Starší, lepší, skúsenejší?

Náš svet si prechádza pozoruhodnými demografickými zmenami, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad fungovaním našej spoločnosti. Zmeny neopomenuli ani svet práce, na ktorý už nemožno nazerať tak, ako predtým. Otázky zdravia a dôchodkového veku sú ďalším aspektom, ktorý budeme musieť prehodnotiť. Spoločenská zmluva koncipovaná v 20. storočí sa už pre to nasledujúce nezdá relevantná. S pribúdajúcou dlhovekosťou a skutočnosťou, že počet ľudí vo veku nad 65 rokov začína prevyšovať počet narodených detí, prichádzajú zásadné kultúrne zmeny.

Práve na tieto zmeny by mali reagovať ľudia zo sveta marketingu a ľudských zdrojov. Napriek týmto skutočnostiam „naše inštitúcie za novou realitou príšerne zaostávajú.“ Príliš málo odborníkov sa pri prognózach do budúcnosti skutočne zaujíma o mnohopočetné následky tejto demografickej revolúcie (ktorú v súčasnosti zažíva dokonca aj Čína). Našťastie sa čoraz viac motivovaných vedcov a novinárov venuje téme dlhovekosti a jej dopadom na prácu, život a spoločnosť. Sú medzi nimi aj Andrew Scott a Lynda Grattonová (odporúčame vám ich knihu s názvom The 100-Year-Life and The New Long Life).

Rovnako tak reportérka britského denníka Financial Times Camilla Cavendishová, čestná členka Harvard Kennedy School a členka Snemovne lordov vo Veľkej Británii, v roku 2019 napísala knihu Extra Time: 10 Lessons for an Ageing World, ktorá si pred začiatkom pandémie nového koronavírusu zaslúžila veľký úspech. V rámci prípravy na svoju knihu uskutočnila celosvetový prieskum, ktorý ju podnietil zamyslieť sa nad rôznymi tabu týkajúcimi sa starnutia, ktorým väčšina z nás naďalej verí. Ak by sme obsah tejto knihy mali zhrnúť do jednej vety, povedali by sme, že by sme sa všetci mali na dlhovekosť pozerať pozitívnejšie, aby sme toto „predĺženie“ života dokázali naplno zúročiť. Kniha ponúka dôležité poznatky, s ktorými by sa mali oboznámiť všetci ľudia s rozhodovacími právomocami (v organizáciách a vo vláde), pokiaľ majú záujem pripraviť sa na tento „nový svet s predĺžením“*. Knižka ponúka desať lekcií, ktoré pre vás zosumarizujeme v tomto článku.

„Vo futbale sú predĺženia časom, keď je možné všetko. Toto isté platí pre mnohých z nás. Veľa ľudí sa rozhodne neodísť do dôchodku a vrátiť sa do práce. Udržať si mladý vzhľad nám pomôžu pokroky v biológii a neurovede. Naša spoločnosť a organizácie avšak celý tento pokrok zanedbali.“ – Camilla Cavendishová vo svojej knihe Extra Time.

1. Musíme si uvedomiť, že demografia bude mať vplyv na kultúru a rovnováhu mocí

„Od roku 2020 je na Zemi viac ľudí nad 65 rokov ako ľudí do 5 rokov, pričom ide o fenomén, ktorý pozorujeme prvýkrát v histórii. Na zemeguli teda existuje viac starých rodičov ako vnúčat.“ Kým sa rodí málo detí, rodiny a siete solidarity medzi generáciami sa menia. Naša veková pyramída sa v mnohých krajinách (vrátane Japonska) mení o to rýchlejšie, ako „rodenie detí vychádza z módy.“ Korene mnohých z týchto zmien vedú k feministickej revolúcii: „Ženy sa zbavujú tradičnej nálepky oddanosti manželovi a upratovaniu a muži sa teda ocitajú pred výzvou vyrovnať sa s týmto novým svetom.“

