Prečo sa v práci správame neeticky?

V živote ste sa vždy považovali za niekoho, kto pozná pravidlá. Dokonca viac ako samotný Gándhí (áno, máme radi extrémne prirovnania). Keď vás však šéf nedávno s milým výrazom tváre požiadal, aby ste trochu poupravili čísla a presvedčili tak potenciálneho klienta, pristali ste na tento návrh. Prifarbovanie reality s cieľom splniť očakávania klienta, nafúknutie rozpočtu, len aby ste potešili šéfa, drobné kozmetické navýšenie ziskov, či dokonca klamstvo voči novému kolegovi, pretože chcete ísť obedovať bez neho… Pravdepodobne sa už každý z nás v práci niekedy zachoval neeticky.

Čo nás teda občas privádza ku konaniu, ktoré je v rozpore s našimi hodnotami? Aby sme lepšie pochopili pohnútky, ktoré nás k neetickému správaniu vedú, a aby sme pochopili spôsob, ako sa rozhodujeme, vybrali sme sa za profesorom Guidom Palazzom, ktorý prednáša obchodnú etiku na Lausannskej univerzite vo Švajčiarsku.

Neetické správanie sa týka každého z nás

Téma násilností zo strany polície v súčasnosti zaplavuje sociálne siete a v ľuďoch po celom svete vyvoláva rozhorčenie. Medzi obvineniami sa objavil argument, že polícia vo všeobecnosti nekoná, keďže mnohí príslušníci polície boli svedkami prejavov násilia svojich kolegov bez toho, aby nejako zakročili. Je ale jasné, že nie všetci policajti takéto konanie podporujú. Ako ale možno vysvetliť to, že občas sa nečinne prizeráme správaniu, ktoré považujeme za nemorálne? Ako vo všeobecnosti možno reagovať v situácii, keď sa nejaké rozhodnutie prieči našej morálke? Ba oveľa horšie, čo robiť, ak sme my za týmto rozhodnutím? Guido Palazzo tvrdí, že musíme začať od faktu, že nikto nie je voči neetickému konaniu imúnny.

„Keď si spomenieme na rôzne daňové škandály za posledné roky, vždy si povieme, že nám by sa nikdy niečo také nemohlo stať,“ vysvetľuje profesor Palazzo. „A preto sa tie najväčšie zločiny začínajú malými prehreškami.“ Naopak, od všeobecného názoru, že za nemorálnymi rozhodnutiami stoja len nemorálni ľudia, ide skôr o okolnosti a nie o osobnosť človeka, ktoré sú často príčinou „zlého“ rozhodnutia.

Efekt stáda

Jedným z prvých elementov, ktoré môžu našu rovnováhu pri rozhodovaní narušiť, je efekt stáda. Vo firme, kde sa malé prehrešky dejú na dennom poriadku a kde sa nikto zo zúčastnených nerozhodne protestovať, môže byť ťažké prevziať rolu ochrancu zákona, ak má ochranca stáť sám proti všetkým. Efekt stáda sa oveľa silnejšie prejavuje vo firmách, ktoré si zakladajú na silnej firemnej kultúre, kde sú zamestnanci vyzývaní, aby s kolegami udržiavali priateľské vzťahy, trávili spolu svoj voľný čas, alebo vo firmách, kde jednotlivec musí zapadnúť do „skupiny“, aby bol hodnoverný. Podobnú filozofiu presadzujú giganti zo Silicon Valley, ako napríklad Google alebo Facebook. Inšpirovali sa ňou aj niektoré startupy, v ktorých je pocit spolupatričnosti ku skupine často taký silný, že sa potreba prejaviť svoj vlastný názor utlmuje.

Efekt stáda sa ešte viac zosilňuje, ak skupinu vedie charizmatický líder, čo vedie k javu, ktorý sa v psychológii nazýva „sociálnym dôkazom“. To znamená, že čím je postavenie alebo reputácia pozorovanej osoby vyššia, tým sa bude zvyšovať pravdepodobnosť, že túto osobu budeme napodobňovať. Bezprecedentným javom je nedávna „vzbura“ zamestnancov proti Markovi Zuckerbergovi, ktorý odmietol cenzurovať isté príspevky Donalda Trumpa. Hoci Facebook čelí častejším vlnám kritiky, jeho zakladateľ sa dlho tešil svojej pozitívnej reputácii, ktorá sprevádzala oslnivý úspech Facebooku. Zuckerbergove rozhodnutia neboli takmer nikdy zo strany jeho zamestnancov spochybňované.

