Lagom nie je o tom, že ste najlepší, je to o tom, že ste dosť dobrí a udržateľní z dlhodobého hľadiska.
Pomocou lagom by som nič nepredala, ale dôverovala by som manažérovi, ktorý rozpráva o lagom.

Vzhľadom na kontext môže lagom znamenať „tak akurát,“ ale aj „nie veľmi.“ Ak je nejaká oslava lagom kul, nie je veľmi zábavná. Niektorí lagom kritizujú a tvrdia, že zabíja kreativitu a zlyháva v motivovaní zamestnancov k väčšiemu výkonu. Zamestnanci vraj strácajú záujem a sú nešťastní, pretože vedia, že nemajú príležitosti.

Nemyslím si, že je to pravda. Slovo lagom môžete použiť ako výhovorku, keď zo seba nevydávate čo najviac. Môže to byť tiež kolektívne, keď sa skupina rozhodne, že už spravili lagom, takže tí, čo chcú spraviť viac sa môžu ostýchať, keď chcú spraviť viac.

Je to naviazané na Janteloven, dominantnú kultúrnu normu sebaovládania, ktorá panuje v škandinávskych krajinách, najmä vo Švédsku a Nórsku? Podľa tejto normy nemôžete nikdy predpokladať, že ste lepší než niekto iný.

Určite. Myšlienka, že nikto nie je lepší než niekto iný v Janteloven je naviazaná na negatívnu stránku lagom. Nie som si však istá či je Janteloven ešte stále tak prominentnou normou vo Švédsku. Myslím si, že lagom je o rovnováhe a udržateľnosti. Väčšina Švédov je veľmi motivovaná a potrebuje lagom na to, aby v práci našli rovnováhu.

Švédsko sa mení. Sú Švédi stále verní ‚lagom‘ spôsobu života tak, ako predtým?

Nie pre každého môže byť Švédsko lagom. Toto je niečo, čo nás znepokojuje. Niektoré skupiny nemajú možnosť mať lagom práce. Preto sa v akademickom svete venujeme rodovej rovnosti, migrantom a ľuďom v prekérnych pracovných situáciách a snažíme sa čo najlepšie identifikovať problémy a študovať podporné projekty. Existuje množstvo štúdii, ktoré identifikujú zdravotné problémy s problematickým zamestnaním. Rovnako sa čoraz viac zvyšuje povedomie o výzvach a obmedzeniach, ktoré by mali pôsobiť ako prevencia zneužívania pracovníkov. Napriek tomu, vo Švédsku stále existuje napätie medzi trhovou logikou, sociálnym zabezpečením a ľudskými právami.

Preložila: Dorota Bachratá
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.