Ktoré európske krajiny majú najlepšie pracovné podmienky?

Materská dovolenka, platené voľno, minimálna mzda, dôchodok, zaučenie, PN, kvalita pracovného prostredia… Po celej Európe sa investujú miliardy do zamestnaneckých výhod, ale kde je situácia najlepšia (a najhoršia)? Prevedieme vás pracovnými podmienkami celej Európy.

Európska únia (EÚ) nastavuje minimálne štandardy

Neexistuje systém zabezpečenia na úrovni EÚ. Každý členský štát si udržiava svoj individuálny národný systém. Európska legislatíva len koordinuje tieto národné systémy, aby udržala voľný pohyb a obchod. Aj keď neexistuje jediné jednotné aplikované pravidlo, EÚ má zoznam základných podmienok, ktoré musia byť dodržiavané. Jedným z jej cieľov je vylepšovanie pracovných podmienok v celej Európe. Európske systémy sociálneho zabezpečenia majú dobrú reputáciu po celom svete a niektoré z nich sú dokonca často uvádzané ako modelové prípady.

“Aj keď neexistuje jediné jednotné aplikované pravidlo, EÚ má zoznam základných podmienok, ktoré musia byť dodržiavané. Jedným z jej cieľov je vylepšovanie pracovných podmienok v celej Európe.”

Sociálne práva: najlepší a najhorší

Dve nedávne štúdie od Glassdoor a Deloitte porovnali systémy sociálneho zabezpečenia v celej Európe (Glassdoor analyzoval 14 krajín a v Deloitte ich skúmali 26). Vo väčšine európskych krajín sú všetky sociálne práva garantované, ale ich uplatňovanie je všade iné. Všeobecne najštedrejšími krajinami sú Dánsko, Francúzsko a Španielsko, zatiaľ čo Írsko, Veľká Británia a Švajčiarsko majú obmedzenejšie práva.

“Vo väčšine európskych krajín sú všetky sociálne práva garantované, ale ich uplatňovanie je všade iné.”

Materská dovolenka

EÚ zabezpečuje minimálnu materskú dovolenku 14 dní. Úroveň odmien a maximálnej doby trvania je však veľmi variabilný. V tejto kategórii je Veľká Británia veľmi štedrá, poskytuje až 52 týždňov dovolenky, 39 z nich je platených z 90 % výšky zárobku prvých 6 týždňov (a potom až 160 € týždenne). Hneď za tým nasleduje Írsko, kde dostanete 42 týždňov, z ktorých je prvých 26 platených stabilnou sumou 188 € týždenne. Nemecko, Španielsko, Holandsko, Francúzsko, Rakúsko a Dánsko poskytujú povinných 14 dní s plnou výškou platu.

Otcovská dovolenka

Otcovská dovolenka nie je regulovaná EÚ. Medzi krajinami sú veľké rozdiely. Na jednej strane je tu Fínsko, kde dostane čerstvý otec 45 dní, Španielsko (15), Francúzsko (11), za nimi nasleduje Belgicko, Dánsko, Švédsko a Veľká Británia, ktoré povoľujú 10 dní. Na druhej strane Holandsko ponúka päť dní, Taliansko štyri dni, zatiaľ čo Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko ani len nemajú koncept platenej otcovskej dovolenky.

Rodičovská dovolenka

EÚ zabezpečuje, že každý rodič má právo odísť a starať sa o svoje deti do dovŕšenia ich ôsmeho roku života aspoň na štyri mesiace. Napriek tomu však nie je špecifikované, aká časť tejto doby má byť preplatená. Francúzsko a Nemecko umožňujú až 156 týždňov (tri roky) rodičovskej dovolenky a Francúzsko platí každému rodičovi necelých 600 € mesačne počas doby šiestich mesiacov (26 týždňov). Švajčiarsko neponúka žiadnu rodičovskú dovolenku, zatiaľ čo Belgicko ponúka 17 týždňov za 800 € mesačne a Veľká Británia a Írsko umožňujú len 18 týždňov neplatenej dovolenky.

“V Európskej únii nie je špecifikovaná dĺžka rodičovskej dovolenky.”

Platené voľno

EÚ ponúka občanom právo na minimálne 4 týždne plateného voľna ročne. Nepočítajú sa do toho štátne sviatky. Najštedrejšími miestami s plateným voľnom sú Švédsko, Francúzsko a Dánsko (5 týždňov). Počet štátnych sviatkov je v každej krajine iný. Španielsky kalendár ich má až 14, za ním nasleduje Rakúsko (13), Taliansko (12), Švédsko, Fínsko a Grécko (11) a Francúzsko (10) a Švajčiarsko ich má za celý rok len 4. Slovensko má pre porovnanie 15 štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.

PN

Výhody pracovnej neschopnosti nie sú regulované a medzi jednotlivými európskymi krajinami sú v tejto oblasti veľké rozdiely. Holandsko ponúka najviac výhod, pracovníci tu môžu byť práce neschopní až 104 týždňov (2 roky) a dostávať počas tejto doby 70 % svojho platu. Oproti tomu je pracovná neschopnosť vo Veľkej Británii možná len na 28 týždňov (s kompenzáciou cca 100 € týždenne) a vo Francúzsku je to 26 týždňov s polovičným platom.

