Porovnávate sa s kolegami? Tu je 8 rád ako si zachovať objektivitu

Strata sebavedomia, žiarlivosť, panika, deprimovanosť, strach z vyhadzovu… Keď sa porovnávame s ostatnými, výsledok je málokedy pozitívny. Porovnávanie je často vnímané ako „jed“, ale v práci porovnávame vedome alebo aj nevedome, tak ako všade inde. Môže to však byť naozaj škodlivé pre naše sebavedomie a brzdiť nás pri dosahovaní vytúžených kariérnych cieľov. Obdobie práce na diaľku, ktoré momentálne prežívame a počas ktorého sa toľko nestretávames kolegami, môže byť tou správnou chvíľou na to, aby sme reflektovali situáciu s väčším nadhľadom.

Prečo sa tak veľmi porovnávame s ostatnými? Je to morálne nesprávne? Tu sú naše rady pre pochopenie tohto prirodzeného psychologického javu a na to, ako ho použiť v práci.

Prečo sa tak často porovnávame s ostatnými?

Mať neustálu potrebu porovnávať sa je pre človeka prirodzené. Ale prečo to tak je? Jednoducho preto, „lebo je to náš spôsob pochopenia sveta,“ vysvetľuje Cécile Pichon, psychologička v oblasti práce a ľudských zdrojov. „Analýzou okolia si vytvoríme referenčný rámec, podľa ktorého porovnávame všetko nové so všetkým, čo sme už odpozorovali.“ Porovnávanie je usporiadavanie vecí, a to nám umožňuje štruktúrovať našu myseľ. Akákoľvek snaha bojovať proti tomuto procesu je v podstate snaha o zastavenie vlastného premýšľania.

Pre upresnenie, ak je to dobre a vytvára to motiváciu k prekonávaniu samého seba, je potreba dávať pozor na to, aby sme sa neocitli v permanentnej súťaži s ostatnými. Pretože ak sa porovnávame s ostatnými, riskujeme, že sa uzatvárame do „prísnej či negatívnej schémy.“ Ak nám chýba zmysel pre detail, môže to viesť k negatívnym záverom ohľadom vlastného sebahodnotenia. A riešením nie je izolácia od ostatných.

Porovnávať sa s ostatnými je výhodné, ale len za určitých podmienok. Stačí pridať trochu objektívnosti. A to je ťažké!

Ako sa objektívne porovnávať

Objektívne porovnávanie spočíva v odhadovaní svojej vlastnej hodnoty, posudku vlastného chovania a vytvorení perspektívy, ktorú by sme chceli o sebe vytvoriť u ostatných… A to nie je ľahké. Tieto rady schválili Cécile Pichon a Caroline Montel, zakladatelia 1heure1coach, a mali by slúžiť na to, aby vám pomohli prekonať nepríjemné aspekty porovnávania.

1. Pozorujte svoje „momenty porovnávania“ a posúďte ich podľa Festingerovej škály

Bez týchto základov sa nepohnete. Je to všetko o uvedomení a odstupe. Leon Festinger, americký psychosociológ, prišiel s teóriou sociálneho porovnávania v 50. rokoch. Podľa neho existujú tri druhy porovnávania a každé má odlišný výsledok. Je potreba dobre určiť ich druh predtým, než ich využijete.

• Klesajúce porovnávanie: V tomto prípade sa porovnávame s ľuďmi, ktorí sú na tom podľa nás „horšie“ alebo „nižšie“ ako my. Ak nám tento druh porovnávania umožňuje relativizovať vlastnú situáciu a podporiť si vlastné ego, vedzte, že sa jedná o postup, ktorý môže byť nezdravý. Postaviť sa na vrchol hierarchického porovnávania znamená prijať myšlienku, že už nemáme čo zlepšovať. Pozor na to, aby ste si nevytvorili navyše aj pocit povýšenosti nad svojimi kolegami.
• Obojstranné porovnávanie: V tomto prípade sa porovnávame s konkrétnou osobou podľa rovnakých kritérií (rovnaká úroveň v hierarchii, vo vzdelaní, vo veku…). Takýto druh porovnávania môže vyvolať pocit poníženia, či už mylný alebo nie. Môže tiež vytvoriť výzvu a dodať chuť zlepšovať sa! Takto vnímame sami seba pomocou kolegu, skoro ako cez zrkadlo, a hráme hru nájdi 7 rozdielov. Zvláda tento kolega v mojom veku svoju prácu lepšie než ja? Má schopnosti, ktorými ja ešte nedisponujem? Pripomeňte si však, že on sa na vás pravdepodobne díva úplne rovnako.
• Stúpajúce porovnávanie: Poznáme ho všetci, podrýva morálku a je skutočne nebezpečné z dlhodobého hľadiska. Jedná sa o porovnávanie s niekým, koho vnímame ako „nad sebou“. „Môže viesť k ponižovaniu samého seba alebo nadhodnocovaniu druhého,“ potvrdzuje Cécile Pichon. Môže tiež byť ozajstným motorom dlhodobej motivácie. Aby ste to dosiahli, hľadajte čo máte s danou osobou spoločné a zblížte sa s ňou miesto toho, aby ste vytvárali priepasť. Doprajte si čas na pochopenie ich kariéry a toho, čo dosiahli. Prijmite odlišnosti a vnímajte ich ako to, na čom musíte zapracovať. Rozdiel v postavení nie je nutne negatívny. Mať skúsenejšieho kolegu v tíme znamená, že budete postupovať jednoduchšie.

