Ako zvládať dominantných kolegov

Každý je nejaký a tieto rozdiely robia z tímovej práce obohacujúci proces. Ten je však v ohrození, keď sa stretneme so silnými osobnosťami, ktoré ho môžu skomplikovať.

Tieto typy ľudí sú často v pracovnom prostredí problematické a práca s nimi dokáže byť náročná. To platí predovšetkým o dominantných osobnostiach. Kým čítate, pravdepodobne sa vám už v mysli vynoril kolega, ktorý trochu pričasto skáče ľuďom do reči, agresívne ostatným vnucuje svoj názor a zosmiešňuje ľudí okolo seba.

Tu je krátky návod, ako zistiť, či máte dočinenia s človekom s dominantnou osobnosťou, a ako s ním úspešne spolupracovať.

Dominancia alebo submisivita?

Našu osobnosť tvorí unikátna kombinácia charakterových rysov. Každý sme do istej miery extrovertní, organizovaní či optimistickí.

Rovnako máme tendenciu buď dominovať, alebo sa podriaďovať ostatným, čo určuje našu integráciu v rámci skupiny. Tento typ sociálnej interakcie je primárne naviazaný na amygdalu, čo je časť mozgu, ktorá zodpovedá za naše reakcie na hrozby a reakcie zo strachu.

Môžeme byť dominantní alebo submisívni na rôznych úrovniach, ale existuje aj neutrálna poloha. V tej sa jedinec môže prispôsobiť v závislosti od osoby, s ktorou práve komunikuje. Tento jedinec sa stane dominantnejším, ak čelí submisívnejšej osobnosti, alebo pôsobí submisívnejšie v blízkosti dominantnejších jedincov.

Sociálne skupiny sú vytvárané pomocou dominancie a submisivity vo vzťahoch, najmä v rámci firiem. Odhaľujú nám primitívnejšie ľudské správanie, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Vládne im prvotný, plazí mozog, ktorý spravuje našu sociálnu pozíciu v skupine a zodpovedá aj za spoločenský strach.

Podľa niekoľkých štúdií z oblasti etológie, sociálnej psychológie a neuropsychológie, vrátane slávnej štúdie Stanleyho Milgrama (1963) o podriaďovaní sa autoritám, vzťahy medzi dominantnými a submisívnymi osobnosťami pomáhajú vytvárať spoločenskú štruktúru skupiny. Sociálna skupina, kde má každý definovanú pozíciu (viac-menej dominantnú, alebo submisívnu), funguje lepšie než skupina, v ktorej každý tvrdí, že je vodca alebo podriadený. Ak by všetci členovia firemného tímu tvrdili, že sú vedúci, každý by predstavoval svoj uhol pohľadu ako najdôležitejší. To by medzi nimi viedlo k agresivite a kompromitovalo by to projekt, na ktorom pracujú. Podobná situácia by nastala, ak by všetci prijali podriadenú polohu. Kto by potom rozhodoval? Taká vysoká úroveň skupinovej nečinnosti by projekt zastavila.

Vlastnosti dominantnej osobnosti

Dominantné správanie sa prejavuje v troch druhoch komunikácie: verbálnej (reč), paraverbálnej (intonácia) a neverbálnej (reč tela a mimika). Dominantní jedinci často rozprávajú sebavedome a asertívne. Majú tendenciu rozkazovať a dávať inštrukcie. Ich hlas býva často sebaistý a neváhajú ho zdvihnúť, ak im to pomôže presadiť si svoje. Ich postoj a reč tela bývajú často tiež asertívne a naznačujú, že im patrí priestor, v ktorom sa nachádzajú.

Tí, ktorí majú dominantnú osobnosť, majú tendenciu druhým vnucovať svoj názor, ktorý považujú za najdôležitejší. Z tohto dôvodu neznesú kritiku. Buď uplatnia svoju charizmu, aby získali podporu od iných, alebo použijú zastrašovacie techniky, ako je vyhrážanie sa, výčitky, výkyvy nálad alebo ponižovanie.

Predstavte si napríklad, že je piatok šesť hodín večer a váš šéf vás požiada, aby ste dokončili „naozaj naliehavý dokument“, napriek tomu, že sa začína víkend a vy máte svoje plány. Nebola to však otázka, bol to skôr rozkaz a vy cítite, že odmietnutie by mohlo spôsobiť zúrivú reakciu (krik, trieskanie dverami alebo lietanie dokumentov po miestnosti), pretože to je zvyčajná reakcia vášho šéfa, keď sa stretne s odmietnutím.

Vo všeobecnosti platí, že tí, ktorí pracujú s dominantnými kolegami, sa snažia vyhnúť tomu, aby ich rozrušili. Čo sa týka konfrontácie, radšej chodia okolo horúcej kaše zo strachu z výbuchu hnevu.

Ako reagovať, ak čelíte dominantnému kolegovi?

