8 rád, ako sa v časoch krízy správne rozhodnúť

Víkend pred nástupom karantény ste sa náhle stiahli z kancelárie a teraz, o mesiac neskôr, ľutujete, že ste ďalší vývoj situácie mohli predvídať lepšie. Keby ste vtedy boli vedeli, že skorý návrat na pracovisko vám ani zďaleka nehrozí, postupovali by ste ako váš kolega. Zobrali by ste si všetky dôležité fascikle a monitor, ktoré by vás ušetrili od mnohých migrén a bolestí chrbta.

Určite je vás tu takých viacero. Keby sme vtedy mali dostatok informácií a času poriadne sa pripraviť, určite by sme si zvolili inú stratégiu. Prečo sme pri rozhodovaní počas krízy paralyzovaní? Ako sa zachovať tak, aby sme dokázali aj naďalej predvídať a ostali produktívni?

Aké následky prinášajú rozhodnutia v čase krízy?

Rozhodovací proces za normálnych okolností

Rozhodnutia na základe emócií alebo rozumu, impulzívnosť či paralyzácia. Tvárou v tvár neznámemu mávame často rôznorodé reakcie. Ako funguje proces rozhodovania v časoch krízy? Vysvetliť fungovanie rozhodovacích mechanizmov nie je jednoduché ani pre odborníkov.

Voľba vs. rozhodnutie

Položme si najprv otázku: Sú voľba a rozhodnutie to isté? Filozof Charles Pépin, ktorý steoretizoval umenie rozhodovania, vidí medzi týmito pojmami rozdiel. „Vybrať si znamená konať na základe racionálnych zdôvodnení. Rozhodnúť sa znamená konať pred tým, než vieme.“ Neistota a súvisiace riziká by mohli byť cenou za rozhodnutie v zložitej situácii, keď je takmer nemožné všetky situačné aspekty ovplyvniť. Či už počas krízy, alebo v bežnej situácii, vyžaduje si to veľa odvahy!

Rozhodovací proces vysvetľuje viacero mechanizmov:

• Model racionálneho výberu je veľmi rozšírený. V tomto prípade sa rozhodovací proces skladá z niekoľkých etáp. Akonáhle jednotlivec alebo skupina narazia na problém, najprv je nutné navrhnúť všetky možné riešenia a následne ich objektívne zhodnotiť, aby sme si z nich mohli vybrať. Cieľom tejto stratégie je porovnať si viacero možností pred tým, než sa rozhodneme pre tú najvýhodnejšiu. Americký sociológ a ekonóm Herbert Simon prišiel s modelom tzv. „obmedzenej racionality“, ktorý je založený na myšlienke, že pri rozhodovaní je ťažké zostať objektívnym. Ide o voľbu pre nás najuspokojivejšieho riešenia bez toho, aby sme si ním boli istí.
• Politický model rozhodovania. V rámci tohto modelu zastupuje každá zainteresovaná strana (jednotlivec či skupina) svoje vlastné záujmy. Rozhodovanie prebieha formou vyjednávania medzi zainteresovanými stranami, pričom každá z nich predostrie svoje vlastné stanovisko s ohľadom na svoje potreby a preferencie.
• V modeloch „intuitívneho“ alebo „naturalistického“ rozhodovania má v rozhodovacom procese veľký vplyv intuícia. Niekedy sa rozhodujeme inštinktívne alebo intuitívne a analogicky porovnávame jednotlivé možnosti so situáciami, ktoré sme už prežili, čím sa celý rozhodovací proces urýchľuje. Psychologička a profesorka z Kolumbijskej univerzity Dr. Janet Metcalfe vysvetľuje, že sa k nám vďaka intuícii riešenia dostanú nevedome a priamo bez toho, aby sme nad nimi logicky alebo analyticky uvažovali. Intuícia je teda nenormálne dobrá vec, ak ju používame s rozumom!

Rozhodujeme sa naozaj na základe rozumu alebo sme aj trochu emotívni? Podľa neurológa a psychológa Antonia Damasia sa rozum a cit navzájom nevylučujú. Tento americký vedec bol jeden z prvých, ktorí zdôrazňovali dôležitosť našich emócií pri rozhodovacom procese.

Ako kríza zmení našu schopnosť rozhodovať sa?

