“Nahovno práca“: Je vaša práca zmysluplná?

David Graeber, americký antropológ, ktorý prišiel s konceptom tzv. „nahovno práce“, čiže nezmyselnej práce, nedávno publikoval novú knihu.

• Odkedy pred niekoľkými rokmi vyšiel jeho kontroverzný článok, stala sa „nahovno práca“ termínom, ktorý v diskusiách o práci počúvame bežne. David Graeber, americký anarchistický antropológ a profesor na London School of Economics, prvýkrát tento výraz použil v cielene provokatívnom článku zvanom The Phenomenon of Bullshit Jobs (Fenomén „nahovno práce“), ktorý sa v auguste 2013 objavil vo vydaní radikálneho online magazínu Strike!. V tej chvíli netušil, čo jeho článok spôsobí. V nasledujúcich týždňoch stránku Strike! navštívil viac ako milión čitateľov a článok bol preložený do viac ako 10 jazykov. O nezmyselnej práci sa začalo hovoriť úplne všade.

Graeber provokatívne cielil na „HR konzultantov, marketingových manažérov, firemných právnikov a lobistov,“ ktorí podľa neho trávia časť a stretnutiach a poradách, „bez toho, že by reálne vykonávali nejakú prácu.“ Nikdy by mu nenapadlo, že sa dostane toľkej pozornosti jeho kritike kapitalistického systému, ktorý odmeňuje tých, čo hodnoty ničia, miesto odmeňovania tých, ktorí ich vytvárajú. Kritizoval aj to, že rôzni konzultanti a marketingoví experti dostávajú vyššie mzdy než zdravotné sestry či učitelia. Článok upriamil pozornosť na krízu identity tzv. bielych golierov.

„Prebieha tu hĺbkové psychologické násilie. Ako sa dá vôbec hovoriť o dôstojnosti v práci, keď človek vo svojom vnútri cíti, že jeho práca by vôbec nemala existovať?“ David Graeber

Krátko po uverejnení článku sa téme venovalo niekoľko prieskumov verejnej mienky. Napríklad spoločnosť pre prieskum trhu YouGov sa obrátila na pracovníkov vo Veľkej Británii a využila pritom Graeberove výrazy. Ukázalo sa, že 37 % respondentov považuje svoju prácu za nezmyselnú, zatiaľ čo 13 % si nebolo istých. Identický prieskum v Holandsku odhalil, že 40 % holandských zamestnancov priznáva, že ich pracovné pozície sú podľa nich zbytočné. Graeber neskôr priznal, že tieto čísla vysoko prekonali jeho predstavy v čase, keď článok písal.

Podľa prieskumu YouGov medzi britskými pracovníkmi 37 % respondentov považuje svoju prácu za nezmyselnú, zatiaľ čo 13 % si nebolo istých.

V knihe Bullshit Jobs: A Theory (Teória “nahovno práce”), ktorá bola publikovaná v roku 2018, sa Graeber ponára hlbšie do tejto témy a predstavuje fascinujúcu analýzu tohto trendu. Ponúka tiež svoju definíciu „nahovno práce“. Podľa neho je to: „(…) forma plateného zamestnania, ktoré je absolútne nezmyselné, nepotrebné či dokonca škodlivé, a to do tej miery, že ani sám zamestnanec nedokáže jeho existenciu obhájiť, ba čo viac, v rámci limitov pracovných podmienok má potrebu predstierať, že sa ho to netýka.“ A pokračuje: „Ľuďom, ktorí tieto práce vykonávajú, sa často dostáva úcty a prestíže, sú rešpektovaní ako odborníci vo svojom odbore, sú dobre platení (…) a aj tak v kútiku duše vedia, že v skutočnosti nič nedosiahli (…) cítia, že je to všetko založené na lži – čo vlastne aj je.“

Graeber taktiež tvrdí, že hodnota takej práce je nepriamo úmerná platu, a teda aj naopak, čím je práca užitočnejšia, tým horšie je zaplatená. Ilustruje to na príklade zdravotných sestier, učiteľov, pracovníkov, ktorí sa starajú o deti, ako aj upratovačiek – pozície, ktoré prevažne zastávajú ženy.

„Ide o formu plateného zamestnania, ktoré je absolútne nezmyselné, nepotrebné či dokonca škodlivé, a to do tej miery, že ani sám zamestnanec nedokáže jeho existenciu obhájiť.“ David Graeber

Napriek prieskumom a použitým výrazom sa zdá, že množstvo zamestnancov tzv. „kreatívnej triedy“ má problém nájsť účel či zmysel v tom, čo robia. Tento hon za zmysluplnou prácou je v súčasnosti často skloňovaný vo všemožných článkoch a knihách, ktoré sa téme práce venujú. Tejto téme sa venoval aj francúzsky novinár Jean-Laurent Cassely vo svojej knihe La Révolte des premiers de la classe: métiers à la con, quête de sens et reconversions urbaines (Vzostup premiantov triedy: nezmyselné práce, hľadanie zmyslu a obroda mestského prostredia). V knihe popisuje, ako mladí zamestnanci unikajú z práce vo veľkých firmách a obracajú sa k remeslám.

