„Ten druhý má lepšiu prácu ako ja.“ Prečo prepadáme tejto predstave?
20. 7. 2021
5 min.
Rédacteur & Photographe
„Jeho povolanie je preňho mimoriadnym prínosom“, „Zdravotná sestra na oddelení paliatívnej starostlivosti, to má zmysel!“, „Učiteľom sa byť oplatí, veď tí majú dovolenku po celý rok“, „Táto blogerka si zarába na živobytie cestovaním!“ Ťažko nesnívať! Je to silnejšie ako my. Akonáhle sa pozrieme na pozemok susedov, tráva bude vždy zelenšia. Pôda je úrodnejšia a krajšie upravená, a záhradník má k dispozícii lepšie záhradnícke náčinie. U susedov všetko rastie aj bez námahy. Stačí sa len skloniť, aby ste zožali plody tejto záhrady. Vitajte v raji, v tejto dokonalej a sviežej Rajskej záhrade. Stačí krátky pohľad na vašu stranu plota, aby ste sa striasli. Tam sa všetko javí ako znivočená zem, pustatina, kde rastie len burina a pýr. Už nikoho neoklamete. Nasleduje hundranie, premýšľanie, frustrácia… Pracovná psychologička a psychoterapeutka Vanessa Lauraireová sa týmto prirodzeným reflexom porovnávania sa s druhými zaoberá a ponúkne nám návod, ako premeniť frustráciu na motiváciu.
Porovnávanie: otázka prežitia
„Všetci podliehame komparatívnemu mysleniu,“ relativizuje Vanessa Lauraireová. „Úlohou reptiliánskeho mozgu (najstaršia časť nášho mozgu, pozn. prek.) je zabezpečiť prežitie, čiže sa musíme riadiť podľa programu, ktorý nám dáva pokyn kŕmiť sa, množiť sa, zhromažďovať čo najviac informácií, skúmať, dobývať a ovládať naše prostredie, a to všetko s minimálnym úsilím!“ Porovnávanie je preto inštinktívnou záležitosťou. „Pozorujem svoje okolie a porovnávam sa preto, lebo si tým zabezpečujem svoje prežitie a snažím sa byť čo najlepší,“ pokračuje. „Sme odhodlaní neustále zlepšovať naše spoločenské postavenie.“
Či už neandertálci, alebo dnešný Homo modernus, všetci podliehame porovnávaniu sa. „Porovnávanie vždy existovalo, za každých okolností, menia sa iba ideály a referencie,“ pokračuje psychologička. „V dnešnej dobe však už v našej Západnej kultúre nie je možné hovoriť o skutočnom a bezprostrednom nebezpečenstve alebo otázke prežitia. Z psychologického hľadiska prináša myšlienka „ten druhý je lepší ako ja“ isté nebezpečenstvo. „Toho druhého potom vnímame ako hrozbu. A porovnávame, vyhodnocujeme a vyberáme najlepšie možné stratégie: útek („Cítim sa zle, vyhýbam sa“), útlm („Nehýbem sa, hrám mŕtveho“) alebo konkurencia („Bojujem, prekonám sa“).“
Porovnávaním k frustrácii…
Pri pohľade na suseda vidím to, čo nemám, vidím to, čo mi chýba. „Všetci sa snažíme vyplniť našu vnútornú prázdnotu tým, že nedostatok hľadáme mimo nás,“ hovorí Vanessa Lauraireová. Ten druhý vyzerá lepšie ako ja. Zarába viac peňazí, má dôležitejšiu pozíciu, má viac kontaktov, vykonáva povolanie, ktoré má väčší zmysel, žije život v lepšej rovnováhe…
„Porovnávanie navodzuje pocit frustrácie,“ pokračuje psychologička. „Tento pocit frustrácie nie je sám o sebe dobrý ani zlý, vyvolá proste určitú reakciu.“ Frustrácia prameniaca z tohto porovnávania môže takto vzbudiť obdiv, inšpiráciu, motiváciu alebo stres, hnev, žiarlivosť a iné negatívne myšlienky.
Frustrácia tak následne vyvolá reakciu, ako napr. prekonať sa na dosiahnutie cieľa, zlepšiť sa, aby som bol „rovnako dobrý ako ten druhý“, alebo naopak negatívne konzekvencie, ako napr. podceňovanie sa, vyčerpanie (syndróm vyhorenia) alebo ničenie nepriateľa („toho druhého“).
