Syndróm vynikajúceho študenta: ako ho prekonať?
14. 1. 2021
5 min.
Journaliste indépendante
Či už išlo o modelovanie plastelíny v materskej škole, alebo riešenie logaritmov na gymnáziu, vždy ste boli na čele triedy. Kým vaši kamaráti prechádzali s trojkami, vy ste sa bez problémov vyšvihli nad priemer, a keby to bolo inak, znášali by ste to veľmi ťažko (no to sa, našťastie, často nestávalo). Pri vstupe do úžasného sveta práce sa však prvýkrát stretávate s doteraz nepoznaným pocitom. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte – vytváraním vynikajúcich prezentácií a plnením všetkých cieľov – očakávané uznanie neprichádza. Ešte horšie je zdanie, že kolegovia, ktorí pracujú menej než vy, stúpajú po rebríčku rýchlejšie. Prečo to, čo predtým v škole tak dobre fungovalo, už v kariére nefunguje? Ako je možné, že byť „dobrým študentom“ nie je synonymom úspechu v pracovnej sfére? Aby sme lepšie pochopili, čo sa za syndrómom vynikajúceho študenta skrýva, a ako ho prekonať, porozprávali sme sa s Karine Aubry, certifikovanou koučkou a autorkou novej knihy zameranej práve na túto problematiku.
Ako spoznať, že sme „vynikajúci študent“?
Dôležité je vedieť rozdiel medzi perfekcionistom a človekom so syndrómom vynikajúceho študenta. Perfekcionista je niekto, kto sa bude vždy snažiť veci nad mieru vylepšovať, s prehnanou túžbou po dokonalosti, či už ide o úlohu, ktorá má byť splnená pre druhých, alebo pre svoj vlastný osoh. „Vynikajúci študent“ venuje veľkú pozornosť externým očakávaniam: svoj čas bude tráviť myslením na to, čo od neho očakávajú ostatní, a tieto očakávania bude chcieť prekonať. Kým perfekcionista má vysoké nároky sám na seba, aj keď jeho prácu neposudzuje niekto iný, „vynikajúci študent“ nadobúda črty takého správania vtedy, keď na jeho prácu niekto dozerá.
Rozpoznať, že sme aj my spadli do okruhu ľudí so syndrómom vynikajúceho študenta nie je ľahké, pretože neexistuje jasný „prototyp“. Toto správanie môže vychádzať z minulosti, napríklad ak bolo človeku v mladosti vždy vštepované počúvať druhých skôr, než vyjadrí vlastný názor, ktorý nebol za dosiahnuté úspechy pochválený, alebo ktorému sa v škole vždy darilo pre rešpektovanie pokynov učiteľov. Svoju rolu môže zohrať aj osobnosť. Menej asertívne a nesmelé povahy budú mať väčší nábeh k správaniu vynikajúceho študenta. Niektorí odborníci tvrdia, že tento syndróm častejšie postihuje ženy, pretože práve ony trpia nedostatkom uznania v mužmi dominujúcom pracovnom svete.
Aj keď neexistuje univerzálny model vynikajúceho študenta, Karine Aubry vymedzuje tri charakteristické črty: sú to jednotlivci, ktorí chcú veci robiť dobre, rešpektujúc pravidlá a pokyny, a ktorí si myslia, že ostatní sú v lepšej pozícii ohodnotiť ich prácu. „Tí, ktorých v biznise označujeme ako vynikajúcich študentov, sa v hierarchii stavajú na pozíciu pod ostatných, nedokážu sami seba ohodnotiť, a preto nerozhodujú o svojom osude,“ sumarizuje Karine.
Čo nás väzní, ak sme „vynikajúci študenti“
Zásadný problém „vynikajúcich študentov“ je prispôsobovanie sa očakávaniam ostatných (najskôr rodičov, potom učiteľov a manažérov), čím systematicky odovzdávajú svoj osobný rast do rúk niekomu inému. Hoci dodržiavanie pokynov učiteľov stačilo na prechod do vyššieho ročníka, na kariérny rast je to málo. „Podstata problému spočíva v koncepcii toho, čo treba robiť, aby ste boli úspešní pri budovaní kariéry,“ analyzuje Karine Aubry. „Vynikajúci študenti si myslia, že ak urobia to, čo sa od nich očakáva, všetko bude len premierné a nedočkajú sa uznania.“
Kritériá pracovného úspechu sa veľmi líšia od akademických kritérií. Zamestnanca ocenia pre jeho proaktivitu, schopnosť prinášať inovácie, prispôsobovať sa a spolupracovať s ostatnými. Čeliac tejto realite sú „vynikajúci študenti“ paralyzovaní svojou nechuťou vymaniť sa z bubliny a svojou neschopnosťou presadiť sa, bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní.
