„Chcem, aby zamestnávateľ podporil moju iniciatívu.“ Ako na politiku v práci

Čoraz viac zamestnancov chce, aby ich firmy vyjadrili pevné stanovisko ohľadom politických a sociálnych problémov. Nie je však jasné, ako a kedy by sa mali firmy vyjadriť. Do akej miery môžu zamestnanci očakávať, že sa za ich iniciatívu firmy postavia? A stačí len vyjadriť svoj názor? Alebo by mali firmy robiť viac?

V lete 2020, keď sa Black Lives Matter protesty začali konať po celom svete, poprosil Liam Williams svojho zamestnávateľa, aby verejne kauzu podporil. „Rozhodne to vyžadovalo dávku odvahy,“ vysvetlil. „Netušil som, akú odpoveď mám očakávať, ale mal som dojem, že nikto iný o to nepožiadal.“ Jeho partnerka je černoška, a preto mu na kauze záležalo. „Vždy som sa zaujímal o aktivizmus, ale toto ma donútilo postaviť sa do centra konfliktu,“ dodal. Williams podal žiadosť o vyjadrenie priamo generálnemu riaditeľovi, neskôr mu však bolo oznámené, že ho rada odmietla. Nedostal vysvetlenie ani odôvodnenie. S pocitom bezradnosti sa preto obrátil na Twitter a opýtal sa: „Čo ďalej?“

Liam Williams nie je jediným, kto sa obrátil na zamestnávateľa s prosbou o pomoc. V najbližších troch rokoch sa očakáva, že 80 % firiem zvýši svoju angažovanosť v aktivizme na pracovisku. Navyše až 95 % firiem očakáva, že ich pracovníci budú čoraz viac používať sociálne siete na to, aby ich bolo počuť.

Alison Taylorová, generálne riaditeľka Ethical Systems, čo je firma, ktorá poskytuje zaškolenie v tejto oblasti, vníma protesty Black Lives Matter z roku 2020 ako katalyzátor adresovania sociálnych problémov vo firmách. „Normálne by sa firmy téme vyhli oblúkom,“ spomína v kontexte predošlých protestov proti rasizmu v Amerike. „Bolo to považované za príliš toxické, kontroverzné, riskantné. Porovnajte to s protestami Black Lives Matter v roku 2020: firmy sa predbiehali vo vyjadrovaní a verejných vyhláseniach ohľadom toho, ako hnutiu pomôžu.“

Potom, čo mnohé firmy vyjadrili prostredníctvom sociálnych sietí svoju podporu, boli výsledné reakcie zmiešané. „Mnohí ľudia následne trefne poznamenali, že čierny štvorec na Instagrame nestačí,“ dodáva Taylorová. „Firmy väčšinou stroskotajú v momente, keď majú dojem, že sa musia vyjadriť. Následne však pozornosť upúta pokrytectvo, na ktoré právom upozornia zamestnanci, zákazníci a široká verejnosť.“ To znamená, že obyčajné vyjadrenie často nestačí. Zamestnanci chcú, aby firma tiež podstúpila skutočnú zmenu.

Firma ukázala pravú tvár

Tento rok poprosila Katy Waltonová, manažérka komunikácie v BJS Haulage, aby jej firma otvorene podporila gay pride – gesto, ktoré vnímala viac než symbolicky. „Prepravný a doručovací priemysel nie je veľmi diverzifikovaný. Mala som pocit, že by sme mohli kauzu podporiť v zmysle búrania stereotypov a zvyšovania povedomia,“ vysvetlila. Jej manažér súhlasil s novým dúhovým dizajnom niektorých prepravných prostriedkov. „Doslova sme takto rozvážali odkaz podpory diverzity a inkluzívnej politiky na našich veľkých kamiónoch,“ dodala.

Waltonovú neprekvapilo, že jej šéf s myšlienkou súhlasil. BJS Haulage nesie meno po náboženskom vodcovi Baba Jaswant Singh Ji. Je preto samozrejmosťou, že duchovné a etické hodnoty sú neodmysliteľnou súčasťou ich podnikateľského modelu. Začiatkom tohto roku firma pomenovala celú radu svojich kamiónov podľa kľúčových a inšpiratívnych lokálnych pracovníkov. Rovnako charitatívne podporuje napríklad ľudí, ktorí sa ocitli na ulici. Pre Waltonovú je zásadné, že pracuje pre firmu, ktorá má srdce. „Dáva mi to nádej,“ vysvetľuje. „Svet je momentálne veľmi rozhádzaný. Je neuveriteľne motivujúce spojiť sa s ľuďmi, ktorí majú v úmysle meniť svet k lepšiemu, keď je teraz tak negatívny.“

Toto je bežný pocit. Taylorová tvrdí, že mnohé výzvy k aktivizmu od zamestnancov sú následkom pocitu, že v práci naozaj môžu dosiahnúť vytúžený výsledok. „Ľudia sú frustrovaní skorumpovanými neefektívnymi vládami, nemajú sa na koho obrátiť a ich pracovné komunity sú skvelým útočiskom,“ dodáva. „Môžete roky čakať na voľby, alebo môžete ísť za svojím šéfom a dosiahnuť výsledky oveľa rýchlejšie.“

Aktivisti svoj hlas nájdu

Zamestnancov, ktorí volajú po zmene, je čoraz ťažšie umlčať. Megan Reitzová, profesorka techník vedenia a dialógu na obchodnej akadémií Hult Ashridge, tvrdí, že k „zmenám moci v organizáciách, ktoré znamenajú zmenu hlasu“ viedlo niekoľko faktorov. Nové technológie, ako napr. sociálne siete, poskytli aktivistom na pracovisku verejný kolektívny hlas. Navyše sú mladšie generácie čoraz vplyvnejšie vo svojich zamestnaniach a sú aktívnejšie v aktívnom potýkaní sa s etickými problémami. Počas posledných dvoch rokov sa 44 % mileniálov a 49 % mladistvých z generácie Z rozhodlo, akú budú robiť prácu na základe osobnej etiky.

