Nastal (konečne) čas zelených pracovných miest?

Čo majú spoločné inžinieri pracujúci v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, lovci talentov a účtovníci? Všetci títo ľudia majú zelené pracovné miesto. Teda, minimálne by ho mohli mať, ak máme veriť tomu, že súčasný trh práce reaguje na naliehavú ekologickú situáciu. V nasledujúcich riadkoch si povieme o novinkách a budúcnosti „zelených profesii“.

Pandémia Covidu-19 a s tým súvisiaca ekonomická kríza prinútila celý svet prijať záväzky v oblasti ochrany životného prostredia. Európska únia plánuje v rámci plánu obnovy pre Európu vyčleniť na boj proti globálnemu otepľovaniu 373,90 miliardy eur, čo z celkového množstva finančných prostriedkov predstavuje 30 %, a niečo podobné v európskom rozpočte nemá obdobu.Svetové ekonomické fórum odhaduje, že ak sa firmy rozhodnú fungovať ekologickejšie, do roku 2030 vznikne 369 miliónov pracovných miest. Práve reformy a investície v oblasti zelenej ekonomiky tvoria najväčšiu časť plánu obnovy pre Slovensko – až 2,17 miliardy eur.

Čo sú to „zelené pracovné miesta“?

„Výraz ,zelené pracovné miesta’ nadobudol v rámci ekológie nový význam,“ tvrdí Kevin Doyle, výkonný riaditeľ kariérneho centra na Yale School of the Environment v USA. Po mnohé roky sa tento výraz spájal výnimočne len s povolaniami súvisiacimi s prírodou, ako napr. s morskou biológiou alebo ochranou lesov. A ako to často býva zvykom, zmeny v sémantike sa najprv udiali v krajine za Atlantikom, a prispel k nim predovšetkým ekologický aktivista Van Jones, ktorého si Barack Obama v roku 2009 vybral za svojho poradcu. Spojené štáty si v tom čase prechádzali ekonomickou recesiou. Bolo teda nutné vytvoriť nové pracovné miesta, a to rýchlo. Pojem „zelených“ pracovných miest sa postupne spopularizoval a začal presadzovať na trhu práce.

Van Jones prezidentovi Obamovi navrhol, aby zainvestovali do zelenej ekonomiky, čím by za krátku dobu vzniklo množstvo nových pracovných miest, najmä pre ľudí z radov afroamerickej populácie a ľudí s najnižšími príjmami. Tak sa zrodila myšlienka „zelených golierov“ – cieľom bolo vyškolenie alebo preškolenie modrých golierov na prácu v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva.

Pre ekologickejší svet je potrebné urobiť všetko, čo sa dá

Po celom svete začali vznikať iniciatívy na ochranu životného prostredia, ktoré prispeli k zrodu rôznych typov zelených pracovných miest. V prvom rade sme tu mali povolania všedného dňa, ako napr. elektrikári a robotníci, ktorých plánovali presunúť na „zelenšie“ pozície. Potom začali vznikať ad hoc povolania, ako napr. inžinieri v oblasti veternej energie, inštalatéri fotovoltaických panelov a ďalšie iné.

Ak dnes nejaké povolanie nazveme „zeleným“, hodnotíme ho tak na základe výsledku predmetnej činnosti (v tomto prípade ide o pracovné miesta v spoločnostiach vyrábajúcich obnoviteľné zdroje energie), alebo na základe spôsobu ich fungovania (v tejto súvislosti ide o pracovné miesta, ktoré priamo nesúvisia s životným prostredím, ale sú „zelené“ spôsobom svojho fungovania, využívajú metódy šetrné k životnému prostrediu, akou je napríklad aj politika nulového odpadu. Môže to byť akákoľvek kancelárska práca a v ére Covid-19 to teda môže byť akékoľvek zamestnanie, napr. také, ktoré zamestnanec vykonáva z domu).