Podpora v nezamestnanosti

V európskych krajinách sa môže výška podpory v nezamestnanosti a doba pokrytia líšiť. Vo všeobecnosti je v tejto otázke Európa veľmi štedrá. Na vrchole rebríčku sa ocitlo Dánsko, kde je 90 % zamestnaneckých platov preplácaných po dobu až 104 týždňov. Belgicko poskytuje podporu v nezamestnanosti na neobmedzenú dobu, ktorá sa začína na sume v hodnote 65 % z platu počas prvých 13 týždňov. Najmenej chránení zamestnanci sú v Írsku a vo Veľkej Británii. Veľká Británia poskytuje podporu maximálne 82 € týždenne počas doby 26 týždňov (celková suma závisí od veku).

Minimálna mzda a mzdová nerovnosť

Mzdová nerovnosť je kľúčovým problémom, ktorý Európu sužuje od čias finančnej krízy z roku 2008. Rozdiel je badateľný najmä v Portugalsku, Rumunsku a v Taliansku. Na začiatku roku 2019 bola minimálna mesačná mzda viac než 1000 € len v ôsmich európskych krajinách (Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Írsko a Luxembursko). Luxembursko má najvyššiu minimálnu mzdu (2071 €), zatiaľ čo v Bulharsku je najnižšia (286 €).

Rodový rozdiel

Zatiaľ čo rozdiely medzi pohlaviami sa v Európe postupne stierajú, stále panuje silná nerovnosť. Kľúčovým indikátorom je pomer mužských a ženských absolventov vyššieho vzdelania v Európe. Podľa štúdie Eurostat z roku 2017 je to priemerne 29,9 % žien a 25,9 % mužov. Rozdiel je 4 %. Tento rozdiel je iný v každej krajine: napríklad 11 % v Bulharsku, 4,7 % vo Francúzsku, 2,1 % v Luxembursku.

Dôchodok

Väčšina krajín EÚ zvýšila vek odchodu do dôchodku na 65 rokov. Lotyšsko je momentálne jedinou krajinou, ktorá sa tejto norme vymyká. Minimálny dôchodkový vek je tu 63 rokov. Hrubý mesačný dôchodok sa pohybuje od takmer 8000 € mesačne v Luxembursku, až po najnižší (400 € na Malte). Španielsko, Grécko, Belgicko a Švajčiarsko platia svojim občanom dôchodok vo výške viac než 2000 €.

“Hrubý mesačný dôchodok sa pohybuje od takmer 8000 € mesačne v Luxembursku, až po najnižší (400 € na Malte).”

Kvalita pracovných podmienok a prostredia

V roku 2018 zverejnila spoločnosť The Workforce View,štúdiu. V ankete kládli otázky takmer 10 000 zamestnancom vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Španielsku, Švajčiarsku a Veľkej Británii. Jeden z piatich respondentov (18 %) potvrdil, že denne zažíva stres. Traja z desiatich (30 %) sa cítili takí vystresovaní, že uvažovali o zmene zamestnania. Cena za najvystresovanejšiu krajinu patrí Poľsku, kde viac než štvrtina zamestnancov (27 %) potvrdila, že trpí stresom denne. Tesne za nimi sa umiestnilo Francúzsko a Veľká Británia (20 %). Holanďania sú najmenej vystresovaní. Na stres trpí len jeden z desiatich zamestnancov (10 %). V dobe konania ankety však všetky krajiny prechádzali obdobím ekonomického rastu a klesajúcej nezamestnanosti. Na celom kontinente a vo Veľkej Británii 79 % respondentov uviedlo, že sú optimistickí. Najoptimistickejší boli opäť Holanďania (85 %) a na poslednom mieste sa umiestnili Francúzi (74 %).

“Jeden z piatich respondentov (18 %) potvrdil, že denne zažíva stres. Traja z desiatich (30 %) sa cítili takí vystresovaní, že uvažovali o zmene zamestnania.”

Model pre východnú a južnú Európu

Sociálne práva v Európe nie sú rovnaké vo všetkých 28 členských štátoch. Najštedrejšie systémy sú v severnej Európe. Rozdiel medzi najbohatšími dvadsiatimi percentami obyvateľstva a najchudobnejšími dvadsiatimi percentami obyvateľstva je najväčší v Stredomorí. Najnižšie platy sú vo východnej Európe. Paradoxne si väčšina občanov v týchto krajinách spája EÚ s ideou sociálnej ochrany. V Ankete z apríla 2018 odpovedalo 27 601 občanov z 28 európskych krajín. 60 % respondentov verilo, že vstup do EÚ je pre ich krajinu pozitívom. 32 % si myslelo, že sociálne zabezpečenie malo byť hlavnou témou posledných volieb do Europarlamentu (máj 2019). To znamená, že „európsky sociálny model“ sa rozširuje a postupne sa integruje vo všetkých 28 krajinách.

“Najštedrejšie systémy sú v severnej Európe. Rozdiel medzi najbohatšími 20 % a najchudobnejšími 20 % je najväčší v Stredomorí, zatiaľ čo najnižšie platy sú vo východnej Európe.”

Preklad: Dorota Bachratá

Zdroj: WTTJ

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.