Ak sa stretne dominantný a submisívny jedinec, správanie toho druhého (tendencia cítiť vinu, uskromniť sa a brať ohľad na potreby ostatných viac než na svoje) podporuje správanie dominantného jedinca a naopak. Dostávame sa do začarovaného kruhu. Vezmime si príklad spomenutý vyššie. V piatok o šiestej večer vás šéf požiada o dokončenie dokumentácie, napriek tomu, že to pre vás znamená rozlúčiť sa s víkendom. Ak máte submisívnejšiu povahu, prevezmete na seba plnú zodpovednosť za to, ak to nebude hotové (toto sa nazýva samovytváranie viny). Keď vám potom kolegovia ponúknu pomoc, odmietnete, pretože predpokladáte, že majú lepší program na víkend, než je práca. Záleží vám viac na tom, ako sa majú ostatní, než na tom, ako ste na tom vy sami.

Kolegovia s dominantnými osobnosťami sú extrémne problematickí v tímoch, pretože majú problém počúvať názory ostatných. Navyše, ich výkyvy nálad ovplyvňujú komunikáciu. Často tým trpí pracovné nasadenie. Dominantné osobnosti majú tendenciu vnímať ostatných ako hrozbu. V jej očakávaní sa stavajú do dominantnej polohy, aby sa bránili akejkoľvek agresivite. Majú často “manichejskú predstavu” o sociálnej hierarchii silných proti slabým. Svoj dominantný postoj prispôsobujú tomu, aby ukázali svoje silné stránky.

Nič nie je stratené. Naučte sa s dominantnými jedincami správne interagovať:

• Nebuďte emocionálni a držte sa faktov. Keď hovoríte s dominantným kolegom, je dôležité, aby ste sa nenechali strhnúť silnými emóciami. To im dáva šancu buď zapojiť svoju charizmu, alebo vás ponížiť. Uistite sa, že viete presne, čo chcete povedať. Doprajte si čas na to, aby ste našli správny tón hlasu, a pripravte si, čo chcete povedať od slova do slova. Buďte čo najvecnejší a najneutrálnejší. Možno vám pomôže spísať si dôležité body, ktoré chcete spomenúť. To, že ostanete racionálni, znamená, že zapojíte aj neverbálnu komunikáciu: snažte sa udržiavať očný kontakt a držte si neutrálny výraz tváre. Pamätajte, akýkoľvek úsmev alebo šklbnutie bradou môžu byť interpretované ako výzva. Ak sa konverzácia dostane do varu, udržujte si neutrálny výraz tým, že budete rozmýšľať o niečom inom. Fungovať môže čokoľvek: zoznam na nákup, plány na víkend alebo aj to skvelé jedlo, čo sa chystáte uvariť na večeru!
• Buďte asertívni a stojte si za svojím. Asertivita je schopnosť postaviť sa za seba a ostatných pozitívnym spôsobom. Môžeme ju charakterizovať neutrálnym postojom, vyrovnanou intonáciou a tým, čo vravíte. Ak na vás dominantný jedinec dvíha hlas, použite techniku obohratej platne a opakujte, čo chcete povedať fakticky a neutrálne. Ak si napríklad chcete nahlásiť vianočnú dovolenku a žiadajú od vás, tak ako už štyri roky po sebe, aby ste urobili kompromis, pokojne zopakujte: „Vtedy nemôžem.“
• Pripomeňte svojmu šéfovi pravidlá. Držte dominantných jedincov nakrátko tak, že ich upozorníte na pravidlá. Napríklad: „Zákonník práce o nadčasoch jasne hovorí…”
• Všetko vyžadujte písomne. Ak niečo dostanete písomne, znamená to, že môžete sledovať priebeh komunikácie. Rovnako vám to umožňuje správy hlásiť, ak sa vám zdajú nevhodné. Zásah tretej strany môže pomôcť udržiavať správanie dominantného kolegu na uzde. Akúkoľvek citlivú komunikáciu riešte emailom a ak sa vám bude zdať odpoveď vyhýbavá, ubezpečte sa, že ju dostanete aj písomne.
• Nič neobhajujte ani neospravedlňujte. Keď komunikujete s dominantným jedincom, je dôležité neponižovať sa ani nevysvetľovať svoje činy. Ničomu nepomáhajú ani výrazy ako „Je mi ľúto, ale…“ alebo „Nebudem môcť, pretože…“ Keď posielate správu, ktorá má vysvetľovať, že sa napríklad na najbližší míting nedostavíte, pretože ste na služobnej ceste, neospravedlňujte sa za svoju absenciu a ani neposkytujte vysvetlenie. Radšej napíšte, že sa nemôžete dostaviť a navrhnite dátum a čas, ktorý vám vyhovuje viac. Ak máte sklony ponižovať sa, dávajte si pozor na výrazy ako: „Som taký hlúpy,“ alebo „Zase som to pokašľal.“

Dominancia a submisivita sú súčasťou bežného ľudského správania. Vytvárajú interakcie v sociálnych skupinách. Ak však niekto svoje postavenie zneužíva alebo je jeho správanie prehnane dominantné, práca s týmto človekom sa ľahko stane neznesiteľná.

Pamätajte, že hoci má toto správanie neurobiologický pôvod, terapia nám pomáha uvoľňovať pevné vzorce správania, či už sú dominantné, alebo submisívne.

Preklad: Dorota Bachratá

Zdroj: WTTJ

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.