„Ak chcete nahliadnuť do demografickej budúcnosti nášho sveta, pozrite sa na Japonsko,“ píše Cavendishová. Mnoho ľudí zostáva po celý život slobodnými. Japonsko môže byť o niekoľko rokov vpredu pred ostatnými krajinami, nejde však o nenormálnu alebo ojedinelú demografickú situáciu. Obyvateľstvo Číny tiež veľmi rýchlo starne: „Čínska populácia v produktívnom veku od roku 2012 klesá a predpokladá sa, že do roku 2050 poklesne takmer o štvrtinu. V polovici storočia by sa čínska populácia mohla oveľa výraznejšie podobať na populáciu Japonska, ale bez jeho bohatstva.“ Mnoho odborníkov predpovedá, že sa populácia Číny rapídne zníži po roku 2029. Pokiaľ ide o Európu, pôrodnosť sa na nízkej úrovni drží už tri desaťročia. Z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí rekord v najnižšej miere pôrodnosti v Európe predstavuje Taliansko.

Priemerná dĺžka života sa v priebehu dvadsiateho storočia neustále zvyšovala: „Medzi rokmi 1970 a 2011 priemerná dĺžka života výrazne narástla. Hlavný dôvod? Výrazný pokles úmrtí na infarkty a mozgové príhody vďaka ľuďom, ktorí sa zbavili zlozvyku fajčiť.“ Tieto zmeny transformujú rovnováhu síl medzi krajinami (v rôznych fázach ich demografickej revolúcie) a medzi generáciami v rámci krajín.

2. Ste mladší, než si myslíte – etapy života sa menia

„Ide o obrovskú výzvu pre ľudí na vedúcich pozíciách. Viacgeneračná pracovná sila nie je novým fenoménom, ale nie vždy je ľahké ju riadiť. Hoci žijeme éru automatizácie povolaní, odchod do dôchodku generácie baby boomerov vytvára na trhu nedostatok zručností. Potrebujeme revolúciu v oblasti vzdelávania na vrchole štvrtej priemyselnej revolúcie.“ – Camilla Cavendishová vo svojej knihe Extra Time.

Naša spoločnosť starne, ale vedie nás to tiež k predefinovaniu toho, čo to znamená mať 50, 60 alebo 70 rokov. V skutočnosti sa mení každá etapa nášho života. Napríklad fáza dospievania trvá oveľa dlhšie: „Fáza dospievania by mala trvať do 24. roku života. Toto je priemerný vek, v ktorom britské deti odchádzajú od rodičov.“ Starnutie sa neodďaľuje, vysvetľuje Cavendishová, ide o priemernú dĺžku života. Napríklad drvivá väčšina (75 %) Američanov vo veku 60 až 75 rokov nemá žiadne psychické či fyzické zdravotné problémy. Čoraz menej ľudí je senilných. Kedysi sa verilo, že demencia je nevyhnutnou súčasťou staroby, už to nie je ten prípad.

Najstaršia krajina na svete – Japonsko – už (čiastočne) prijala opatrenie vzhľadom na túto novú realitu a rozlišujú medzi „mladšími staršími“ (tí, ktorí sú zdraví, nezávislí a aktívni) a „staršími staršími“ (ide o zraniteľných ľudí, ktorí potrebujú pomoc). U „mladších starších“ je pravdepodobnejšie, že budú pokračovať v práci, v aktívnom živote a že budú nasledovať svoje ciele a udržiavať kontakt s ostatnými. „Pozorujeme oddelenie biologického a chronologického veku. Dlhšia priemerná dĺžka života nám priniesla úplne novú etapu bytia – etapu ‚mladšej staroby‘. Ľudí od 60 do 100 rokov musíme prestať hádzať do toho istého vreca a musíme akceptovať, že je normálne byť aktívny a v dobrej forme aj v 70-tke.“

Hoci mať 65 rokov dnes už nemá ten význam, ako kedysi, väčšina dôchodkových systémov je stále založená na myšlienke, že v tomto okamihu života musíte prestať pracovať. „V celej Európe dôchodkový vek nekorešponduje s priemernou dĺžkou života.“ Náboroví pracovníci a médiá sa aj naďalej držia prežitkov, ktoré očierňujú ľudí starších ako 50 rokov. O starších ľuďoch sa často vyjadrujeme ako o „podradných bytostiach“. Bezočivosť voči starnutiu situáciu ešte viac zhoršuje. Napríklad reklamy sa živia myšlienkou, že s vekom vedieme „neustály boj“.