So zmenami pracovnej štruktúry prichádza aj zmena vplyvu zamestnancov. „Ak pracujete v oblasti technológii, disponujete veľmi hodnotnými schopnosťami a vyjadríte sa, že odídete, ak vaša organizácia nepodstúpi zmenu ohľadom nejakej iniciatívy, je nutné, aby začali ľudia v tíme dávať pozor,“ potvrdila Reitzová. „Čím viac organizácie začnú dbať o svoje talenty, tým viac moci budú mať zamestnanci s nenahraditeľnými schopnosťami a tým viac bude nutné vyhovieť ich žiadostiam.“

Napätie sa stupňuje ak takáto diskusia vedie k mocenskému konfliktu. „Pre mnohých manažérov a ľudí vo vedení je nepríjemná,“ vysvetľuje Reitzová. „Dekády sme vedúcim a manažérom vysvetľovali, že ich prácou je byť expertmi. Táto oblasť je však o dialógu a vyžaduje po vedúcich, aby vstúpili do konverzácie bez predpripravenej odpovede.“ Nielenže boli vedúci pracovníci školení, aby presne toto nerobili, tvrdí Reitzová, ale vysokopostavení šéfovia váhajú ohľadom pevného stanoviska v rámci niektorých problematík, keďže kritika povedie ich smerom, ak niečo zlyhá. „Ľudia prichádzajú o prácu, pretože spravili prešľap,“ tvrdí Reitzová.

Spolu za zmenu

Keď vedenie spolupracuje so zamestnancami ohľadom dôležitých káuz, výsledky sú výnimočné. Natasha Knowlesová spontánne potratila v šiestom týždni tehotenstva v marci 2020. Dostala týždeň voľna na oddych, ale ona považovala túto dobu za nedostatočnú. „Z ničoho nič som sa na mítingoch začala cítiť precitlivelo,“ vysvetlila. „Necítila som sa sama sebou.“ V tom čase oznámila vláda Nového Zélandu, že poskytne párom po potrate platené voľno. Preto sa Knowlesová, projektová manažérka pre Hallam, agentúru digitálneho marketingu, začala zaujímať o pracovné právo vo Veľkej Británii. „Zistila som, že ohľadom danej situácie nemáme žiadne zákony,“ priznáva.

Obrátila sa preto na svojich manažérov a poprosila ich o vytvorenie firemného pravidla, a oni jej poskytli úplnú slobodu v zostavovaní návrhu. Odvtedy prijali všetky Knowlesovej odporúčania ako smerodajné pre firmu. Teraz ona aj jej firma propagujú rozširovanie zmien a vylepšenia britských zákonov pre pracujúcich rodičov, ktorí majú skúsenosť so spontánnymi potratmi. Knowlesová tvrdí, že podpora od firmy bola kľúčovou k úspechu presadenia zmien, ktoré navrhla. „Dodá to kauze, ohľadom ktorej sa snažíte vykonať zmenu, váhu,“ tvrdí. „Jeden človek bez akejkoľvek firemnej podpory nespraví mnoho, ale ak sa za neho postaví firma a bude tvrdiť ‚My sme túto zmenu prijali‘, vyšle to ostatným firmám jasný signál, aby tak konali tiež. Hallam je toho rovnakou súčasťou ako ja sama.“

Vyjadrite sa, alebo sa iní vyjadria za vás

Pre ostatných je cesta vpred menej jasná. Williams strávil mnoho času rozhodovaním sa, či ohľadom danej problematiky konať ďalej, keď sa jeho firma rozhodla nepodporiť Black Lives Matter verejne. Rozhodol sa, že radšej nie. „Nebol som si istý, či mi úspech stojí za stratu energie,“ dodal. „Solidarita je zložitý koncept.“ Tvrdí, že si nie je istý ohľadom úspechu, ktorý by mali súkromné firmy podporujúce kauzu, keďže by to bolo „len na ich vlastný osoh.“

Taylorová by tiež radšej videla firemnú podporu demokracie miesto toho, aby sa stali aktivistami sami. „To znamená, že by sme získali firemné peniaze od politikov, vyhradili sa voči opozičným kandidátom, ktorí sa snažia volebné právo obmedziť a poskytovali by sme voľno počas volieb,“ dodáva.
Jedno je isté: odmietnuť aktivizmus už pre firmy nie je možnosťou. Spoločnosť sa čoraz viac verejne vyjadruje politicky. Množstvo hromadných protestov sa zvýšilo o 11,5 % každý rok od roku 2009 do roku 2019. V tomto kontexte „neexistuje neutralita alebo apolitickosť,“ tvrdí Reitzová. „Organizácie sú nútené prijať fakt, že sú súčasťou systému, ktorý vytvárame, a musia za to aj prevziať zodpovednosť. Nemôžete svoju firmu oddeliť od spoločnosti.“

Preložila Dorota Bachratá
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku alebo sa prihláste na odber noviniek, aby sa k vám vždy dostali naše najlepšie články!