Virtuálna realita: riešenie pre duševné zdravie v práci?

Ste na opustenej pláži. Azúrové more hladí žiarivý biely piesok a okolo vás sa kývu palmy. Počujete len nežný šum vĺn a občasný spev vtáctva. Takmer cítite jemný piesok medzi prstami na nohách… len takmer, pretože nanešťastie nie ste na ostrove. Máte pracovnú pauzu a na hlave nasadený high-tech headset s virtuálnou realitou. Je to súčasť vášho firemného wellness programu.

Možno to bude znieť absurdne, ale viaceré firmy a organizácie, ako zdravotné poisťovne alebo napríklad Ford, vítajú moc virtuálnej reality na zlepšenie zamestnaneckého blaha. Čo to presne zahŕňa, ako to funguje, a je to naozaj odpoveďou na súčasnú krízu duševného zdravia?

Keď začnete pociťovať pracovný stres, je čas na pauzu. Niekto sa rozhodne ísť na prechádzku, iní si dajú kávu alebo poklebetia v kancelárii. Virtuálne súpravy sú však o krok vpred a prenášajú vás do počítačom generovaného interaktívneho prostredia navrhnutého pre efektívny relax. Safari, kaskádové vodopády alebo nádherná pláž z pohodlia „náladovej miestnosti“ aj vášho stola.

Kríza psychického zdravia v práci

Toto kreatívne a pozitívne využitie technológie sa zaoberá čoraz rozšírenejším problémom: 1 zo 6 obyvateľov EÚ trpí nejakou duševnou poruchou.

Zmena pracovných návykov spôsobená Covidom a stres, ktorý priniesol na mnohých úrovniach, od ohrozenia zdravia po neistotu stability zamestnania, boli budíčkom pre zamestnávateľov v súvislosti so stavom zamestnaneckého blaha. Jill Meadová, zakladateľka terapeutickej spoločnosti TalkOut: „Začali sme viesť dialógy o duševnom zdraví a súčasná pandémia ich otvára ešte viac.“ Jednou z technologických vymožeností, ktorú v dnešných dňoch môžeme zaradiť do zoznamu podpory pre zamestnancov, je virtuálna realita.

Aká je teda úloha virtuálnej reality?

„VR má potenciál zmeniť hodnotenie, pochopenie a spracovanie problematiky duševného zdravia.“

Technológia VR sa prvýkrát objavila v 60. rokoch, ale až v 90. rokoch začali psychológovia skúmať jej efektivitu v diagnostike a liečení duševných porúch. Postupne sa vykonalo 285 štúdií o VR v súvislosti s duševným zdravím, ako aj iné výskumné práce v oblasti psychológie, ktoré dospeli k záveru, že „VR má potenciál transformovať hodnotenie, pochopenie a spracovanie problematiky duševného zdravia.“

Mike Ward, senior konzultant a terapeut na londýnskej klinike úzkosti London Anxiety Clinic, zastáva názor, že táto technológia pomáha ľuďom čeliť svojim strachom tak, že ich môžu prežívať v bezpečí terapeutickej miestnosti. „Je to niečo ako duševný výcvik,“ vysvetľuje.

VR môže napríklad pomôcť tým, ktorí sú nervózni z verejného prejavu. Ward pracuje s podnikmi v mnohých oblastiach, od právnych firiem, donáškových služieb až po IT, a pomáha zamestnancom precvičovať si prezentácie vo virtuálnej realite. Terapeut vysvetľuje, že program mu umožňuje nastaviť reakcie virtuálneho publika vrátane reči tela za pomoci audiovizuálnych nahrávok skutočného publika od Limbix VR. „Môžem vytvoriť obraz publika, ktoré má toho dosť alebo sa nudí, prípadne simulovať, ako niekto začne telefonovať.“

Ward následne pomáha svojim klientom tak, že sa s nimi rozpráva o ich emóciách. „Ak sa im napríklad zhoršuje tep, učím ich techniky správneho dýchania,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva, že jeho klienti si pocit z modernej technológie užívajú. „Ľudia vo virtuálnej realite zabúdajú na svet okolo seba a ich sebavedomie rastie,“ dodáva.

Z gauča terapeuta do kancelárie

Na pracovisku môže byť VR využívaná na zvládanie stresu, úzkosti alebo zvýšenie produktivity. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici napríklad vytvorili VR simuláciu na zvládanie arachnofóbie.

Program mal pozitívny dopad na duševný stav účastníkov testovania simulácie. Po sedení mali zúčastnení nižší tep a zvýšenú variáciu srdečného rytmu, čo značí aktiváciu upokojujúcich účinkov parasympatického nervového systému.

Britské ministerstvo zdravotníctva sa chce postaviť kríze duševného zdravia virtuálnou realitou

V období od februára 2019 do marca 2020 zaznamenalo britské ministerstvo zdravotníctva stratu 3,5 milióna dní v dôsledku duševných problémov svojich zamestnancov, a to ešte pred začiatkom krízy v súvislosti s Covid-19. Odvtedy pandémia túto krízu duševného zdravia len zhoršila.

Počas lockdownu výskumníci z Univerzity v Cardiffe spojili sily s firmou Rescape Innovation, a ako riešenie tejto krízy ponúkli špeciálny program virtuálnej reality zdravotníkom pracujúcim na oddeleniach intenzívnej starostlivosti vo Wales. Chceli zistiť, či dokážu VR programy zamerané na „mindfulness“ (budhistický meditačný princíp, pozn. prek.) zlepšiť duševné zdravie zamestnancov a znížiť stres.