Väčšina z nás má tendenciu podceňovať dĺžku nášho života, pretože naše očakávania zakladáme na dĺžke života (a momentu smrti) starých rodičov. Ide o to, že v otázke priemernej dĺžky života existujú obrovské rozdiely. Rozhodujúcim faktorom zostáva vzdelanie. „Nie je jasné, prečo je vzdelanie také dôležité. Niektorí odborníci tvrdia, že vzdelaní ľudia sú schopní lepšie plánovať a majú lepšiu sebakontrolu, čo im môže pomôcť pri voľbe zdravšieho životného štýlu. Vzdelanie ovplyvňuje aj typ práce, ktorú robíme.“

3. Keby šport a zdravá strava existovali vo forme tabletky, všetci by sme ich užívali

Z hľadiska biologického veku sú medzi jednotlivcami značné rozdiely. Gény ale vysvetľujú iba malú časť týchto rozdielov. Náš biologický osud závisí hlavne od podmienok, v ktorých žijeme: „čo jeme a pijeme, stupňa stresu, úrovne znečistenia, fyzickej aktivity.“ Za posledné tri desaťročia bolo publikovaných množstvo štúdií o dôležitosti športu ako „zázračného lieku“ na liečbu mnohých chronických chorôb a prevenciu fyzického opotrebenia všeobecne.

Je smutné, že sa sedavý životný štýl stáva čoraz bežnejšou záležitosťou. Veľa vedcov tvrdí, že v mnohých ohľadoch je sedavý životný štýl „novým tabakom“ (pandémia, ktorá znížila mobilitu ľudí oveľa drastickejším spôsobom, môže mať negatívny vplyv na naše zdravie). Škodlivý vplyv sedavého životného štýlu si často zamieňame s normálnym starnutím: „Účinky skutočného starnutia si zamieňame s tým, čo je predovšetkým výsledkom straty fyzickej formy spôsobenej nedostatkom pohybu.“

Existujú štyri aspekty, ako sa udržať fit a vo forme, ktoré je potrebné zlepšovať: sila, vytrvalosť, flexibilita a obratnosť. Kombinovaný rozvoj týchto aspektov napomáha znižovať všetky druhy zdravotných a psychických problémov. Aby však boli výhody cvičenia skutočné, musíme sa tejto výzve postaviť v každom veku, a nie „relaxovať“ v 80-tke alebo v 90-tke. Cvičenie však nie je také ľahké ako vziať si tabletku. Šport nepodporuje niekoľkomiliardový priemysel dotovaný silným farmaceutickým lobingom. Vyžaduje si to hlboké pochopenie nášho správania a toho, ako si udržiavať motiváciu.

Bohužiaľ, vysoká miera obezity stojí nemálo ľudí množstvo rokov života. Spomedzi všetkých priemyselných krajín sa najvyššia miera obezity vyskytuje v USA a priemerná dĺžka života Američanov sa v posledných rokoch zastabilizovala. Obezita a sedavý životný štýl spôsobujú čoraz väčšie rozdiely v priemernej dĺžke života a zdravotného stavu. Ide o problémy, ktoré, bohužiaľ, neriešia naše zdravotníctva, ktoré boli historicky „nastavené na liečbu chorôb, nie na ochranu zdravia.“

