Práca na diaľku a naša psychika: Rady od tých, ktorí sú na home office zvyknutí

Až 77 % Slovákov v prieskume z roku 2017 tvrdilo, že sú produktívnejší, ak pracujú na diaľku. V čase krízy koronavírusu to je povzbudivá štatistika, ale buďme úprimní: pracovné dni mimo kancelárie, keď kolegov vidíte iba cez videohovory (v tom lepšom prípade sa nezasekávajú každých pár sekúnd) a keď miznú hranice medzi pracovným a osobným životom, sú často skúškou našej psychickej odolnosti. Či už je práca na diaľku systematická, alebo nie, vyžaduje dávku sebadisciplíny a efektívnu organizáciu. Keďže neviditeľný COVID-19 otriasol základmi pracovného života takého, aký poznáme, prinášame niekoľko rád a tipov, ako zvládnuť prácu mimo kancelárie po psychickej stránke — od tých, pre ktorých je „remote work“ každodennou rutinou a nie núdzovým stavom.

Ako je to s prácou na diaľku u nás?

Podľa štúdie Európskej komisie, ktorá skúmala rozšírenosť práce formou home office u Európanov, iba 3,6 % Slovákov pracovalo v roku 2017 pravidelne z domu. Ešte prekvapivejšie ako samotné číslo je to, že štúdia nezaznamenala na Slovensku žiaden nárast od roku 2007, keď bol home office (alebo „telepráca“) ukotvený v Zákonníku práce. O inej realite hovorí prieskum, ktorý viedla spoločnosť Microsoft na prelome rokov 2016 a 2017. Prieskum preukázal, že približne 35 % zamestnancov s kancelárskou prácou pracuje pravidelne z domu a 44 % z rôznych miest mimo domova a kancelárie. Navyše, až 77 % z nich zhodnotilo, že mimo kancelárie pracujú efektívnejšie.

Občasná práca z domu však nie je to isté ako full-remote work. Túto metódu preferujú medzinárodné firmy, ktoré často zamestnávajú ľudí v rôznych krajinách a neprenajímajú si žiadne kancelárske priestory. Zamestnanec si zvyčajne sám vyberá, odkiaľ pracuje, a má tiež väčšiu slobodu v určovaní pracovných hodín.

Rozlišujeme dva typy práce full-remote:

• úplný full-remote, keď všetci zamestnanci pracujú na diaľku a kancelárske priestory neexistujú,
• čiastočný full-remote, keď kancelária existuje a iba niekoľkí zamestnanci pracujú trvalo na diaľku.

Petra Schultze už takmer päť rokov pracuje ako vedúca marketingu v česko-slovenskej firme Audiolibrix, ktorá patrí práve medzi firmy s úplným full-remote systémom. Petre sa tento spôsob práce zo začiatku pozdával. „Keď začínate pracovať z domu, láka vás flexibilita. Áno, je to jedna z výhod. Všetci ale vieme, že ľudský mozog najviac zo všetkého miluje istoty. A tak sa aj najlepšie cítite, ak si nastavíte určitý režim a držíte sa ho.“ Petra musela niekoľko rokov testovať rôzne premenné, aby zistila, za akých podmienok je práca na diaľku skutočne efektívna: „Môj typický pracovný deň sa začína o 6.00 ráno, pretože som sa metódou pokus/omyl za tie roky dopracovala k poznaniu, že v skorých ranných hodinách mi to najviac myslí. Zároveň vtedy panuje ten pomyselný pokoj, keď ešte nikto nič nechce a môžem sa venovať tomu, čo som si naplánovala.“

Aké následky má práca na diaľku na naše duševné zdravie?

To, ako práca na diaľku vplýva na psychiku, skúmala rozsiahla štúdia Medzinárodnej organizácie práce z roku 2017, ktorá analyzovala národné výskumy uskutočnené v 15 krajinách. Tie poukazujú na to, že väčšina výhod spojených s prácou na diaľku môžu byť, paradoxne, aj jej hlavnými nevýhodami: samostatnosť v práci, lepšia výkonnosť či rovnováha medzi pracovným a osobným životom… Na druhej strane, práca na diaľku môže rovnako začať nadmerne zasahovať do osobného života zamestnanca a viesť k príliš intenzívnemu tempu práce, ktoré následne zvyšuje hladiny stresu a spôsobuje problémy so spánkom. Verdikt: systematická či dlhodobá práca na diaľku môže byť nebezpečná a narušiť duševnú pohodu zamestnanca.

Konkrétne ťažkosti diaľkových zamestnancov skúmala v roku 2019 spoločnosť Buffer. Na vzorke 2 500 osôb pracujúcich z domu alebo z iného miesta (kaviarní, coworkingov, knižníc…) preukázala, že medzi najväčšie problémy spojené s remote work patria:

• neschopnosť vypnúť po pracovnom dni a odpojiť sa od technológií,
• osamelosť,
• problém kvalitne komunikovať a spolupracovať bez fyzického kontaktu,
• neschopnosť sústrediť sa doma,
• udržať si motiváciu.