Preludy: pozor na zaujatosť!
Čo je teda prirodzenejším javom než porovnávanie? V minulosti niečo znamenala zmluva na dobu neurčitú alebo vysoký plat. „Dnes sú už spoločenské normy iné, sú prívetivejšie,“ poznamenáva Vanessa Lauraireová. „Hľadáme akýsi zmysel, rovnováhu v živote. V rámci tejto novej referenčnej hodnoty máme napriek tomu veľký priestor na porovnávanie sa.“ Porovnávanie postupne prekĺzne do všetkých oblastí nášho života. A sociálne siete sú preň tým najlepším ihriskom! LinkedIn nám ukazuje vynikajúcu kariéru našich starých kamarátov a Instagram nám na obdiv ponúka portréty dokonalých rodín. Internet, reklamy a marketing nám všade vystavujú ideálny obraz toho druhého, čo nás vedie k neustálemu porovnávaniu a podceňovaniu sa. „Spoločnosť z nás robí večne nespokojných ľudí“ dodáva psychologička.
„Všetci máme tendenciu fantazírovať o tom, ako by mal život vyzerať,“ pokračuje. „Problém je v tom, že toho druhého nevidíme takého, aký v skutočnosti je. Sme vystavení kognitívnym skresleniam, čo znamená, že na iných vidíme iba to, čo chceme vidieť, a to, čo verejnosti prezentujú.“ Vezmime si ako príklad kuchára oceneného Michelinskou hviezdou. Náš obraz o jeho úspechu je skreslený. Za oponou úspechu a vášne venovanej tejto práci nevidíme hodiny plné neistoty a stresu, prvé mesiace bez klienta, finančné ťažkosti a všetky osobné obete. Ide o povinnú výbavu všetkých kuchárov s Michelinskou hviezdou!
„Je dôležité porovnať svoj sen s realitou a snažiť sa globálne pozrieť na život toho druhého,“ trvá na svojom vyjadrení Vanessa Lauraireová. Takže, keď získate trošku väčší nadhľad a pozriete sa na toto klišé o ideálnom živote ako na celok, profesionálny alebo osobný život druhých sú zrazu menej dokonalé, než by sme si mysleli… Vitajte v realite!
5 tipov, ako porovnávanie profesií lepšie zvládnuť
Kognitívne predsudky sú ihriskom našej spoločnosti. Neustále podliehame nejakým spoločenským príkazom, ktoré si často aj odporujú. „Ak nechceme spadnúť do pasce porovnávania sa, musíme sa vrátiť do prítomného okamihu a udržať si istý odstup,“ radí psychologička. Pozrite sa na týchto 5 tipov, ako to dosiahnuť.
Poznajte svoje vlastné potreby
Často veríme predstave, že ostatní sa venujú perfektnej práci. „Profesia je však vždy súčasťou určitej organizácie a dokonalá organizácia neexistuje,“ upozorňuje nás psychologička. „Dokonalá situácia neexistuje, všetko závisí od toho, čo vo svojej práci hľadáte.“ Čo je na mojej práci najdôležitejšie? Akú úlohu by mala práca v mojom živote spĺňať? Aké potreby musí napĺňať? „Spomeňte si na slávnu Maslowovu pyramídu potrieb,“ pokračuje Vanessa Lauraireová. Opýtajte sa sami seba, na akej úrovni je váš vzťah k práci. Musí spĺňať vaše fyziologické potreby a potrebu bezpečia? Považujete prácu za zdroj uznania alebo pocitu príslušnosti k skupine? „Frustrácii sa nedá vyhnúť, pretože povolanie nemôže uspokojiť všetky tieto potreby,“ pripúšťa psychologička. „Je teda na každom z nás, aby sme si určili naše vlastné priority a ciele.“Akceptujte, že budete frustrovaní a zaujmite umiernený postoj