4. Odklad odchodu do dôchodku je pre niektorých ľudí múdrou voľbou

Odchod do dôchodku v 65. roku života môže znieť ako dobrá vec, ale pravdou je, že sa z toho ľudia môžu len tešiť. „Čo ak starneme práve pre pobyt na dôchodku?“ pýta sa vo svojej knihe Cavendishová. Strata svojich cieľov a uznania od ostatných, nedostatok spoločenského kontaktu, nuda a nečinnosť, ktoré často sprevádzajú odchod do dôchodku spôsobujú, že veľa ľudí je veľmi nešťastných. Preto v Japonsku vzniklo hnutie a centrá známe pod názvom Silver Human Resources Centers, ktorých cieľom je navrátiť starším ľuďom zmysel života a spoločenský kontakt. „Prvé takéto centrum založil v roku 1975 profesor z Tokijskej univerzity s niekoľkými priateľmi na dôchodku, ktorí si chceli zlepšiť svoj príjem, udržiavať sa vo forme a byť prínosom pre spoločnosť. Váš plat nie je všetko: mať miesto, v ktorom sa môžete realizovať, je dôležité.“

Často podceňujeme prínos podnikateľov a zamestnancov v zrelšom veku. V prípade Američanov existuje o 65 % vyššia pravdepodobnosť, že svoje podnikanie skôr rozbehnú ľudia vo veku 55 – 65 rokov než ľudia vo veku 20 – 34 rokov! Navyše, starší sú často úspešnejší. Svet rizikového kapitálu, v ktorom investície pramenia do start-upov, by zrelší podnikatelia nemali opomenúť – teraz nie je čas starnúť! Stále viac ľudí posúva moment svojho odchodu na dôchodok alebo sa po určitom čase z dôchodku vrátia do práce. „Do práce sa po oficiálnom odchode do dôchodku vracia každý štvrtý Američan a Brit z finančných a psychologických dôvodov.“ Často sú veľmi vzdelaní. Samozrejme, odklad odchodu do dôchodku má väčší zmysel pre ľudí, ktorí majú radi svoju prácu. Ak svoju prácu nenávidíte, má zmysel opustiť ju skôr, aby ste žili lepšie.

Diskriminácia na trhu práce komplikuje život mnohým ľuďom, ktorí by chceli pokračovať v aktívnom pracovnom živote. „V roku 2018 britský parlamentný výbor dospel k záveru, že talent viac ako jedného milióna ľudí vo veku nad 50 rokov je premárnený pre predsudky a zastarané metódy personalistov.“ Tento fakt v budúcnosti určite spôsobí obrovské problémy. Starnúce krajiny ako Nemecko (a Japonsko) v skutočnosti potrebujú viac starších ľudí, aby dokázali sanovať obrovský nedostatok talentov.

Predstava, že pracovníci v zrelšom veku sú automaticky menej produktívni, je nesprávna. Drobné úpravy v ergonómii a organizácii môžu pomôcť udržať (alebo dokonca zvýšiť) produktivitu nad očakávania (toto sa úspešne podarilo napríklad nemeckému BMW). Je tiež potrebné vytvoriť „skutočný meritokratický prístup k celoživotnému vzdelávaniu“ s cieľom rozvíjať a využívať potenciál ľudí všetkých vekových skupín.

5. Chcete zostať vo forme? Váš mozog sa musí stále učiť

Neurológovia vysvetľujú, že náš mozog má oveľa väčšiu plasticitu, ako sme si mysleli. Strate pamäte sa možno vyhnúť, mozog nie je v dospelosti zamrznutý. „Nadobúdaním skúseností sa v našom mozgu vytvárajú nové neurónové spojenia a naše správanie môže meniť náš mozog. Využite to alebo túto šancu nevyužite“ – plasticitu nášho mozgu podporujeme vtedy, keď sa učíme niečo nové, meníme svoje prostredie alebo keď hľadáme nové podnety. Vek nemusí byť nevyhnutne prekážkou učenia. Existuje množstvo dôvodov, prečo sa oplatí investovať do vzdelania a hľadania nových výziev.