Ktoré typické prvky krízovej situácie ovplyvňujú rozhodnutia?
Celá rovnováha sa s príchodom krízy, či už ekonomického, zdravotníckeho, politického, alebo iného charakteru, musí nanovo vybudovať. To je to, čo aktuálne pre svetovú pandémiu prežívame. Ako príklad spomeňme Tomáša, vedúceho personalistov v jednom priemyselnom parku, kde je zamestnaných 750 zamestnancov. Pre krízu v súvislosti s COVID-19 museli Tomáš a celý jeho tím prijať citlivé rozhodnutia ohľadom zatvorenia prevádzky a organizácie práce na diaľku pre svojich zamestnancov. Takúto sériu rozhodnutí sťažuje niekoľko okolností, a to najmä:

• Krok do neznáma. Kríza naruší bežný chod života, na čo nie sme pripravení, pretože čelíme novému a neznámemu.
• Neistota. V časoch krízy sa občas cítime oveľa viac neistí ako zvyčajne, preto máme pri ad hoc rozhodovaní menej konkrétnych aspektov, o ktoré by sme sa mohli oprieť.
• Nedostatok času. V časoch krízy musíme nájsť rýchle riešenie za menej času, čo nie je ľahké!
• (Občas závažné) následky rozhodnutí. Rozhodnutia z čias krízy môžu mať občas z ekonomického, zdravotníckeho alebo sociálneho uhla pohľadu vážny negatívny vplyv, napr. pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí sa dočasne ocitnú bez práce.

Tomáš a jeho tím sa počas krízy museli rozhodovať rýchlo, bez možnosti dostatočne prehodnotiť všetky parametre. „Bolo ťažké udržať si o celej situácii prehľad, keďže sa pravidlá stále menili, prichádzali k nám príkazy a zákazy týchto príkazov. Odporúčania si často odporovali.“

Podľa psychológa a odborníka na kognitívnu psychológiu Dr. Daniela Kahnemana si pre neistotu a obrovské množstvo informácií počas krízy naše mentálne predstavy zjednodušujeme, aby sme rýchlejšie dospeli k riešeniu. Intuitívne rozhodovanie sa spája s vyšším rizikom kognitívnych omylov. Ako sa v tomto kontexte rozhodnúť správne?

Ako zlepšiť rozhodovací proces a neskákať si s kolegami do vlasov počas krízovej situácie?

1. Začnite od spoločného cieľa a vízie

Pri individuálnom alebo kolektívnom rozhodovaní je dôležité systematicky začať od základných sledovaných cieľov. Aký má toto rozhodnutie zmysel a aký problém mám v zásade vyriešiť? Pre Tomáša ako vedúceho personalistov je dôležité začať od vízie spoločného cieľa. Tak bude možné udržať si dobrú atmosféru a prijímať adekvátne rozhodnutia počas obdobia tejto pandémie. Pred tým, než prijmeme nejaké rozhodnutie, musíme pochopiť zmysel samotného rozhodnutia. To znamená, že si musíme vytýčiť náš zámer, cieľ a kontext situácie. „V porovnaní s bežnou realitou sa menil charakter našich krízových porád. Mali sme denný program a na konci sme museli dospieť k nejakému rozhodnutiu. Naše porady zrazu trvali kratšie, no boli efektívnejšie, pravidelnejšie a operatívnejšie!“

2. Pripravte si scenáre a zvážte riziká

Za normálnych okolností musíme prehodnotiť rôzne možnosti a za deň dospieť k riešeniu. Pri každej možnosti treba zvážiť riziká a dôsledky, ktoré z neho pre firmu vyplývajú. Plánované scenáre sa môžu meniť rýchlejšie, než ste pôvodne plánovali. V snahe zamedziť šíreniu nákazy bol Tomáš nútený zaviesť všetkým home office, kým firma pripravovala plán organizácie tímov pre neohrozený chod firmy. „Finálne rozhodnutie ani nebolo súčasťou prvotného plánu,” dodáva Tomáš.

3. Buďte flexibilní a pohotoví

Majte plán, no buďte flexibilní a pohotoví pre prípad nejakej zmeny. V časoch krízy je dôležité riešiť neočakávané udalosti. Ani napriek naplánovaniu nebudete na všetky eventuálne zmeny pripravení a občas treba prijať radikálne rozhodnutie, podobne ako Tomáš: „Na začiatku pandémie sme týždeň rozoberali možnosť čiastočnej nezamestnanosti našich zamestnancov, no na konci sme zistili, že na to v podstate nespĺňajú stanovené podmienky.“ Musíte byť flexibilní a zachovať si chladnú hlavu, ak sa treba vrátiť o krok späť!

