Keď cítite nátlak: v čom spočíva autistické vyhorenie

„Asi na šesť dní som sa z ničoho nič odmlčala a vypla. Nebola som schopná pracovať, bola som vyčerpaná, úzkostlivá a prekážali mi všetky zvuky okolo mňa. Vedela som, že si prechádzam autistickým vyhorením.“

Katie Durdenová, 35-ročná software developerka, oslepla keď mala 4 roky a len nedávno zistila, že má autizmus. Už 2 roky pravidelne zažíva záchvaty autistického vyhorenia, počas ktorých má problémy so sústredením, nie je schopná zvládať každodenné rutinné aktivity, a upokojuje sa napríklad tým, že klepe nohou alebo búcha hlavou o stenu. V čom spočíva rozdiel medzi autistickým a obyčajným vyhorením?

Autistické vyhorenie je bežným javom medzi autistickými dospelými. Zahŕňa obzvlášť silné mentálne a fyzické vyčerpanie, ktoré sprevádza neschopnosť pracovať, strata kognitívnych schopností, časté citové zlyhanie a ťažkosti so zvládaním zmyslového zaťaženia. Dĺžka a závažnosť vyhorenia je veľmi individuálna – pre niekoho môže trvať mesiace, pre iných sa jedná o oveľa kratšie a častejšie epizódy.

„Nemôžete vlastne nič robiť, stratíte schopnosť fungovať,“ hovorí Rebecca Jacksonová, 37-ročná vzdelávacia asistentka z Yorkshire. Jacksonovú diagnostikovali s poruchou autistického spektra (ASD) v septembri 2020 po tom, čo zažila niekoľko vyhorení. „Prvé vyhorenie som zažila asi dva roky dozadu. Bola som na tom fyzicky a psychicky tak zle, že som nemohla niekoľko mesiacov vôbec pracovať. Nedávno som zas skúsila pracovať na plný úväzok a znova som vyhorela,“ dodáva smutne.

Čo spôsobuje autistické vyhorenie?

V Británii žije približne 700 000 autistických dospelých a viac než tretina z nich má vážne psychické problémy.Podľa National Autistic Society (Národná autistická spoločnosť, pozn. prek.) môžu symptómy ASD, ako napríklad ťažkosti s interakciou s ostatnými, neschopnosť vysporiadať sa s náhlymi zmenami rutiny, citlivosť na hluk alebo prudké svetlo, vyústiť v intenzívnu úzkosť, ktorá môže viesť k vyhoreniu.

Dora M Raymaker je asistentkou výskumu v regionálnom výskumnom inštitúte pre služby na Portland State University a editorkou časopisu Autism in Adulthood (Autizmus v dospelosti, pozn. prek). Jej výskum dokazuje, že okrem opakovaných epizód úzkosti a depresie, je ďalším hlavným spúšťačom vyhorenia potláčanie a skrývanie autistického správania.

Autistickí dospelí trávia množstvo času skrývaním svojich ASD charakteristík, aby sa začlenili do neurotypického sveta. Nadmerné mentálne úsilie, ktoré kvôli tomu vynakladajú, je samo o sebe náročné, vysvetľuje Dr. Alan Robinson, inžinier s Portsmouth. „Aby sme zapadli do spoločnosti a pracovného prostredia, máme tendenciu svoj autizmus skrývať,“ potvrdil. „Robíme to napríklad tak, že sa vyhýbame očnému kontaktu alebo konverzáciám, ktoré by odhalili naše symptómy. To vytvára v našich mozgoch nadbytočné napätie, čo je jedným z primárnych dôvodov prečo zažívame vyhorenie.“

Robinsonovi diagnostikovali autizmus keď mal 53. Kvôli autistickému vyhoreniu nemohol pracovať niekoľko mesiacov. „Asi 6 mesiacov som nemohol pracovať. Cítil som akútnu úzkosť a nemohol som poriadne ani rozprávať. Trvalo mi asi rok, kým som znovu nadobudol produktivitu, akú som mal pred vyhorením.“

Autistické vyhorenie a pracovné vyhorenie: aký je medzi nimi rozdiel?

Symptómy autistického vyhorenia sú podobné tým, ktoré sprevádzajú pracovné vyhorenie, tvrdí Amanda Dunaganová, patologička hovoreného jazyka v zdravotnom centre St Mary v Kalifornii. Avšak najväčší rozdiel je v tom, ako sa s týmito vyhoreniami vysporiadávame. „V prípade pracovného vyhorenia môže pomôcť pauza od práce. Pre niekoho, kto si prechádza autistickým vyhorením, je to však skoro ‚vyhorenie zo života‘ a tým pádom sa jeho schopnosti zvládať situáciu nezlepšia len tak jednoducho,“ vysvetľuje Dunaganová.

Symptómy ASD, akými sú napríklad problémy so zmyslami, sa môžu počas autistického vyhorenia zhoršiť, dodáva Dunaganová, zatiaľ čo počas obyčajného pracovného vyhorenia ľudia zvyčajne zažívajú problémy v efektivite a nadšení pre svoju prácu.