6. Pokrok prípravkov proti starnutiu

Hoci cvičenie a strava majú väčší vplyv ako lieky, pokrok v medicíne je ohromujúci. Napríklad v Silicon Valley prebieha „zlatá horúčka za nesmrteľnosťou“, kde vedci pracujú na skrátení času, ktorý trávime v etape života zvanej „staroba“. Podnikatelia a ďalší, ktorí sú posadnutí kvantifikovaným sebarozvojom a osobným rozvojom, skúšajú všeličo ako pôst a obmedzenie kalórií a zhromažďujú cenné údaje, aby sa vedci dozvedeli viac. Vedci napredujú aj v genetike starnutia. „Pre starnutie existujú gény a s týmito génmi je možné manipulovať.“ Väčšina sa zhoduje, že ľudstvo čelí biologickému vekovému limitu (okolo 120 rokov). Táto hranica by sa však nemala považovať za nemennú. Existuje mnoho ďalších objavov, ktoré môžu pomôcť posunúť fyzické hranice, o ktorých sme si kedysi mysleli, že je nemožné ich posunúť.

7. Každý človek k životu potrebuje okolie/komunitu

„Kľúčom k tomu, ako prežiť jeseň života pri plnom zdraví, sú vzťahy, vzťahy a len vzťahy,“ tvrdí George Vaillant, psychiater a profesor na Harvardskej lekárskej fakulte. Kedysi bolo susedstvo miestom, kde ste sa cítili bezpečne a mohli rozvíjať medziľudské vzťahy. Náš moderný spôsob života však robí ľudí čoraz osamelejšími. V Spojenom kráľovstve (údaje sú v mnohých krajinách viac-menej rovnaké) žije viac ako tretina ľudí nad 65 rokov osamote. A tí, ktorí žijú v domovoch dôchodcov, sú často sociálne odlúčení (miera úmrtí v týchto domovoch dôchodcov počas pandémie túto situáciu tragicky ilustruje).

Práve preto sa po celom svete objavujú nové komunity, ktoré starším ľuďom poskytujú príjemnejšiu „komunitu“. „Spoločné bývanie“ existuje napr. v Holandsku a Dánsku od 60. rokov. Objavujú sa nové alternatívy bývania založené na myšlienke, že rôzne generácie sa musia miešať (čo ak by mohli študenti priniesť dianie zvonka do života starých ľudí?). ‚Mladší starší‘ nechcú pokojný život, chcú ho žiť tak, ako uznajú za vhodné. ‚Starší starší‘ sa nechcú ponevierať a nechať si rozkazovať, chcú sami rozhodovať o svojom vlastnom živote. „To, čo každý potrebuje, je komunita, ideálne taká, v ktorej sa jednotlivci aktívne podieľajú na dianí. Výhody spoločenského kontaktu sú zjavné, preto by malo byť v záujme vlád uľahčiť spolubývanie týchto ľudí.“

8. Revolúcia v oblasti ošetrovateľstva je potrebná, s robotmi, či bez nich

Práca ošetrovateľov je takmer všade nedocenená, nedostatočne platená a často vyčerpávajúca. Podľa Cavendishovej ide napriek tomu o vysoko kvalifikované povolanie. S narastajúcim počtom seniorov bude nutné najímať väčší počet opatrovateľov, ktorých budeme mať čoraz väčší problém reálne nájsť (v Európe už teraz existuje ich obrovský nedostatok). Byrokracia a deľba práce dehumanizovali zdravotnú starostlivosť. „Príliš veľa ľudí na dlhší čas uviazne medzi rôznymi zdravotnícky orientovanými povolaniami, pretože musia vždy začínať odznova. A medzi službami zdravotnej starostlivosti a sociálnymi službami neexistuje takmer žiadne prepojenie.“

