Musíme mať nejakú vášeň, ak si chceme vybrať povolanie?

Víkend prebehol skvele. Vyšlo krásne počasie a konečne ste sa stretli s rodinou. Všetko bolo dokonalé až do momentu, keď vám otec položil otázku: „Pripomeň mi, už vieš, čo by si chcel/a robiť?“ No vy ešte neviete. „Fakt? Ale veď je niečo, čo ťa zaujíma, no nie?“ A vtedy sa všetko zrútilo. Moment šťastia v zlomku sekundy zmizol. Radi tvrdíte, že ste sa ešte pre svoju budúcu kariéru nerozhodli. V skutočnosti však máte obrovský problém priznať si to, čo v očiach ostatných vyzerá ako veľká hanba: nie, nemáte žiadnu záľubu.

Prečo sú ale vášeň či koníčky také dôležité pri výbere kariéry? Prečo to mnohí považujeme za štartovací bod akejkoľvek pracovnej príležitosti? Vyspovedali sme hneď niekoľko odborníkov z oblasti kariérneho poradenstva, aby sme našli odpoveď na otázku: Musíme mať nejakú vášeň, aby sme si dokázali vybrať povolanie?

Tie vzácne bytosti so záľubami…

Ak závidíme priateľom alebo spolužiakom, ktorí svoju vášeň už našli, je to preto, lebo v našich očiach sa ich životná cesta zdá ako jednoznačná, kým my tú svoju ešte len hľadáme. Často si nesprávne myslíme, že športový nadšenec si bude hľadať prácu len v klube alebo športovej federácii, že milovník umenia bude posielať svoje životopisy do múzeí a že fanúšik elektronickej hudby bude klopať na dvere najväčších festivalov. A rovnako nesprávne sa domnievame, že tí, ktorých (podobne ako nás) láka viacero oblastí, ale žiadna z nich sa nevymyká priemeru, sú dobrí akurát na nič. Ak sa zaraďujete do tej druhej kategórie, určite vám najviac lezú na nervy poznámky typu: „Teba nič nebaví?“

Nemáte dôvod sa hanbiť. Podľa Axelle Larroumetovej, zakladateľky nezávislej siete Clédo, ktorá sa zaoberá kariérnym poradenstvom pre mladých, tvrdí, že väčšina študentov má problém nájsť si niečo, čo by ich reálne bavilo, alebo má problém nájsť si svoju budúcu profesiu. „Pravdou je, že len veľmi málo ľudí má nejakú vášeň a ešte menej z nich sa jej aj počas kariéry venuje.“ Toto potvrdzuje aj Carla Abiraadová, pôsobiaca na vysokej škole obchodu HEC v Paríži a zakladateľka podcastu Vocation, zameraného na kariérne poradenstvo študentov. V podcaste vystupujú odborníci z rôznych oblastí: „Väčšina ľudí, minimálne na škole obchodu, nemá žiadnu vášeň a mnohí sa vo veku 23 – 24 rokov sa ocitajú pred otázkou, čo chcú v živote robiť.“

Vášeň – na hrane výhody a bremena

Pri výbere povolania: bremeno, ktoré je ťažké niesť

Ak sú ľudia so záľubami teda takí výnimoční, v momente výberu budúceho povolania o až takú veľkú výhodu nejde. „Vášeň môže byť niekedy aj škodlivá,” vysvetľuje Axelle Larroumetová. „Videla som mladých ľudí, ktorí sa v 18-stke ocitli pred veľkou dilemou: premeniť svoju záľubu na povolanie alebo na ňu zabudnúť a začať sa venovať kariére v inej oblasti?“ Najvýstižnejším príkladom sú asi mladí vrcholoví športovci, ktorí sa počas svojich školských čias venujú veľmi dlhý čas tréningom. Pri prechode z juniorskej pozície si musia vybrať, či sa pustia do športovej profesionálnej kariéry, pre ktorú treba často príliš veľa obetovať a môže sa skončiť fiaskom, alebo sa vzdajú toho, čo ich v živote najviac poháňa, a sústredia sa na „štandardnejšie“ odbory. Mať nejakú vášeň v konečnom dôsledku nie je vždy výhoda.

