Výplatná páska: rozumiete každému číslu a každej skratke?

Superhrubá mzda, tarifný plat, PvN, NČZD… Nie, určite nie ste jediní, kto má v tom stále zmätok. Rozumieť každej skratke a každému percentu na výplatnej páske je, vzhľadom na jej nepriehľadný dizajn, niečo ako superschopnosť. Situáciu komplikuje aj to, že zamestnávatelia môžu používať na jej vystavenie rôzne šablóny alebo softvéry. Táto krátka príručka vysvetľuje, ako konečne porozumieť každému riadku na výplatnej páske – a prečo je to dôležité.

Výplatná páska: začnime od základov

Aká je jej definícia?

Ide o dokument, ktorý sprevádza vyúčtovanie mzdy. Každý mesiac ho vystavuje zamestnávateľ. Od roku 2014 výplatnú pásku dostávajú dve skupiny zamestnancov:

• trvalí,
• “dohodári”, ktorí pracujú mimo trvalého pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študenta).

Zákonník práce uvádza len v niekoľkých bodoch, aké informácie musí výplatná páska obsahovať:

• jednotlivé zložky mzdy (hrubá mzda, osobné ohodnotenie, odmeny, nepeňažný príjem…),
• jednotlivé plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním,
• stav účtu konta pracovného času (ak je zavedený),
• vykonané zrážky zo mzdy,
• celkovú cenu práce.

Výplatná páska sa vydáva s každým vyúčtovaním mzdy. Keďže neexistuje jeden predpísaný vzor výplatnej pásky, zamestnávateľ si ju môže vytvoriť sám, použiť predtlačenú papierovú formu alebo na vystavenie pásky použiť účtovací softvér.

Papierová alebo elektronická?

Zákonník práce uprednostňuje vydanie pásky v papierovej forme (poštou alebo osobne), ale od roku 2011 umožňuje tiež elektronickú formu. Zamestnávateľ sa na tom musí so zamestnancom písomne vopred dohodnúť. Elektronické pásky dnes používa stále viac veľkých aj menších firiem, ktoré môžu týmto spôsobom odbúrať časť administratívnych nákladov. Prechod na digitálny systém však vyvoláva otázku ochrany osobných údajov zamestnancov: ak dostávate výplatnú pásku elektronicky, zamestnávateľ musí zaručiť ochranu vašich dát (napríklad zaheslovaním odoslaného súboru).

Prečo je dôležitá?

Okrem toho, že ukazuje, aký plat vám príde na účet a koľko dní dovolenky vám zostáva, je výplatná páska tiež konkrétnym dôkazom o práci, ktorú ste vykonali. Je dôležité si ju starostlivo odkladať, pretože sa používa na vypočítanie dôchodku. Ak ste niektoré výplatné pásky stratili, nemala by to byť žiadna katastrofa. Každý zamestnávateľ má povinnosť výplatné pásky uchovávať – Zákonník práce však už neupravuje to, koľko rokov po odchode zamestnanca by ich mal archivovať.

Hrubá mzda, tarifný plat, cena práce: ako ich rozlíšiť?

Na výplatnej páske sa skloňujú viaceré príbuzné výrazy ako hrubý plat, základná mzda a cena práce. Síce znejú podobne, predstavujú úplne odlišné sumy.

Jeden z najdôležitejších pojmov v platovom slovníku je základná zložka mzdy alebo tarifný plat. Ide o odmenu, ktorá je uvedená v pracovnej zmluve ako suma mesačného alebo základného platu. Od 1.mája 2018 je zamestnávateľ tiež povinný túto sumu uvádzať v popise pracovnej ponuky. Neslávne známy výraz “plat dohodou” tak vďaka tejto novelizácii zákona zmizol z ponúk práce.

Základná zložka platu môže, ale nemusí súhlasiť s výškou vašej hrubej mzdy: tá predstavuje súčet základnej zložky platu navýšenú o odmeny, príplatky za nočnú zmenu, nadčasy, rizikovú prácu a podobne. Z hrubej mzdy platí zamestnanec odvody. Tento termín sa používa často aj pri vyjednávaní platu na pracovnom pohovore.

Najzrozumiteľnejším pojmom – a zároveň najnižšou sumou – je čistá mzda. Táto suma, “očistená” od poistení a daní, príde zamestnancovi na účet. Naopak, najzávratnejšia suma, ktorú na výplatnej páske nájdete, je superhrubá mzda alebo celková cena práce. Ide o celkové náklady na zamestnanca, ktoré musí podľa zákona každý zamestnávateľ zverejniť na výplatnej páske.

Výplatná páska: tri hlavné časti

Napriek pestrosti modelov výplatných pások je drvivá väčšina z nich rozdelená na tri základné bloky: hlavičku, telo a pätu. V hlavičke sa nachádza názov zamestnávateľa a základné údaje o zamestnancovi, v strednej časti odvody a zrážky (zamestnanca aj zamestnávateľa) a v päte rekapitulácia čistej mzdy, respektíve celkovej ceny práce.