Každý nomádsky zamestnanec však bojuje najviac s niečím iným. Veronika Janečková, ktorá založila na konci roka 2016 svoju full-remote spoločnosť BizTreat, považuje za najväčšie riziko práce na diaľku nedostatočnú osobnú motiváciu. „Hlavným rizikom je podľa mňa nezvládnutie disciplíny. Pramení to z toho, že sme naučení chodiť do práce ako zotrvačníky. Naša disciplína je podmienená tlakom a je nastavená systémom. Keď tam zrazu ten tlak nie je, zamestnanec si musí disciplínu vytvoriť sám,“ domnieva sa Veronika, ktorá na úspešné zvládnutie práce na diaľku odporúča „sledovať vlastnú energiu a všímať si, ako nás ovplyvňujú pri práci rôzne detaily.“ Základom úspešnej práce na diaľku je sebapoznanie. Aký máme denný rytmus? Ako vplýva dané prostredie na našu výkonnosť? Ktoré vedľajšie aktivity nás oberajú o energiu alebo nám ju dobíjajú?

Strata rovnováhy medzi profesionálnym a osobným životom

Ako jeden z hlavných plusov práce na diaľku sa často uvádza lepší work-life balance. Ak odstránite z denného rozvrhu dochádzanie do práce a pridáte flexibilnejšiu pracovnú dobu, získate predsa viac času pre seba. Väčšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom a jasné rozdelenie týchto dvoch svetov však vôbec nie sú automatické.

• Vyhraďte si doma „pracovné“ miesta. „Perfektné je, ak máte možnosť mať vlastnú miestnosť. V tom prípade viete, že v nej pracujete a všade inde je voľno. Ak takú možnosť nemáte, aj tak sa dá vyčleniť nejaký stôl a vymedziť si na prácu určitý priestor. Pomôže to vám, ale aj rodine,“ radí Petra.
• Stanovte si jasné pravidlá: kde a kedy pracujete, ale aj to, kedy máte skončiť.
• Nájdite si udržateľnú rutinu a dodržujte tie isté návyky. „Napríklad nikdy nepracovať cez víkend. Je veľmi ľahké vziať si počítač a ‘len niečo vybaviť’, keď kvôli tomu nikam nemusíte jazdiť. Je jedno, že by vám to trvalo len 20 minút. Treba si určiť čas, kedy na počítač úplne zabudnete, lebo si inak narušíte voľný deň a neoddýchnete si tak ako iní,“ hovorí Petra.

Ako pripomína Veronika, ani časové či priestorové obmedzenia nemusia byť dostatočné. „V našej mysli dokážeme pracovať 24 hodín denne. Len my sami si vo svojom vnútri vieme skutočne povedať, či sme už prestali pracovať alebo nie. Myslím, že je dôležité venovať sa aktivitám, ktoré nás vedia tak pohltiť, že od práce úplne vypneme. V tomto zmysle sú hlavne kreatívne a fyzické aktivity veľmi silné,“ ozrejmuje Veronika, ktorá vo firme BizTreat okrem holistického tréningu pre jednotlivcov dnes ponúka už aj poradenstvo, zážitkové učenie a koučing pre firmy.

Ako neprepadnúť osamelosti?

Fenoménu izolácie a osamelosti v súvislosti s prácou na diaľku sa venovala v prieskume z roku 2019 organizácia Gallup. Ten ukázal, že samotu prežíva negatívne pätina zamestnancov. Gallup ďalej vysvetľuje, že kým osamelosť je subjektívny pocit, izolácia je technický problém spôsobený nedostatočným spojením s firmou – a pocitom izolácie je možné predísť. Samozrejme, osobnosť zamestnanca tiež vplýva na prežívanie samoty. Každý má inú mieru tolerancie samoty a izolácie v pracovnej sfére. „Dobre si uvedomujem, že tento štýl práce nie je pre každého,“ tvrdí Petra. Fyzickú samotu prežíva bez problémov. „Fakt, že sa nemusím každý deň chystať niekam do kancelárie, ma skôr teší. S kolegami neustále komunikujeme, takže ten pocit osamelosti nenastáva. Jednou z výhod práce na diaľku je ale fakt, že sa — za bežného stavu — môžete kamkoľvek presunúť. Môj tip pre ľudí, ktorí sa cítia osamelo, je jednoduchý: pracovať v coworkingu. Po celom Slovensku aj Česku sú desiatky coworkingových priestorov, kde sa stretávajú profesionáli všetkých druhov. Tie je možné využiť ako priestory na prácu, ale primárne pre potrebu networkingu,“ radí Petra.