4. Kontrola emotívnych reakcií

Krízová situácia nás môže ľahko vyviesť z rovnováhy a prijať urgentné rozhodnutie môže byť niekedy ťažké, ak s nami mávajú emócie! Tomášova nálada sa menila ako na horskej dráhe. „Bolo to ako cykly v práčke. Prechádzate si etapami, ktoré sú veľmi pomalé a zároveň strašne stresujúce a frustrujúce. Celý deň na niečom pracujete, aby ste to večer zahodili do koša…“ Ak nás kríza doženie do stavu, že nás stres začne fyzicky ovplyvňovať (únava, podráždenosť, nespavosť), musíme znovu prevziať kontrolu nad našimi emóciami, aby sme boli schopní robiť správne rozhodnutia.

5. Chyby v dôsledku kognitívnych omylov

Podobne ako emócie bránia nášmu rozhodovaniu, náš úsudok môžu ovplyvniť kognitívne omyly a viesť nás k zlým rozhodnutiam. V krízovej situácii môžu chybné rozhodnutia prameniť z averzie k strate, ktorá nás na pochybách núti vybrať si to najlacnejšie riešenie, alebo z klamu utopených nákladov, keď sme ochotní dokončiť niečo minimálne preto, že sme sa to už vyhodili peniaze. Ďalší častý omyl pri výbere medzi viacerými možnosťami pramení z konformity, to znamená, že si vyberieme možnosť, o ktorej si myslíme, že by si ju zvolila väčšina ľudí. Firmy by sa mohli v tomto prípade správať podobne – odpozorovali by dianie vo svojom okolí a urobili by bez váhania to isté. Tento aspekt nie je o nič menej dôležitý, preto naň pamätajte!

6. Dôverujte svojej intuícii

Intuícia vám dokáže pri rozhodovaní podstatne ušetriť čas. Nie je to podľa vás dostatočne racionálne? Intuícia by pri rozhodovaní mohla mať svoje miesto! Je totiž prepojená s našou emocionálnou pamäťou, čo znamená, že naše inštinktívne reakcie sú založené na našich skúsenostiach. Podľa Alberta Einsteina je intuícia naším najlepším spojencom: „Intuitívna myseľ je posvätný dar a racionálna myseľ je verný služobník.“

7. Dôležitosť komunikácie s kolegami

Komunikácia je vždy a všade dôležitá, a to najmä v čase krízy! Nielen preto, že prežívame krízu a ľudia si zaslúžia byť informovaní o priebehu rokovaní, no rovnako si zaslúžia vedieť aj o prijatých rozhodnutiach. Ak sa vaši kolegovia necítia byť zainteresovaní, mohli by sa do realizácie prijatých rozhodnutí menej zapájať. „Aby sa nikto necítil vylúčený, osvedčilo sa nám správne komunikovať, zosynchronizovať sa, dohodnúť sa na sledovaných cieľoch, podeliť sa s každým o víziu a dať celej našej činnosti zmysel,“ vysvetľuje Tomáš, ktorý zažil, ako personalisti a zástupcovia zamestnancov bez problémov dospeli k jednomyseľnej dohode o mimoriadnych opatreniach na úrovni skupiny.

8. Napredujte a nesnažte sa všetko napraviť. Dokonalé riešenie neexistuje

Keďže v časoch krízy nie je všetko v našej právomoci, musíme sa rozhodnúť ísť vpred aj za cenu, že našu stratégiu budeme viackrát meniť. Nie je vždy jednoduché nájsť rovnováhu medzi rozhodovaním sa s istotou a naslepo. Ľudia, ktorí sa dokážu správne rozhodnúť, majú často schopnosť vybrať si, v prípade potreby svoje voľby prehodnotiť, a tak dospieť k lepším alternatívam. Kríza-nekríza, učiniť rozhodnutie je niečo ako arbitráž – nesie v sebe ťažobu zodpovednosti, z ktorej sa nám trochu zatočí hlava. Je vhodné akceptovať, že ideálne riešenie neexistuje.

Počas krízy vypláva na povrch nielen naša rozhodnosť, ale aj schopnosť prispôsobiť sa. Nedostatok alebo príliš veľké množstvo informácií, protichodné tvrdenia, akceptovanie neistoty a rizík spojených s rozhodovaním si vyžaduje istý nadhľad! Majme na zreteli naše konečné ciele, ak chceme nájsť dlhodobé riešenia!

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, aby ste na svojej časovej osi našli naše najlepšie články!