1. Najskôr kontrola identity

V hlavičke sa nachádzajú tie najzrozumiteľnejšie informácie, ktoré umožňujú identifikovať zamestnanca a zamestnávateľa. Aj keď sú často vyjadrené v skratkách, bez väčších problémov ich rozšifruje každý z nás:

• názov zamestnávateľa a číslo strediska, ak je v organizácii zavedené,
• mesiac a rok, za ktoré sa mzda vypláca,
• meno zamestnanca,
• osobné číslo zamestnanca,
• zdravotné poistenie zamestnanca (ZP),
• typ pracovnoprávneho vzťahu (PPV),
• typ úväzku (vyjadrený v percentách),
• počet odpracovaných dní a hodín za mesiac,
• počet čerpaných a zostávajúcich dní dovolenky (D),
• platové zaradenie zamestnanca do tarifnej triedy a tarifného stupňa, ak sa v organizácii používajú (Tarif. trieda alebo Tarif. stupeň),
• priemer na dovolenku, ktorým sa prepočítava náhrada mzdy za čerpanú dovolenku alebo za sviatok a počíta sa zo mzdy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (Priem. nah.).

2. Ide do tuhého: zrážky z platu

V tele výplatnej pásky sa nachádza desivá zmes mínusov, percent a skratiek. Tu nájdete dane a odvody, ktoré platia ako zamestnanec, tak zamestnávateľ.

Odvody zamestnanca sa počítajú z hrubej mzdy a predstavujú 13,4 % tejto čiastky:

• zdravotné poistenie (ZP – 4 %),
• nemocenské poistenie (NP – 1,4 %),
• dôchodkové starobné poistenie (DPS – 4 %),
• dôchodkové invalidné poistenie (DPI – 3 %),
• poistenie v nezamestnanosti (PvN – 1 %).

Okrem odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne musí každý zamestnanec platiť daň z príjmu, ktorá predstavuje 19 %. Nepočíta sa z celého hrubého platu, ale zo sumy hrubého platu zníženej o vyššie spomenuté odvody zamestnanca a nezdaniteľnú časť základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) alebo základná nezdaniteľná časť je nepríťažlivý, pritom taký dôležitý pojem: ide o sumu oslobodenú od dane v rámci vašej mesačnej hrubej mzdy. Je možné si ju uplatniť len u jedného zamestnávateľa a jej výška sa vyvíja paralelne s výškou sumy životného minima. Od 1. 1. 2020 ide o 21-násobok životného minima, čo predstavuje 367,85 eur za mesiac (4 414,20 eur ročne). Ak si teda odrátate z hrubej mzdy túto položku a odvody, dostanete sumu, z ktorej platíte 19 % daň z príjmu. Uf, máme to za sebou.

Čo platí zamestnávateľ? Tiež platí odvody – konkrétne 35,2 % naviac z vašej hrubej mzdy. Táto položka zahŕňa zdravotné poistenie (10 %) a sociálne poistenie (25,2 %). Predstavuje tiež rozdiel medzi superhrubou a hrubou mzdou. Superhrubá mzda alebo celková cena práce je teda to, čo zamestnávateľa mesačne stojíte.

Odvody zamestnávateľa sú podobné tým zamestnaneckým, ale jednotlivé poistenia sa percentuálne líšia:

• zdravotné poistenie (ZP – 10 %),
• nemocenské poistenie (NP – 1,4 %),
• dôchodkové starobné poistenie (DPS – 14 %),
• dôchodkové invalidné poistenie (DPI alebo PI – 3 %),
• poistenie v nezamestnanosti (PvN – 1 %),
• úrazové poistenie (UP – 0,8 %),
• garančné poistenie (GP – 0,25 %),
• príspevok do rezervného fondu solidarity (PRFS – 4,75 %).

Na odvodoch sa zamestnanec a zamestnávateľ teda podieľajú spoločne. Výška odvodov závisí od hrubej mzdy, ale existuje aj maximálny vymeriavací základ a s ním maximálna výška odvodov. Od 1. januára 2020 je MVZ stanovený na 7 091 eur mesačne.

3. Ste na konci

Dobojovali ste to do tretej časti výplatnej pásky. V päte sa nachádza suma, ktorá poputuje na účet zamestnanca. Niektoré výplatné pásky práve v tejto časti informujú o vyššie spomenutých celkových nákladoch zamestnávateľa, ale závisí to od modelu.

Buďte obozretní

Keďže nikto – ani žiaden softvér – nie je dokonalý, dajte si každý mesiac tú námahu skontrolovať si čerpané a zostávajúce dni dovolenky, odpracované dni počas štátneho sviatku alebo nadčasy. Ak si u daného zamestnávateľa uplatňujete základnú nezdaniteľnú časť, uistite sa, že bola zvážená pri výpočte dane z príjmu.

Našli ste chybu?

Ak výpočet mzdy alebo odvodov nesedí, môžete sa osobne či e-mailom obrátiť na personálne alebo mzdové oddelenie. Zákonník práce dáva každému zamestnávateľovi za povinnosť predložiť vám doklady, na základe ktorých bola mzda vypočítaná. Ak došlo k nesprávnemu vyúčtovaniu mzdy, zamestnávateľ má povinnosť vykonať nový výpočet čistej mzdy alebo chybu napraviť v ďalšom zúčtovacom období. Nové vyúčtovanie môžete požadovať do troch rokov odo dňa splatnosti mzdy (to je všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka). Chybná výplatná páska je pritom problémom pre obe strany – aj zamestnávateľ bude musieť pravdepodobne doplatiť dávky. Je v jeho záujme, aby výplatné pásky boli v poriadku v prípade, ak by vo firme prebiehala kontrola z inšpektorátu práce alebo daňového úradu.

Výplatná páska je kľúčovým dokumentom pre každého zamestnanca. Teraz, keď sa už lepšie vyznáte v jej záhadných skratkách, budete ju vedieť na konci mesiaca o to viac oceniť!

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.