Prečo sú ľudia vykonávajúci nezmyselnú prácu takí nešťastní?

Nie je lákavé nerobiť nič a dostávať za to zaplatené? Nie, pretože podľa Graebera, ľudia, ktorých práca nedáva zmysel, za to platia oveľa väčšiu daň v podobe morálnych a psychologických problémov. Nie je výnimkou, že podľahnú depresiám. Nielenže tento typ práce nemá žiadny zmysel, je dokonca vždy sprevádzaný množstvom klamstiev. To je situácia, ktorá je dlhodobo neúnosná. Čo je najhoršie, niektoré z týchto prác vyžadujú, že človek musí ísť proti všeobecným očakávaniam spoločnosti, inak povedané, „zapredať svoju dušu diablovi“.

Nezmyselné práce sú založené na viere, že ľudia pracujú len pod dohľadom. Pokiaľ ich necháme samých, stanú sa z nich iba „paraziti“. Je preto potrebné neustále im hovoriť, čo majú robiť, a kontrolovať, či to aj robia. To však, samozrejme, nie je pravda. Ide o mylný pohľad na to, čo nás skutočne motivuje. Psychológovia preukázali, že deti si užívajú situácie, keď sú príčinou svojich činov. Učia sa, že ich konanie má následky. U dospelých to platí tiež. Graeber vysvetľuje, že to je dôvod, pre ktorý „(…) ľudská bytosť, ktorá nie je schopná zmysluplne ovplyvniť svet, prestáva existovať.“

„Ľudská bytosť, ktorá nie je schopná zmysluplne ovplyvniť svet, prestáva existovať.“ David Graeber

Myšlienka predávať svoj čas zamestnávateľovi je v histórii ľudstva pomerne nová. Znamená, že zamestnancov čas jemu samému už viac nepatrí. Lenivosť je zločin. Graeber hovorí, že tento systém je perverzný a spôsobuje hlboké odcudzenie: „Počas platených hodín nebuďte príliš efektívni. Nikto vás neodmení (…) Namiesto toho dostanete ako trest nezmyselné úlohy.“

Prečo naša spoločnosť vytvára ďalšie a ďalšie nezmyselné práce?

Vo svojej knihe Graeber uvádza, že počet nezmyselných zamestnaní stále rastie. Od roku 1930, a hlavne po druhej svetovej vojne, bola hospodárska politika na Západe založená na ideáli zamestnania na plný úväzok. Slabá výkonnosť či nezmyselná práca je vnímaná ako menšie zlo. Prevláda predstava, že nezmyselná práca je lepšia ako žiadna.

Počas zlatej éry kapitalizmu (obdobia rastu a prosperity, ktorú európske krajiny zažívali medzi rokmi 1945 a 1975) rástol profit a benefity sa delili medzi pracovníkov. V ostatných rokoch však benefity využívajú len ľudia na manažérskych pozíciách. Čím viac sme odsúvali práce “modrých golierov” (a iných prác, ktoré majú zmysel), tým viac nadbytočných vrstiev hierarchickej štruktúry a administratívy sme vytvorili. Graeber tento fenomén nazýva „vzostup manažérskeho feudalizmu“. Dostali sme sa až do bodu, že hierarchiu vášnivo zbožňujeme.

V neposlednom rade má častý výskyt nezmyselných zamestnaní mnoho spoločného s rastúcou dôležitosťou peňazí, čo spúšťa podľa Graebera „(…) bludný kruh, v ktorom už zamestnanci necítia žiadnu lojalitu k firmám a tie zas necítia necítia žiadnu lojalitu k nim, preto musia byť stále viac kontrolovaní, manažovaní a pod dohľadom.“

„Rastúca dôležitosť peňazí spúšťa bludný kruh, v ktorom už zamestnanci necítia žiadnu lojalitu k firmám, preto musia byť stále viac kontrolovaní a manažovaní.“ David Graeber

Kombináciou antropológie, histórie, psychológie a sociológie prináša Graeber pohlcujúcu a zároveň znepokojivú analýzu súčasného sveta práce. Jeho kniha rozhodne stojí za prečítanie.

*Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať články každý deň.

Preklad: Eva Lalkovičová