Výsledkom je, že týchto ľudí si chcú manažéri v tíme udržať bez potreby meniť ich pozíciu. „Je to veľmi nevďačné postavenie, pretože ide o jednotlivcov, ktorí sú spoľahliví a odvádzajú dobrú prácu, čiže práve im vždy pridelíme viac úloh. Platové podmienky však zostávajú rovnaké…“ hovorí Karine Aubry. Vďaka ich obetavosti a tvrdej práci sa na „vynikajúcich študentov“ obraciame vtedy, keď príde na delegovanie dôležitých úloh, alebo keď je nutné podať vyšší pracovný výkon.
Ako premeniť svoje správanie „vynikajúceho študenta“ na zbraň?
„Bod zlomu nastáva, keď si takýto ľudia uvedomia svoju pozíciu – vidia, ako napredujú ostatní, no oni stoja na mieste, dostávajú vlažnú spätnú väzbu od manažéra alebo sa trápia, lebo sa im nedostáva uznania,“ popisuje odborníčka.
Aj keď túto tému nemapuje žiadna štúdia, je pravdepodobné, že ľudia so syndrómom „vynikajúceho študenta“ majú vyšší nábeh k syndrómu vyhorenia. V článku vo francúzskom denníku Le Monde z roku 2015 psychoanalytička Sophie Péters popísala, ako by sa správanie „vynikajúceho študenta“ mohlo premeniť na nebezpečnú dráhu k profesionálnemu vyčerpaniu: „Úzkosť z toho, že jednotlivec nie je na vrchole rebríčka, predstavy o tom, čo by mohlo potešiť vedenie a psychické nastavenie byť jednotkou, je vstupnou bránou k vyhoreniu. Jednotlivec sa tak dostáva pod tlak, pričom kritériá, ktoré si sám nastavuje, sú vyššie ako tie od nadriadených.“ Trik nespočíva v ignorovaní problému, ale v jeho eliminácii. A tento proces nie je taký ľahký, ako sa zdá!
„Ide o to, ako sa zbaviť spôsobu videnia sveta – ‚…ak budem veci robiť dobre, vyplatí sa mi to…‘,“ hovorí Karine Aubry. „Zmena psychického nastavenia, akceptácia istých skutočností a proces premeny našich zvykov z čias študenta na výhody v kariére trvá určitý čas.“
Ako na to? Tento proces má niekoľko etáp.
Návrat k svojim vlastným presvedčeniam
Čo chcem v tejto firme robiť? Čo pre mňa znamená dobrá práca, odhliadnuc od hodnotenia druhých? V čo dúfam, ak v tomto odbore zostanem? Po položení si týchto otázok je potrebné zistiť, do akej miery sú odpovede totožné s realitou: napr. „Prečo sa čiastočne venujem administratíve, keď by som sa mala venovať niečomu kreatívnemu?“
Identifikácia svojich silných stránok
„Schopnosť prispôsobiť sa ostatným môže byť do istej miery veľmi cennou kvalitou. Nejde o zabúdanie na samého seba, ale o to, ako nám táto flexibilita môže pomôcť dosiahnuť naše ciele,“ vysvetľuje Karine Aubry.
Rovnako aj veľké pracovné nasadenie môže byť prínosom, ak je užitočne využité. „Je potrebné zamerať svoju energiu na zásadné veci,“ pokračuje Karine. Povedzte si: „Budem veľmi dobrý študent vo veciach, ktoré sú skutočne dôležité. Aby som však na to mal energiu, musím z niečoho upustiť. Najprv vynechám toto, potom tamto a prídem k zisteniu, že môžem jednotlivé úlohy vyberať bez toho, aby to malo vážnejšie následky.“ Napríklad zamestnanec, ktorý sa venuje príprave zmlúv, by sa mal zamerať skôr na presnosť právnych doložiek, než na dokonalý grafický vzhľad dokumentu.