Závažné vyhorenie môže viesť k autistickej diagnóze v dospelosti. Toto sa stalo Jacksonovej: „Autizmus je tu so mnou celý život, odhalila som to však až po opakovaných vyhoreniach. Je to ako keby som len teraz získala manuál na používanie vlastného mozgu. Na jednu stranu sa mi nesmierne uľavilo, pretože teraz mám označenie a termín, ktorý jasne popisuje to, čo sa deje, a to mi pomáha vysvetliť to kolegom a priateľom. Zároveň ma to dosť hnevá, pretože som mala byť diagnostikovaná už dávno.“

Ako zvládať autistické vyhorenie

Autistickí dospelí trávia svoj život tým, že sa snažia navigovať vo svete, ktorý je stvorený pre neurotypických ľudí. Zvládnutie vyhorenia často zahŕňa potrebu tráviť čas osamote. Bethany Blacková, 42-ročná stand-up komička, herečka a spisovateľka z Lancashire tento pocit veľmi dobre pozná. „Vôbec mi nevyhovuje pracovať osmičky. Jeden rok ma vyhodili z 13 zamestnaní, pretože som nebola schopná ich zvládať,“ dodáva.

Blackovej diagnostikovali autizmus vo veku 38 rokov a vyhorenie zažíva pravidelne. „Ak pracujem 6 večerov za týždeň ako stand-up komička, veľa času pred vystúpením aj po ňom strávim sama v aute. Tento čas potrebujem na to, aby som sa spamätala z mentálneho vyčerpania, ktoré zažívam kvôli socializácii,“ vysvetľuje.

Mnohí ľudia, a medzi nich patrí aj Robinson, využívajú samostatné techniky na upokojenie sa, keď cítia, že prichádza vyhorenie. „Jeden z prvých príznakov úzkosti nastáva, keď sa mi začne klepať noha. Silno ju stlačím a cítim sa preto trochu lepšie,“ dodáva Robinson. Rovnako mu pomáha večerná prechádzka a písanie svojich myšlienok.
Pre mnohých autistických dospelých je ďalšou výzvou pandemická situácia, najmä ak potrebujú profesionálnu pomoc s vyhorením. K špecializovanému terapeutovi sa aj pri objednaní môžu dostať aj o 18 mesiacov neskôr pre obrovský nátlak, ktorý spôsobil Covid-19.

„Môžete v prípade núdze zmeniť terapeuta, ale väčšina z nich nie je špecializovaná na autizmus,“ dodáva Blacková. „Väčšinou ide o rýchlu pomoc, ktorá nemusí fungovať. Skutoční špecialisti majú žiaľ dlhé čakacie doby a ich služby sú pomerne drahé.“

Ako môžu pomôcť zamestnávatelia

Je niekoľko spôsobov, akými môžu firmy pomôcť svojim autistickým zamestnancom predchádzať ich vyhoreniu.

1. Podporte svojich zamestnancov v informovanosti

Postoj zamestnávateľov sa voči autistom pomaly zlepšuje, ale stále panuje strach z nedorozumenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Rečová patologička Dunaganová vysvetľuje, že zamestnávatelia aj zamestnanci by mali byť podporovaní vo vzdelávaní sa o autizme. „Celková podpora zamestnancov v pochopení tejto diagnózy by zabránila tomu, aby autistickí zamestnanci skrývali svoje symptómy – a to je kľúčové v predchádzaní autistickému vyhoreniu.“

Jacksonovej kolegovia prešli školením o neurodiverzite a autizme. „Je dôležité, aby moji kolegovia vedeli, kedy začínam vykazovať známky vyhorenia. Autisti občas nevnímajú vlastné pocity, takže je naozaj nápomocné, keď mi kolegovia v práci povedia, že sa začínam červenať a varujú ma, že sa blížim vyhoreniu predtým, než si to sama všimnem,“ vysvetľuje.

2. Investujte do aktívneho zamestnávania autistických zamestnancov

Mnoho firiem a projektov sa malú zamestnanosť ľudí s poruchou autistického spektra snaží napraviť. Skvelým príkladom je startup Autisti v práci, ktorý poskytol pomoc ako autistickým potenciálnym zamestnancom, tak aj potenciálnym zamestnávateľom, ktorých zaškolili ohľadom špeciálnych požiadaviek a pracovných podmienok.

3. Vytvorte priateľské pracovné prostredie pre autistov

Jednoduché pravidlá, ako udržiavanie čistého pracovného prostredia alebo tichá miestnosť, môžu autistickým zamestnancom poskytnúť medvediu službu. Durdenová vysvetľuje, že poskytovanie pomôcok, akými sú napríklad štuple do uší, by mohlo tiež pomôcť. „Zvuk je pre mňa ohlušujúci. Vyhorela by som veľmi rýchlo, keby som bola nútená pracovať v hlučnom prostredí, akým je kancelária,“ dodáva. „Vo firme mi dovolia pracovať so slúchadlami.“

4. Ponúkajte flexibilné pracovné zmluvy

Robinson tiež uvítal možnosť práce z domova. „Kvôli pandémii si firmy uvedomili, že sa dá pracovať na diaľku. Autistickí zamestnanci o to žiadali už roky. Moje duševné zdravie sa zlepšilo, pretože už nemávam neočakávané konverzácie pri svojom pracovnom stole. To je skvelé,“ tvrdí.

Väčšina autistických dospelých trpí pri práci na plný úväzok a Jacksonová si myslí, že je načase spraviť revíziu firemnej kultúry a nájsť riešenie. „Z autistického vyhorenia v práci sa dá dostať, ale chápať, že autistickí ľudia nemôžu vždy pracovať na plný úväzok je fakt, ktorý potrebujeme prijať. Pomohol by napríklad štvordňový pracovný týždeň. Firmy sa musia prispôsobiť našim potrebám.“

Preložila Dorota Bachratá
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku alebo sa prihláste na odber noviniek, aby sa k vám vždy dostali naše najlepšie články!