Ako pokus prebiehal? Pracovníci JIS v prvej línii z nemocníc Royal Glamorgan Hospital a The Prince Charles Hospital, ktorých bolo spolu 21, si počas pauzy v práci v tichej miestnosti nasadili VR súpravu. Každý si podľa preferencie vybral vlastný druh virtuálneho zážitku, napríklad prehliadku prírody Walesu či podmorskú výpravu. Simulácie sprevádzali vedené dychové cvičenia, ktoré im pomáhali dosiahnuť pokojný stav vedomia.

Účastníci hodnotili svoju skúsenosť na škále od 1 do 10 a výsledky boli pozitívne. Priemerné skóre 7 a vyššie dokázalo, že prestávky s VR pomohli zúčastneným zamestnancom vysporiadať sa s pracovným dňom. Zdravotníci si túto skúsenosť užili a rovnaký postup by doporučili aj kolegom na relaxáciu a redukciu stresu.

Paul Sweet, zdravotný asistent z nemocnice The Prince Charles Hospital, tiež popisuje zážitok s VR ako terapeutickú a uvoľňujúcu skúsenosť. „Prestal som myslieť na prácu a úplne som sa vcítil do virtuálneho prostredia,“ vysvetľuje. „Môj pracovný stres veľmi rýchlo pominul.“ Rescape Innovation momentálne rokuje s britským ministerstvom zdravotníctva o celoplošnom pokuse.

Nevýhody VR

Nie všetci vnímajú VR ako nástroj k vylepšeniu pohody na pracovisku. Kritici upozorňujú najmä na:

Zhoršujúcu sa závislosť na obrazovke

Nedávna štúdia odhalila, že priemerný Brit strávi 13 hodín denne pred obrazovkou vrátane laptopu, telefónu a televízie. Naozaj potrebujeme tráviť ešte viac času pred obrazovkou a podporovať tak závislosť na technológiách?

Redukciu sociálnej interakcie

Nemali by prestávky slúžiť na socializáciu a vytváranie vzťahov s kolegami? Ellen McCarthy, manažérka operácií pre projekt Time to Log Off („čas odhlásiť sa“, pozn. prek.), tvrdí, že áno. Jej hnutie podporuje prestávky od obrazovky a medziľudskú interakciu. „Zavedenie VR v práci môže zredukovať naše sociálne kontakty, ktoré sú nesmierne dôležité pre naše duševné zdravie,“ tvrdí. Štúdia, ktorú nedávno publikovala Univerzita v Oregone, odhalila, že obmedzený medziľudský kontakt takmer zdvojnásobuje riziko výskytu depresie.

Môže spôsobiť nevoľnosť

Odhadom 40 až 70 % ľudí pocíti počas používania VR nevoľnosť, ktorá je podobná kinetóze. Aj keď sú symptómy často len mierne, VR môže spôsobiť závrate, nutkanie zvracať, bolesti hlavy, únavu očí, dezorientáciu a znížiť schopnosť správneho držania tela.

Je to drahé

Ceny sú variabilné, v závislosti na konkrétnom druhu prístroja a obsahu. Jedna súprava však stojí od 440 až 1100 eur, čo je veľká investícia. Tieto prístroje nie sú v skutočnosti tak populárne, ako si ich výrobcovia mysleli, že budú. Minulý rok Google oznámil, že zastavuje predaj svojich VR súprav. „Dopyt od širokej verejnosti a firiem nie je taký, ako sme dúfali,“ vyjadril sa hovorca.

Je VR naozaj to, čo potrebujeme na vylepšenie svojho duševného zdravia?

Využívanie virtuálnej reality na pracovisku za účelom zlepšenia duševného zdravia je skutočne vzrušujúcou kapitolou v oblasti technológií. Chýba nám však úprimný dialóg o tom, čo v skutočnosti spôsobuje všetok tento pracovný stres a úzkosť. Výskum ukazuje, že neistota zamestnania negatívne vplýva na duševné zdravie až 66 % pracovníkov v Británii. Firmy, ktoré príjmu VR technológiu ako riešenie tejto krízy, by mali tiež adresovať dôvody týchto negatívnych emócií u svojich zamestnancov.

Naozaj je ďalšia technológia odpoveďou na krízu duševného zdravia? McCarthy z hnutia Time to Log Off tvrdí, že by sme naše problémy, ktoré sú zväčša spôsobené obrazovkami, nemali riešiť ďalšou technikou. „Táto kultúra efektivity vedie k zvýšeniu počtu prípadov vyhorenia a nezdravým pracovným silám. Mali by sme sa sústrediť na otvorené priestory, kratšiu pracovnú dobu a redukciu času stráveného pred obrazovkou predtým, než naše problémy začneme riešiť virtuálnou realitou,“ hovorí.

Meadová z TalkOut súhlasí, že musíme riešiť zárodky problému. „Potrebujeme lepšie povedomie o duševnom zdraví a zodpovednosti zamestnávateľa za vytváranie psychologicky bezpečného prostredia,“ vysvetľuje.

Aj keď by sme nemali podceňovať potenciál 5-minútovej prestávky vo virtuálnej realite na zníženie stresu, možno by sme mali prioritne hľadať dôvody, prečo vôbec potrebujeme súpravy VR pre lepšie duševné zdravie.

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.