Stanovenie plánu na dosiahnutie cieľov
Ak máme pocit nedostatku uznania, potom je potrebné stanoviť si, aké konkrétne kroky nás k nemu dovedú. Môže to zahŕňať explicitnejšie vyjadrenie našich očakávaní manažérovi, opätovné prerokovanie úloh, za ktoré sme zodpovední, alebo dokonca zmenu pozície, ak nie je možná iná alternatíva.
Snaha nevracať sa k syndrómu vynikajúceho študenta
Naučiť sa počúvať spätnú väzbu je nevyhnutné, ak nechceme znovu upadnúť do starých zvykov. Ak nám po jednoduchej úlohe manažér povie: „Wau! Tak toto som nečakal!“, môžeme si pogratulovať k prekonaniu jeho očakávaní, no tiež si spraviť mentálnu poznámku, že nabudúce musíme pri vykonávaní podobnej úlohy zvoľniť. Pre tých, ktorí majú fóbiu zo „zle urobenej práce“, môže pýtanie sa na podrobnosti o očakávaných výsledkoch ušetriť veľa zbytočného stresu.
„Aby ste mali istotu, trochu si zaexperimentujte,“ navrhuje Karine Aubry. „Napríklad splňte nejakú úlohu na 97 % a pozorujte výsledky. Často totiž zistíme, že sme v skutočnosti do bodky splnili očakávania. Vďaka tomuto by sa ľudia, ktorí sa cítia preťažení, mohli stiahnuť a uvedomiť si, že očakávania, ktoré si sami nastavujú, sú v skutočnosti oveľa náročnejšie ako realita.“
Namiesto svojich vlastných domnienok sa obráťte na manažérov, aby ste sa dozvedeli o ich očakávaniach, učte sa pýtať si spätnú väzbu na vašu prácu a nastavujte si svoje vlastné priority. Toto sú niektoré kľúčové kroky k tomu, ako sa vyhnúť syndrómu vynikajúceho študenta. Pochváľte sa za dobre odvedenú prácu, namiesto oddávania sa, bohužiaľ, častejšiemu sebatrýzneniu. Naučiť sa byť menej vynikajúcim je tvrdá, ale obohacujúca práca!
Preložila Zuzana Chovancová
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.
Viac inšpirácie: Náš vzťah k práci
Čo by spravil Batman? Ako vám môže „alter ego“ pomôcť so sebavedomím
„Batmanov efekt” je síce hojne študovaným javom v detskej psychológii, no táto technika sa osvedčila rovnako dobre aj na pracovisku.
03. 6. 2021
Aschov efekt: ovplyvnení k nesprávnym rozhodnutiam
Pracovali ste dlhšie len preto, že všetci vaši kolegovia tiež ťahali nadčasy? V tomto prípade aj na vás zafungoval Aschov efekt.
24. 2. 2021
Jedináčik, prvorodený, najmladší: Má poradie narodenia vplyv na našu kariéru?
Prvorodený je rodený líder, druhorodené dieťa je veľmi spoločenské a tretie dieťa je charizmatické. A jedináčik? Kreatívny a inteligentný!
09. 11. 2020
Je kritické myslenie v práci výhodou?
Je pre kritické myslenie vôbec vo vzťahu medzi šéfom a jeho podriadenými priestor? A čo to vlastne kritické myslenie je?
01. 11. 2020
Prečo sa v práci správame neeticky?
Prifarbovanie reality s cieľom splniť očakávania klienta, nafúknutie rozpočtu, len aby ste potešili šéfa, drobné kozmetické navýšenie ziskov...
20. 8. 2020
Novinky, ktoré to vyriešia
Chcete držať krok s najnovšími článkami? Dvakrát týždenne môžete do svojej poštovej schránky dostávať zaujímavé príbehy, ponuky na práce a ďalšie tipy.
Hľadáte svoju ďalšiu pracovnú príležitosť?
Viac ako 200 000 kandidátov našlo prácu s Welcome to the Jungle
Preskúmať pracovné miesta