Podľa Dr. Najmy Mohamedovej, riaditeľky pre politiku Koalície pre zelenú ekonomiku, môžu zelené pracovné miesta existovať v každom priemysle a odvetví. Táto inštitúcia, ktorú čiastočne financuje aj Európska únia, má za cieľ zreformovať ekonomiku tak, aby bola ekologickejšia, a aby z nej mal každý mali nejaký úžitok. „Uvedomujeme si, že nie každý bude mať možnosť nájsť si prácu v oblasti obnoviteľnej energie, energetickej účinnosti alebo odpadového hospodárstva, tvrdí. Na zelené povolania sa musíme pozrieť zo širšej perspektívy, teraz nastal zlomový bod pre históriu ľudstva.“ Je načase začať premýšľať o tom, čo udržateľnosť povolania znamená pre účtovníkov, právnikov, projektových manažérov a vlastne kohokoľvek mimo environmentálneho sektora.

Zelené povolanie – je to naozaj taká super vec?

„Možno povedať, že väčšina pracovných miest je svojím spôsobom odsúdená na zelenú budúcnosť,“ povedal odborník Andrew T. Norris, zakladateľ personálnej agentúry The Alpha Adviser. Sú to dobré správy? Celkovo áno.

Všetko má však aj svoju odvrátenú stranu. Medzinárodná organizácia práce definuje zelené pracovné miesta ako „slušné pracovné miesta […], ktoré prispievajú k zachovaniu alebo obnove životného prostredia“. Dr. Mohamedová v tejto súvislosti tvrdí, že sa musíme zastaviť pri pojme „slušný“ a vziať do úvahy otázku sociálneho zabezpečenia. „Vo všeobecnosti vychádzame z predpokladu, že keď je niečo ekologické, je to automaticky dobré, povedala. To ale nie je vždy tak. Väčšina pracovníkov v oblasti odpadového hospodárstva a recyklácie pracuje vo veľmi zlých podmienkach s biednym sociálnym zabezpečením. Napriek tomuto nedostatku by sa tieto pracovné miesta pravdepodobne zaradili medzi tie najzelenšie! Preto musíme byť opatrní a vždy sa nad zelenými pracovnými miestami zamyslieť.“

Spomeňme aj otázku rodovej rovnosti. V sektore obnoviteľných zdrojov energií majú nadmerné zastúpenie muži, keďže obsadzujú 68 % pozícií. „Ak chcete byť ekologickí a ,slušní ‘, musíte začať tým, že každému zaručíte prístup k zamestnaniu. Vyhnime sa greenwashingu, neprezentujme sa, že sme ekologickí, keď takí v skutočnosti nie sme“ trvá na svojom názore Najma Mohamedová.

Vezmime situáciu do vlastných rúk

V snahe stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom EÚ pripravila tzv. Európsku zelenú dohodu. Cieľom novej Európskej zelenej dohody je vytvárať pracovné miesta, ktoré budú lákavé pre investorov. V krátkodobom horizonte existujú tisíce projektov, ktoré majú potenciál prilákať investície v odvetviach energetiky, dopravy, budov, priemyslu a poľnohospodárstva. Spoločnosť EY odhaduje, že sa celková hodnota týchto investícií vyšplhá do výšky 200 miliárd EUR, čím by mohlo vzniknúť 2,3 milióna pracovných miest – zhruba štvrtinu tých, o ktoré ľudia v dôsledku pandémie v roku 2020 prišli.

Stanovenie jasnej politiky v oblasti životného prostredia a boja proti globálnemu otepľovaniu je dlhé a namáhavé. Impulz preto začal prichádzať odinakiaľ – od občanov. Mnoho ľudí totiž začalo prehodnocovať svoj vzťah k práci a životnému prostrediu. Jednou z nich bola aj Anneke Stolková, spoluzakladateľka spoločnosti Instagreen, start-upu so sídlom v Barcelone špecializujúceho sa na mestské farmy. Stolková začínala v holandskej poradenskej agentúre pôsobiacej v oblasti inovácií pre potravinársky priemysel. Vyštudovaná inžinierka v oblasti produktového dizajnu sa jedného dňa rozhodla, že nastal čas, aby sama niečo urobila pre riešenie problémov s udržateľnosťou. „Klimatické zmeny priamo súvisia so spôsobom, akým vyrábame potraviny. Stále viac som mala záujem byť súčasťou zmien v oblasti životného prostredia.“

Neskôr sa svoje nápady rozhodla otestovať „na balkónoch a kúpeľniach“ svojich kamarátov a začala sa venovať „hydrokultúre, aeropónii a všetkým príbuzných metódam pestovania rastlín.“ Po určitom čase si odborníčka na mestské farmy povedala, že využije svoje skúsenosti a vedomosti z oblasti vertikálneho poľnohospodárstva a založí si svoj vlastný start-up.