Nejde o jedinú prekážku, s ktorou sa ľudia so záľubami v živote stretávajú. Vášeň ich totiž môže uväzniť v príliš špecifickom alebo obmedzenom odbore, ktorý nemusí reflektovať aktuálny stav pracovného trhu. „Svet je v pohybe, povolania sa menia. Jednotlivec, ktorý si vyberie všeobecnejší odbor, má oveľa vyššie šance nájsť svoje šťastie,“ vysvetľuje Axelle Larroumetová. Nebyť zapáleným pre určitú oblasť teda nie je len prirodzené, ale je to výhoda. V každom prípade sa za túto situáciu vôbec nemáte prečo hanbiť, veď v konečnom dôsledku zostávate otvorení rôznym pracovným príležitostiam a profesiám. „Na rozdiel od ľudí so záľubou, ľudia bez nej sú extrémne mobilní. Dokážu zmeniť povolanie a smerovanie bez straty motivácie. To je ich výhoda,“ uzatvára odborníčka na voľbu povolania.

Poslednou nevýhodou ľudí so záľubou je to, že sa v zaslepení entuziazmu vydajú nesprávnou cestou a keď realita nie je v súlade s ich očakávaniami, sú sklamaní. „Vezmite si nadšenca videohier. Jeho koníček automaticky neznamená, že musí pracovať vo svete videohier,“ vysvetľuje Axelle Larroumetová. „Možno tohto človeka netešia samotné videohry, ale skôr grafika, tvorivosť, rozprávanie príbehov alebo programovanie. Kariérne možnosti by v tomto prípade mohli byť bohatšie, než by si človek sám myslel. Snaha dostať sa do prostredia videohier sa spája s rizikom, že sa jednotlivec stratí alebo to nedotiahne na svoje vysnívané povolanie.“

Zabehnutý v práci: keď sa vášeň stane hnacou silou

Naopak, hoci vášeň nie je garanciou, že bude výber povolania jednoduchý alebo že nás ochráni pred chybnými rozhodnutiami v zaslepení, po odštartovaní kariéry môže byť skutočnou devízou. Axelle Larroumetová je o tom presvedčená: „Veľkou výhodou niekoho, kto miluje svoju prácu, je, že jej dokáže obetovať veľké množstvo energie bez toho, aby mal pocit, že pracuje. Vášeň sa potom stáva hnacou silou úspechu.“

Vďaka počúvaniu rozhovorov s rôznymi odborníkmi z podcastu si Carla uvedomuje, že vášeň môže byť skutočným zdrojom motivácie v každodennom živote, avšak pripomína, že nejde o podmienku sine qua non. „Nie každý musí byť zapálený pre svoje povolanie, veď práca nemusí byť centrom našej existencie. Je zrejmé, že vášeň je hnacou silou a môže viesť k úspechu. Vášeň pre prácu nemusí byť vždy zdravá alebo vyvážená a zaberie vám značné množstvo času.“ Carla svoje vyjadrenie zakončí zarážajúcim príkladom. „Toto sa týka podnikateľov, pre ktorých je práca často vášňou: ich profesia sa veľakrát prelína s osobným životom. Nemyslím si však, že práve toto je cesta k úspechu. Svoju prácu môžete mať radi a robiť ju kvalitne, aj keď pracujete od 9.00 do 18.00, či už ste pre ňu zapálení, alebo nie.“

Ako si nájsť svoju cestu s vášňou a bez nej?

Učte sa poznať sami seba

Ako ale možno nájsť svoju cestu, ak vášeň nie je takou nevyhnutnou záležitosťou, ako sme si predstavovali? „Nehľadajte povolanie len v rámci svojich záujmov a vášní. Skúmajte schopnosti, ktoré s nimi súvisia,“ radí Axelle. Podľa Carly je či už s vášňou alebo bez nej „dôležité zamyslieť sa nad kompetenciami, ktoré sú pre nás zaujímavé, než nad povolaniami alebo odbormi ako takými.“

V hľadaní vhodných povolaní nejde teda len o detailnejšie znalosti o povolaniach, ale aj o dostatočné sebapoznanie. Hľadanie tej správnej cesty podľa Axelle Larroumetovej znamená nájsť sám seba: „Je dôležité dopriať si čas uvedomiť si, čo máme radi, čo nás motivuje.“ Keď zistíme, čo je zdrojom našej motivácie, prichádza čas zistiť, čo majú naše jednotlivé záujmy spoločné.