„V ďalšom kroku sa musíte s pocitom frustrácie vysporiadať,“ pokračuje psychologička. „S výberom povolania sa vždy spájajú nedostatky, pretože niečo si vybrať znamená niečoho sa vzdať.“ Venovať sa povolaniu, ktoré je našou vášňou sa často bude spájať s nutnosťou dať zbohom dobrému zárobku. „Ak očakávate pravidelný príjem, radšej svoju vášeň ponechajte na úrovni hobby,“ navrhuje Vanessa Lauraireová. Ak je vašou prioritou to, aby vaša práca mala zmysel a napĺňala vás, pravdepodobnejšie sa ľahšie vzdáte práce, v ktorej by ste sa cítili komfortne. „Rovnováha spočíva v akceptovaní toho, že nie všetky naše túžby môžu byť splnené prácou a aj v práci,“ hovorí. „Je potom na nás, aby sme čo najlepšiu rovnováhu našli.“Zostaňte otvorení novým príležitostiam a zmene
„Rovnováha sa skrýva v pohybe,“ analyzuje psychologička. „Musíte si neustále klásť otázky,“ pokračuje psychologička, aby ste si boli istí, že ste pripravení na všetky možné úskalia a nepodľahnete deštruktívnym následkom frustrácie. Rovnováha nie je trvalý stav. Zostaňte otvorení, rozvíjajte svoju zvedavosť, udržiavajte si odstup, aby ste sa na nezasekli na jednom mieste, naďalej sa o sebe učte, pracujte na získavaní nových zručností… Keď sa začnete porovnávať opakovane, možno ide o signál, že svoju rovnováhu strácate. Svoje túžby a potreby potom musíte opäť prehodnotiť a spýtať sa samého seba, či sú naplnené na 100 %.Konfrontujte predstavy s realitou
Predsudky v našom vnímaní nás zavádzajú. Ponúkajú nám klamný pohľad na realitu. Kedykoľvek sa ocitáme v nepríjemnej situácii pri porovnávaní sa, pokúsme sa získať si určitý odstup. „Musíte sa naučiť zmeniť svoj pohľad na seba a na ostatných,“ navrhuje Vanessa Lauraireová. „Pre začiatok je nutné skoncovať s fantazírovaním o kariére iných ľudí.“ Doslova sa vám o niektorých profesiách sníva? Cítite sa ako podnikateľ, kuchár alebo fotograf? „Napíšte si zoznam týchto profesií,“ navrhuje psychologička. „Následne si svoje predstavy skonfrontujte v realite.“ Stretnite sa s ľuďmi, ktorí sa tejto profesii venujú, choďte sa pozrieť, ako to funguje, porozprávajte sa s nimi o ich každodennom živote, výhodách a nevýhodách. Následne si výsledky tohto prieskumu porovnajte s vašimi potrebami. Uvidíte, že sen často nezodpovedá realite.Nepodliehať, ale konať…
Porovnávanie sa môže navodzovať stres, negatívne myšlienky, premýšľanie. Ak sme v tom „až po uši“ a nachádzame sa v stave v permanentnej nespokojnosti, niečo nie je v poriadku. „Nemá zmysel šomrať a premýšľať, musíme konať,“ odporúča psychologička. „Netreba situácii podliehať, no je nutné uvedomiť si, že sme zodpovední za to, čo prežívame.“ Ak sa vám v tomto procese nedarí, neustále sa porovnávate a napriek porovnaniu sna s realitou sa vám stále viac páči dvor u susedov, musíte svoju prácu zmeniť. „To ale neznamená, že musíte radikálne zmeniť celú profesiu, možno vám postačí zmena v rámci oddelenia,“ trvá na svojom Vanessa Lauraireová. Ak nedokážete urobiť krok späť a konať, vezmite si niekoho na pomoc. Psychológa, kouča, združenie, sumár svojich zručností… K dispozícii máte veľa možností.
Takže? Keď sa na celú situáciu lepšie pozrieme – čí trávnik je zelenší? Naozaj nie ten náš? „Keď sa porovnávam so svojím susedom, v hlave mám predstavy o ideálnom svete,“ uzatvára psychologička. Pozor, naše predstavy nemusíme vždy konfrontovať s realitou. Zdá sa vám trávnik od vedľa pestovanejší? Vyhrňte si rukávy a vráťte sa do reality. Život sa často žije viac pri zemi, než by sa mohlo zdať…
Foto: Welcome to the Jungle
Preložila: Zuzana Chovancová
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku alebo sa prihláste na odber noviniek, aby sa k vám vždy dostali naše najlepšie články!