O päť rokov neskôr sa Instagreen pridal k tým, ktorí sa snažili prinútiť španielsku vládu reagovať na udržateľné postupy, ktoré v mestách už vtedy zavádzali súkromné spoločnosti. Kým vláda dovtedy neuvažovala o strechách ako o miestach vhodných pre vznik mestských fariem, súkromní podnikatelia rozmýšľali, ako aplikovať udržateľné poľnohospodárske postupy v mestskom prostredí.

Nikdy nie je neskoro niečo sa naučiť

V rámci svojho start-upu dnes Stolková ponúka aj školenia a vzdelávanie pre profesionálov z iných oblastí, ktorí hľadajú kariérnu zmenu. Dr.Mohamedová zdôrazňuje dôležitosť týchto školení najmä pre nárast počtu ekologických pracovných miest. „Keď sa v určitom odvetví ekonomiky udejú zmeny, trvá takmer desať rokov, kým na ne [školské] učebné plány zareagujú. Musíme preto posilniť súkromný sektor a hybridné formy vzdelávania, ktoré majú záujem sa touto problematikou zaoberať.“

Skvelou správou je, že ekológia postupne láka profesionálov z rôznych oblastí. Stolková pri hľadaní nápadov pre mestské poľnohospodárstvo vychádzala zo svojich znalostí z tradičného poľnohospodárstva. Sama tvrdí, že „je jednoduchšie nekonvenčne myslieť, ak sa na vec pozriete zo širšej perspektívy.“

Kevin Doyle z Yale School of Environment vníma tento spoločenský vývoj viac ako pozitívne, a verí, že hoci každý jednotlivec príde s iným nápadom, ako celok spolu vytvárajú budúcnosť sveta práce. „Fascinuje a inšpiruje ma spôsob, akým ľudia preberajú témy, akými sú napr. spravodlivosť v spoločnosti, rasová diskriminácia alebo platová nerovnosť, a postupne medzi ne zaraďujú aj ochranu životného prostredia, čistotu ovzdušia a vôd, a mnohé iné.“

Kevin Doyle sa teší, že sa témou životného prostredia dnes nezaoberajú len environmentalisti-odborníci: „Tento prístup považujem za mimoriadne pozitívny. Môžem dokonca povedať, že som extrémne optimistický. Je len potrebné, aby sme si tento prístup osvojili vo veľkom a k tejto problematike pristupovali systematickejšie. Poslanci z celého politického spektra začínajú rozumieť tomu, že to funguje, že musíme spojiť sily a naďalej tieto projekty financovať.“

Ten správny čas je teraz

Potreba zelenej ekonomiky neustále narastá, preto je načase o nej hovoriť. V prieskume pre spoločnosť Good Energy takmer polovica mladých Britov uviedla, že majú záujem nájsť si zelenú profesiu. Odborník na recruitment Andrew T. Norris tiež potvrdzuje rýchly rast zelenej ekonomiky: „Každý odborník pracuje vo firme, ktorá potrebuje svojich PR, účtovníkov, HR a právnikov. Zelená ekonomika predstavuje množstvo príležitostí, do ktorých prúdi veľa peňazí.“

Samozrejme, že celý tento proces nebude jednoduchý, či už hovoríme o kolektívnom budovaní zelenej ekonomiky alebo o individuálnom hľadaní svojej zelenej profesie. Súhlasí s tým aj Dr. Najma Mohamedová: „Dnes je pre nás dôležité vzbudiť celospoločenský záujem. Teší ma, že sme prekonali kritický bod. Ľudia sa už nehanbia vyjadriť svoj názor a hrdo sa stavajú za svoje hodnoty, ktoré pretavujú aj do svojich rozhodnutí v rámci kariéry. Nebude ale dobré, ak budeme podobné úvahy viesť znovu o 10 rokov.“

David Doyle toto jasné posolstvo dokonale sumarizuje: „Odpovede už máme, zbytočne teda budeme strácať čas nad ďalšími analýzami problému. Riešenia poznáme. Neostáva nám nič iné, len ich podporovať, implementovať a vďaka nim vytvárať pracovné miesta, ktoré budú magnetom pre investície.“

Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku alebo sa prihláste na odber noviniek, aby sa k vám vždy dostali naše najlepšie články!