Mať množstvo záujmov a jednoznačne nepreferovať ani jeden z nich je tiež možnosť, ako nájsť svoj kariérny chodníček. Ak sa neviete rozhodnúť medzi medicínou, technickým smerom alebo právom, neznamená to, že ste stratení. Ak si tieto jednotlivé disciplíny porovnáte, zistíte, že ich spoločným menovateľom je expertíza, precíznosť, odovzdávanie vedomostí alebo iná schopnosť, ktorú nájdeme vo všetkých troch doménach.

Informujte sa

Znalosti o pracovnej sfére sú tiež nevyhnutné a študenti v nej majú často nedostatky. „Počas štúdia si musíme vybrať budúce povolanie, ale je tu veľa vecí, ktoré o zvolenej profesii ešte nevieme,“ hovorí Carla. Nedostatok znalostí sa dá ospravedlniť, no je dôležité s tým niečo urobiť. „Treba sa maximálne poinformovať, aby ste mali prehľad o všetkých existujúcich povolaniach.“ Toto je podľa nej kľúčom k výberu povolania.

Buďte trpezliví, pretože tak ako apetít rastie s jedlom, vášeň rastie pri práci!

Axelle Larroumetová vášeň považuje za hnaciu silu kariéry, no zdôrazňuje, že môže istý čas trvať, kým sa prejaví. „Treba si počkať, kým sa vášeň objaví. Ja sama som ju našla až v 35-ke.“ S vášňou sa podľa Axelle nerodíme, ale pestujeme si ju. Aby ste ju našli, musíte sa jej predovšetkým otvoriť a smerovať svoje voľby tak, aby ste sa k nej postupne, krok za krokom priblížili.

„Treba byť trpezlivý, no nielen to. Ak svoju vášeň nehľadáme, môžeme zmeškať veľa vecí, ako keby od nás odplávala fľaša v mori. Pripomína mi to situáciu, keď sa človek v 40-tke s pozoruhodnou kariérou zobudí a povie si, že nerobil to, čo by ho napĺňalo.“

To však neznamená, že motivácia nepríde časom. „Nemali by ste sa nechať odradiť tým, že si poviete: ‘Ak moja motivácia nepríde hneď, načo to robím?’ Vášeň pre prvé povolanie je síce zriedkavá, no nie nemožná. Potom existujú ďalšie zdroje motivácie,“ upokojuje Axelle Larroumetová. „Napriek tomu je takáto skúsenosť motivujúcim faktorom a ak sa zásoby motivácie minú, človek už má dostatok skúseností na to, aby odpozoroval, pri akej situácii sa mu nadšenie vracia.“ Hoci sa Carla úplne nestotožňuje s myšlienkou prelínania vášne s prácou, s Axelle sa zhoduje v otázke dôležitosti trpezlivosti a skúseností pri hľadaní ideálnej profesie. „Dôležité je skúšať, vyjsť von, vyskúšať jednu možnosť a potom počúvať sám seba.“

Jeden by si myslel, že vášeň je východiskovým bodom pri výbere povolania, no nie je to tak. Ide skôr o cieľovú pásku, kam sa človek musí dostať, aby sa svojej práci vedel naplno odovzdať, čo svedčí o prepojení medzi povolaním a pracovným profilom jednotlivca. Ako dodáva Carla Abiraadová: „Ideálne povolanie si nevysnívame v detstve, ale objavíme ho na základe sebapoznania a existujúcich profesií, pričom si v tomto procese prechádzame rôznymi skúškami.“ Či už máte nejakú vášeň, alebo nie, je dôležité zamyslieť sa nad vlastnosťami, pre ktoré nás niektoré povolania lákajú, a zisťovať si informácie o odboroch, v rámci ktorých by sme tieto vlastnosti mohli aplikovať. Ak na to chcete ísť premyslene, hľadajte a pracujte s možnosťami, ktoré máte k dispozícii, nespoliehajte sa na inštinktívny výber vedený vášňou. „Výber povolania je o rozhodovaní. Aby ste sa rozhodli správne, musíte mať sami o sebe jasno,“ dodáva Axelle Larroumetová.

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku alebo sa prihláste na odber noviniek, aby sa k vám vždy dostali naše najlepšie články!