Ďalším aspektom, ktorý sa spája s efektom stáda, je kolektívna zodpovednosť. Táto teória hovorí, že ak sa viacerí ľudia ocitnú tvárou v tvár rozhodnutiu, ktoré považujú za nespravodlivé, nikto z nich sa nerozhodne konať, pretože každý z nich sa spolieha na druhých. Výsledkom je, že každý si myslí to isté, ale nikto nič nepovie. Ako príklad uvedieme vraždu Kitty Genovese, ktorá sa odohrala v roku 1963 v New Yorku. Mladá žena bola zavraždená na ceste domov a hoci sa na mieste nachádzalo 38 svedkov, nikto z nich neprivolal políciu, pretože si všetci mysleli, že to už niekto urobil. Podobná situácia môže nastať aj na pracovisku. Ak viacero kolegov považuje nejaké rozhodnutie za nemorálne, nikto sa nevyjadrí, pretože každý člen tímu očakáva, že to urobí niekto druhý.

Efekt stáda nie je jediným elementom, ktorý treba pri hodnotení neetických rozhodnutí vziať do úvahy. Neetické rozhodnutia môžu prameniť z tyranského správania šéfa.

Vplyv vodcu

V rámci post-karanténnej situácie a alarmujúcej ekonomickej situácie sa spoločnosti budú snažiť dostať späť do hry a naštartovať svoje výsledky… bez ohľadu na to, že niektoré rozhodnutia možno občas budú v rozpore s morálkou firmy. Vo firmách, kde vedenie sleduje predovšetkým zisky a čelí silnej konkurencii, je pravdepodobnejšie, že v prípade neuposlúchnutia pokynov sa pod jednotlivcom začne triasť stolička. „Jedného dňa sme vstúpili do konkurzu s inými firmami,” rozpráva Lea, ktorá pracuje ako projektová manažérka v digitálnej agentúre. „To znamenalo, že sme museli v rekordne krátkom čase vytvoriť tú najlepšiu možnú prezentáciu s lákavým rozpočtom. Keďže sme nemali dostatok času premyslieť všetky detaily výdavkov, priznávam, že sme čísla dosť upravili. Na začiatku sa mi to priečilo, no bola som v skúšobnej dobe a moja kariéra od tejto zákazky závisela. Šéf mi dal veľmi jasne najavo, že ak nesúhlasím, môžeme sa hneď rozlúčiť.”

V dobe, keď je nájsť vo svojej práci zmysel priam svätým grálom, je stále dôležité dať svojmu šéfovi najavo, ak vo vás určitá úloha vyvoláva negatívne pocity alebo ak sa určitý pokyn prieči vašej morálke. Táto úloha môže byť náročnejšia, ak je dotyčný manažér zvyknutý, že mu nikto neoponuje, alebo si pri manažovaní tímu zakladá na vyvolávaní strachu. „Despotickému manažérovi môže chýba inteligencia na to, aby sa obklopil blízkymi spolupracovníkmi, ktorí budú svojím oponovaním preňho výzvou. V takom prípade to môže spôsobiť vytvorenie prostredia tzv. morálnej slepoty, a teda aj prostredia nemorálnych rozhodnutí,“ špecifikuje Palazzo.

Nemorálne rozhodnutia alebo „morálna slepota“, o ktorej hovorí Palazzo, môžu prameniť aj z prostredia, v ktorom sú zamestnanci vedení k vzájomnej rivalite, sú hodnotení neľudským spôsobom alebo musia dosahovať výsledky bez ohľadu na zvolené metódy.

Rutina a s ňou súvisiace riziká

Strata nášho vlastného úsudku alebo odmietanie vidieť, že je naše konanie v rozpore s naším presvedčením, môže byť tiež výsledkom každodennej rutiny. Ak budeme deň za dňom poľavovať z našich zásad, jednoducho si na tieto praktiky navykneme. Ocitneme sa v situácii, ktorú by sme síce kedysi považovali za nemorálnu, no dnes nás nechá chladnými. Podobne si počína množstvo podvodníkov, ktorí si závažnosť svojho konania neuvedomia, pokiaľ ich nezatknú, ako tomu bolo v prípade obchodníka Jérôma Kerviela. Len pre pripomenutie, tento obchodník využíval systém banky Société Générale a laxného prístupu svojich nadriadených, aby mohol neuvážene riskovať, čím banku v konečnom dôsledku podvodom pripravil o miliardy eur.