Cavendishová venuje niekoľko stránok svojej knihy „revolúcii“, ktorú predstavuje holandská organizácia domácej starostlivosti Buurtzorg. „Toto je výsledok toho, keď dáte ľudskosti prednosť pred byrokraciou.“ Buurtzorg je holandská zdravotnícka organizácia založená v roku 2007, ktorá umožňuje zdravotným sestrám robiť vlastné rozhodnutia pri starostlivosti o každého pacienta. Pracujú nezávisle v malých tímoch, zložených s 10 až 12 členov. Okrem toho im pomáha menší tím, ktorí sa venuje IT a finančným záležitostiam. Model Buurtzorg funguje neuveriteľne dobre a to z troch dôvodov: po prvé – kontinuita starostlivosti; po druhé – kontakt s rodinnými sieťami; po tretie – neexistencia deľby práce. V iných zariadeniach sa veľa zdrojov vynakladá na prideľovanie úloh tej najlacnejšej pracovnej sile, čo označujeme pojmom „falošná ekonomika“.

>„Zaobchádzať s ľuďmi ako s ľudskými bytosťami, budovať dobré vzťahy a dobre platiť tým, ktorí sa ošetrovateľstvom živia, sa zdá ako rozumné riešenie. V dnešnom svete je táto situácia náročná.“ „Zdravotníctva sú nastavené tak, aby riešili problémy včerajška. Naše povojnové systémy sa stále do veľkej miery zameriavajú skôr na jednorazové choroby než na prevenciu a liečbu chronických chorôb.“

9. Hľadanie svojho Ikigai = hľadanie zmyslu svojho života

„Mať viac času by malo byť darom.“ Ak ale nemáte nič na práci, žiaden životný cieľ ani podporu komunity, potom nejde o žiadny dar. „My ľudia potrebujeme nejaký zmysel života, aby sme život mohli žiť plnohodnotne.“ Všetky štúdie ukazujú, že starší ľudia, ktorí sa cítia užitoční, sú šťastnejší a zdravší. Už spomínané japonské „silver centers“ sú organizované na základe konceptu Ikigai, ktorý spája to duchovné a praktické. Ikigai zosúlaďuje prácu, rodinu, povinnosti a záľuby.

Slávny Vennov diagram zobrazuje Ikigai ako priesečník toho, čo máte radi, toho, čo svet potrebuje, a toho, za čo môžete dostať zaplatené a v čom ste dobrí. Mnoho ľudí nachádza svoje Ikigai v pomoci iným. Viac Ikigai nájdeme v komunitách, kde starší ľudia nachádzajú spôsoby, ako pomôcť iným. Cavendishová uvádza (krásny) príklad lavičiek priateľstva v Zimbabwe, kde babičky pomáhajú miestnym dedinčanom (zjavne liečia depresiu lepšie ako vyškolení lekári). „Konanie dobra vám prinesie dobrý pocit.“

Zapojenie väčšieho počtu starších ľudí by mohlo vyriešiť mnoho známych problémov, ako napr. nedostatok učiteľov a sestier a nárast osamelosti a izolácie. „Obetaví dobrovoľníci dokážu prispieť ku skutočnému a merateľnému rozdielu vo verejných službách.“

10. Potrebujeme novú spoločenskú zmluvu

„Už 50 rokov majú občania, ktorí vyrastajú v priemyselných krajinách, možnosť čerpať všetky výhody, ktoré im zo spoločenskej zmluvy vyplývajú – tvrdo pracujú, platia dane, môžu očakávať nárast životnej úrovne, majú sa na koho spoľahnúť, ak sa niečo pokazí, a majú nárok na penziu. Táto zmluva je ale teraz ohrozená.“ V súčasnosti čoraz viac mladých ľudí v Európe a USA už neočakáva, že sa v pokročilom štádiu života dočkajú dôchodku. Vďaka pomeru aktívnych a neaktívnych ľudí sú naše systémy neudržateľné. Demografické zmeny v kombinácii s dramatickým nárastom nerovností v otázke bohatstva spôsobujú, že medzigeneračný prechod a spoločenská zmluva stoja pred bezprecedentnou výzvou. Nesmieme dovoliť súčasným generáciám nárokovať si na zdroje budúcich generácií. Pravdepodobne to bude spoločenská a politická otázka 21. storočia.

Preložila Zuzana Chovancová
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.