Veronika nepovažuje každodennú prácu v kancelárii za garanciu kvalitných medziľudských vzťahov. „To, že človek má na pracovisku nejaký kolektív ľudí a nikdy sa necíti sám, je tiež ilúziou. Pracovať na diaľku vôbec neznamená, že človek nemôže cítiť spojenie s ľuďmi – dá sa to ošetriť na fyzickej úrovni. Myslím, že práca na diaľku, naopak, povzbudzuje človeka vytvoriť si support network okolo seba v reálnom živote,“ myslí si Veronika, ktorá sa už viackrát sťahovala za prácou do inej krajiny, kde takmer nikoho nepoznala.

Znamená práca na diaľku o to väčší stres?

Štúdia z roku 2017, ktorú viedla Medzinárodná organizácia práce, tiež zistila, že 41 % zamestnancov pracujúcich na diaľku pociťuje vždy alebo väčšinu času veľký stres, v porovnaní s 25 % zamestnancov pracujúcich v kancelárii. Nahromadený stres počas dňa môže následne negatívne vplývať na kvalitu spánku. Rovnaká štúdia tiež ukázala, že až 42 % remote workers sa v noci pravidelne budí, pričom tento problém má len 29 % zamestnancov pracujúcich v kancelárii. Ako si to vysvetliť? Pracovať z domu alebo z iného miesta obyčajne znamená, že pracujú v oveľa väčšom nasadení. Vyššia intenzita práce často znamená väčší vnútorný stres.

Pre Petru bol však práve stres z každodenného dochádzania v predošlom zamestnaní jeden z hlavných dôvodov, ktorý ju priviedol k práci vo full-remote firme. „Predtým som pracovala ako učiteľka na voľnej nohe a trávila som väčšinu dňa v prostriedkoch verejnej dopravy. Skončila som pre stres a pocit, že viac času trávim na ceste než samotnou prácou, čo nebolo až tak ďaleko od pravdy. Akýkoľvek stres, pod ktorým som, sa väčšinou netvorí z dôvodu, že pracujem na diaľku. Skôr sa to týka veľkých projektov a blížiacich sa deadlinov — v tom je práca z domu rovnaká ako každá iná.“

Využite fyzickú vzdialenosť na regulovanie stresu počas dňa

Hoci stresové situácie môžu vzniknúť aj pri práci z domu, podľa Veroniky sa s napätím môžeme vyrovnať oveľa lepšie ako na pracovisku. „Keď som robila v kancelárii, bolo pre mňa stresujúce, že som sa nemohla odpojiť od toho prostredia čo i len na minútu. V kancelárii je tiež oveľa ťažšie povedať ľuďom nie. Keď sa na mňa teraz toho valí veľa alebo mám pocit, že som zrazu mimo kontroly a pociťujem úzkosť, poviem si, že vlastne môžem zatvoriť laptop. Na chvíľu mi to všetko môže byť jedno. Myslím si, že v napätých situáciách pri práci na diaľku treba využiť to, čo je nám dostupné. Napríklad na chvíľu vyjsť niekde na balkón,“ radí Veronika. Petra s ňou súhlasí: „Pri práci z domu pociťujem oveľa väčšiu kontrolu nad tým, aký vplyv na mňa konkrétna stresová situácia má. Som vo svojom prostredí, ktoré poznám. Keby mi bolo najhoršie, môžem si urobiť pauzu, upokojiť sa v domácom prostredí, potom zase pokračovať. V tomto ohľade vidím v práci na diaľku pridanú hodnotu.”

Organizácia, nie improvizácia

Súčasná situácia spojená so šírením sa koronavírusu a obmedzením pohybu núti zamestnancov experimentovať s prácou na diaľku. Aj keď to na začiatku môže byť príjemná zmena, Petra pripomína, že remote work nie je o improvizácii, ale o organizácii. „Keďže prácou na diaľku mizne vymedzenie pracovného času, ktoré vzniká dochádzaním do práce a priestorom, je dobré mať na pamäti, že si prácu musíte zorganizovať vy. Najlepším spôsobom sú pre mňa to-do listy na daný deň/týždeň, ktoré jasne stanovia, čo máte pred sebou. Ja na to už tri roky používam systém tzv. bullet journal. Ten je podľa mňa najefektívnejší, pretože využíva písanie na papier. V digitálnej forme ale odporúčam akékoľvek aplikácie so zoznamami, ako napríklad Todoist. Ak máte radi hry, na pracovné úlohy a návyky existuje aplikácia Habitica, ktorá z toho celého robí hru,“ navrhuje.

Nové technológie mažú nielen geografické hranice, ale každým dňom nás nútia meniť a adaptovať naše pracovné metódy a návyky. Prácu na diaľku možno o niekoľko rokov (mesiacov?) začneme kolektívne využívať oveľa častejšie. Dôvod naviac vychytať všetky muchy už teraz.

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.