Ak už raz podľa Palazza existuje rutina, prichádza nebezpečenstvo: „Ak sa nemorálne rozhodnutia opakujú, stávajú sa rutinou a nastupuje stav morálnej slepoty, vysvetľuje profesor. Už viac nerozmýšľame a prepíname na autopilota. Už si ani neuvedomujeme, že je naše konanie v rozpore s našimi hodnotami, a vtedy sa táto situácia stáva nebezpečnou.“

Podobne ako v prípade Ley, ktorá sa raz rozhodla poupravovať reálne čísla, sa odbočenie od svojich hodnôt môže premeniť na šikmú plochu a z občasných výnimiek sa stane zvyk. Hoci dokážeme každé prijaté rozhodnutie vysvetliť (strach zo šéfa, efekt stáda…), na konci sa súčet všetkých týchto činov rovná veľkej diere v našom pôvodnom hodnotovom systéme a naše hodnoty nahradia hodnoty firmy, čo v nás vyvoláva zlý pocit. Ako postupovať, aby sme sa do tejto pasce pre pár nemorálnych rozhodnutí v práci nedostali?

Pozor na pascu, v ktorej sa dostanete do konfliktu so svojimi zásadami

V prvom rade si musíte ujasniť svoj vlastný hodnotový systém. V rámci svojich vyučovacích hodín sa Guido Palazzo svojich študentov vždy pýta, aké sú ich tri kľúčové hodnoty. Prečo? Pretože ak budeme nad našimi hodnotami uvažovať, budeme lepšie pripravení na situácie, keď budeme podrobení skúške.

Profesor Palazzo spomína aj ďalší tip, a tým je vždy sa zamyslieť nad alternatívnymi riešeniami v prípade, že budeme na pokraji neetického rozhodnutia. „Je dôležité dokázať rozpoznať možnosť voľby. Namiesto toho, aby ste si hovorili: ,Musím urobiť toto, lebo nemám na výber’, si povedzte: ,Dobre, mohol by som niečo urobiť inak?’“ Ľahšie povedať, než urobiť – vieme. No napriek tomu tak radšej urobte, ak si chcete nad situáciou zachovať akú-takú kontrolu a nestať sa otrokom vlastných rozhodnutí.

V neposlednom rade sa naučte zachovať si chladnú hlavu a udržať si odstup. To vám tiež pomôže rozhodovať sa v súlade s vašimi hodnotami. Je to naozaj také vážne odovzdať report dve hodiny po deadline, ak je vypracovaný na základe vášho vlastného hodnotového rebríčka?

Diane Girard, regionálna koordinátorka Kanadskej asociácie odborníkov na etiku pre quebeckú oblasť, odporúča, aby sme sa nad našimi hodnotami zamysleli, ak sa chystáme na základe nich učiniť nejaké rozhodnutie. Ak existuje nejaký konflikt hodnôt, je lepšie sa s niekým poradiť. Nepríjemné pocity prameniace z rozhodnutia, ktoré považujeme za nemorálne, často pochádzajú z náročnosti zosúladiť naše hodnoty s hodnotami toho druhého. Svoje pocity pretavíme do slov a uľaví sa nám, ak sa zvládneme pred svojím šéfom vyjadriť, že radšej report síce pošleme neskôr, no zato v správnom a pravdivom spracovaní. Podľa tejto odborníčky na etiku je pri riešení konfliktu hodnôt kľúčové zhodnúť sa s ostatnými na cieľoch a zvolených metódach, a tejto téme venovať dostatočný priestor a zmysluplný dialóg.

Neignorujte cenu nemorálneho rozhodnutia

Odstup sa v časoch krízy zdá byť ešte dôležitejší, pretože niektoré rozhodnutia môžu byť za týchto okolností ovplyvnené strachom z prepustenia alebo nezamestnanosti, a nie naším hlbokým presvedčením. Zatiaľ čo sa niektorí na trhu práce, kde sa zatvárajú jedny dvere za druhými, cítia byť zahnaní do kúta, nemožno zanedbávať psychologické následky, ktoré z hodnotových konfliktov môžu prameniť. Opakované nemorálne konanie má následky nielen fyzické, ale aj psychické.

„Ak obetujete svoje vlastné hodnoty pre hodnoty svojho nadriadeného, skupiny alebo firmy bez toho, aby to pre vás bolo zmysluplné alebo aby ste to sami považovali za rozumné, spôsobí vám to nepríjemné pocity. Pokiaľ budú nepríjemné pocity pretrvávať, nastupuje utrpenie. Ak sa budú konflikty hodnôt opakovať, vo svojej práci už nemusíte viac nachádzať zmysel a môžete vyhorieť,“ píše Diane Girard vo svojej publikácii Conflits de valeurs et souffrance au travail (Konflikt hodnôt a utrpenie v práci, pozn. prek.).

Čo ak nastal čas slobody prejavu, v ktorom sa na nespravodlivosť bude poukazovať čoraz častejšie? Čo ak je teraz čas okúsiť oslobodzujúci pocit zo slova „nie“ vysloveného na margo rozhodnutí, ktoré sa našim hodnotám priečia?

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.