2. Doprajte si odstup a stanovte si dosiahnuteľné ciele

Sebavedomie nadobúdame a udržiavame. Aby sme začali, nemá zmysel porovnávať sa s veľkými menami vo vašom tíme a hovoriť si, že „tam sa nikdy nedopracujem.“ Mať jasný cieľ, postup či predstavu o dlhodobých výsledkoch je pre vás výhodou. Umožní vám to jednoduchšie rozhodovať o dôležitých veciach, orientovať sa na jasný bod v budúcnosti. Následne musíte však túto ideálnu predstavu rozbúrať a stanoviť si niekoľko drobných cieľov, ktoré ste schopní dosiahnúť za krátku dobu. Berte na vedomie, že aj drobné úspechy sa počítajú. Zbierajte ich!

3. Chyba = kvalita

Podľa Cécile Pichon, „je dobré myslieť na to, že všetci máme chyby aj silné stránky.” Áno, nikto nie je dokonalý, a preto je dôležité relativizovať. Váš kolega Peter má na schôdzke vždy dobré nápady, ale ako mu všetko trvá! To je princíp Ofmanovho kvadrantu: každý človek má rádoby vrodený talent, ten je však väčšinou sprevádzaný veľkým nedostatkom. Napríklad pracovitosť sa môže zvrhnúť v asketizmus. Keď sa porovnávate, pripomínajte si, že každá schopnosť ide ruku v ruke s určitým bremenom!

4. Požadujte spätnú väzbu

Máme tendenciu porovnávať sa s ostatnými, aby sme zistili, na akej úrovni sme my sami. Aby sme to zistili bez toho, čo je lepšie, než požadovať spätnú väzbu? Pomáha vylepšovať komunikáciu, rozvíjať sa v uvedomelom prostredí a rozpoznávať naše vlastné silné a slabé stránky. Bezpochyby budete získavať pozitívnu kritiku, ale majte na pamäti, že by mala byť konštruktívna a že váš nadriadený vám chce dopomôcť k zlepšeniu sa. Je to z jeho pozície nutné a nie je to vždy jednoduché. Neváhajte preto a požiadajte svojich nadriadených, aby vám kritiku poskytli.

5. Ceňte si rozdiely

Poznáte sa tak dobre, že zabúdate na kvality, ktoré vám ostatní závidia. Takže áno, možno nie ste na úrovni vášho vzoru, no máte osobnostné črty a zvyky, ktoré sú vám prirodzené. Neobávajte sa svojej odlišnosti, práve naopak, ceňte si ju. Práve tá vás dotiahne k reflexii, ktorá vám umožní zlepšiť sa. Vnímajte svoj postup ako sled zážitkov, ktoré z vás samých robia jedinečnú osobnosť.

6. Odvážte sa požadovať rady

„Závidieť druhému znamená, že plytváte energiou.“ Ak vám niečo na vašom kolegovi imponuje, sledujte, ako to dosahuje alebo sa ho opýtajte ako na to. Úspech nedosiahneme osamote. Zjednodušte si to a odvážte sa požiadať kolegu, ktorý vás vytáča tým, s akou ľahkosťou pracuje, aby vám poradil ako na to.

7. Uvedomte si svoje úspechy…

„Spíšte si zoznam vecí, ktoré robíte a buďte naň hrdí.“ Občas pracujeme a pripadá nám to ako samozrejmosť bez toho, aby sme si uvedomovali, aký je to obrovský úspech. Pripomeňte si to, čo ste dosiahli a ako ste to dosiahli.

8. …a oslávte to!

Oslávte úspech bez toho, že by ste boli arogantní či povýšeneckí – zlepšuje to morálku. Nejde o to, aby ste za sprievodu fanfár a ozdobných vozov prišli do kancelárie alebo aby ste si sami pre seba zatlieskali uprostred noci.

Jednoducho si doprajte čas na vychutnanie úspechu, dajte si pauzu, prechádzku. Obdarujte sa talizmanom, ktorý vám bude pripomínať vašu drobnú slávu. Fantázií sa medze nekladú, keď ide o kompenzáciu. Buďte kreatívni!

Zo všetkých tieňov si primárne všímajte ten svoj. Porovnávať sa v sociálnom prostredí s kolegami či ľuďmi, ktorých obdivujeme, je nebezpečná hra, no tento jav je prirodzený a nutný. Umožňuje nám vyhodnocovať, čo sa okolo nás deje a zisťovať, ako na tom stojíme voči ostatným. Ak sa vám darí spracovať vlastnú tendenciu porovnávať sa, môžete si z nej vytvoriť ozajstnú motiváciu. Jedná sa o boj samého so sebou, preto to nenechajte len tak… Je to totiž o vás.

Preložila Dorota Bachratá
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.