Pracovná alebo voľná nedeľa? Otázka, ktorá nás bude naďalej rozdeľovať

Deň zasvätený rodine a oddychu alebo deň ako každý iný? Otázka voľnej nedele je úzko spätá so zákazom nedeľného predaja, o ktorom sa živo a pravidelne polemizuje. Počas koronakrízy, ktorá vynútila na tri mesiace zatvoriť v nedeľu všetky predajne, sa až tri štvrtiny Slovákov v prieskume vyjadrili, že by im trvalý zákaz neprekážal.

V maloobchode však v nedeľu pracuje viac ako 47000 Slovákov. Pre jedných by strata príplatkov za nedeľu znamenala dieru v rozpočte, iným by zase zákaz poskytol príležitosť nájsť harmóniu medzi pracovným a rodinným životom. Ponúkame súhrn podmienok a štatistík ohľadom nedeľnej práce, no tiež pohľad zamestnancov, ktorí sa po uvoľnení zákazu vrátili v nedeľu do práce.

V nedeľu sa “nedělá”?

Slovensko drží v rámci krajín V4 rekord: až 31 % zamestnancov pravidelne alebo občas pracuje v nedeľu. Je to jeden z najvyšších podielov v Európskej únii, ale klesá od roku 2006, keď dosiahol
36 %.

Nedeľa ako deň pracovného oddychu je výsledkom postupného vývoja pracovných podmienok a súvisí so skracovaním pracovného času. V Československu bola voľná nedeľa uzákonená v roku 1905, trinásť rokov pred zavedením osemhodinového pracovného dňa.

Podľa Štatistického úradu v nedeľu pracuje pravidelne alebo občas viac ako 780000 Slovákov, z toho približne 168000 v maloobchode. Štúdia z dielne inštitútu INESS, ktorá sa zakladá na dátach od spoločnosti Trexima, však prezentuje nižšie čísla: v nedeľu podľa nej pracuje len 47000 zamestnancov maloobchodu, každý približne 12 hodín mesačne.

Ako koronakríza zamiešala karty v debate o trvalom zákaze?

Návrh na trvalý zákaz nedeľného predaja nie je na Slovensku zďaleka nový. Pravidelne sa na túto tému ozývajú kresťanskí aktivisti, no tiež politické hnutia rôznych farieb (KDH, OĽaNO, SMER, ĽSNS). Nútené zatvorenie všetkých predajní v nedeľu počas troch mesiacov vlialo do debaty nové ekonomické a spoločenské argumenty.

Obhajcovia voľnej nedele interpretovali krízu ako ďalší dôkaz toho, ako málo je v skutočnosti potrebný nedeľný predaj. Podľa jedného prieskumu by viac ako 70 % Slovákov súhlasilo s trvalým zatvorením obchodov. Podpora zákazu zo strany verejnosti však spadla na 50 %, keď bola do prieskumu pridaná možnosť predavačov v nedeľu nepracovať uplatnením výhrady vo svedomí.

Naopak, pre kritikov regulácie otváracích hodín je pandémia ďalším dôvodom, prečo by obchody mali zostať otvorené. Miera nezamestnanosti vyskočila za máj na 7,2 % a inštitút INESS vo svojej analýze argumentoval, že strata pracovných miest je “najväčším a zároveň dátami najlepšie podloženým efektom obmedzenia otváracích hodín v maloobchode”. Na príklade iných európskych krajín štúdia odhaduje, že na Slovensku by regulácia znamenala zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na 1 pozíciu v obchode.

Nedeľná práca je aktuálne horúcou spoločenskou témou aj v Poľsku, kde sa od roku 2018 postupne sprísňovali podmienky nedeľného predaja. Od tohto roku je nedeľný predaj plošne zakázaný, s čím nesúhlasí stále viac Poliakov. Opačným príkladom je Maďarsko, kde sa v roku 2016 uvoľnil zákaz nedeľného predaja pod tlakom zo strany spotrebiteľov a opozície. Aj keď je nedeľná práca v maloobchode nateraz povolená, o návrhu úplného zákazu budú poslanci opäť diskutovať v júli.

Pracovná nedeľa: za akých podmienok?

Novelizácia Zákonníka práce v roku 2018 priniesla povinné mzdové zvýhodnenie za prácu cez víkendy a sviatky v dvoch fázach (v máji 2018 a 2019). Zamestnanci, ktorí v siedmy deň v týždni vstávajú do práce, tak majú od 1. 5. 2019 nárok na príplatok vo výške 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Od 1. januára 2020 činí minimálna hodinová mzda 3,333 eur. Mzdové zvýhodnenie patrí všetkým zamestnancom, vrátane “dohodárov”.

Podľa Zákonníka práce môžu niektorí zamestnávatelia uplatniť výnimku a znížiť príplatok na najmenej 90 %, ak charakter práce vyžaduje v nedeľu pracovať pravidelne. Táto výnimka musí byť uvedená v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve.

Výnimka sa tiež uplatňuje pri práci z domu (tzv. telepráca), za ktorú podľa Zákonníka práce nepatrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

V ktoré nedele nemôžu zamestnanci maloobchodu pracovať?

Ak sa počas socializmu obchody zatvárali už v sobotu naobed, revolúcia priniesla liberalizáciu trhu a úplnú dereguláciu otváracích hodín. Prvá regulácia predaja bola schválená až v roku 2008, ďalšia v roku 2017, keď sa pristúpilo k zatvoreniu predajní počas dní štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v rozmedzí 15,5 dňa ročne. V tieto dni nie je možné “zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác”, uvádza Zákonník práce. Výnimku v zákone majú čerpacie stanice, lekárne, predajne na letiskách, v nemocniciach a dopravných staniciach, povolený je tiež predaj cestovných lístkov a suvenírov.

Bojovníci za voľnú nedeľu bez obchodov

Za nedeľu bez obchodov začali na Slovensku bojovať kresťanskí odborári z Aliancie za voľnú nedeľu. V roku 2002 spustili letákovú kampaň, o desať rokov neskôr vyhlásili 13. máj za “slovenský deň za voľnú nedeľu”. Iniciatívu, ktorú neúnavne vedú už takmer dvadsať rokov, vidia ako boj “za spravodlivý odpočinok po celotýždennej práci”.

Za zákaz sa postavil počas krízy aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu (OZPOCR). Predseda Jozef Zadňan si myslí, že počas krízy koronavírusu zamestnanci maloobchodu a zákazníci zistili, “že nedeľa sa dá stráviť aj príjemnejšie a plnohodnotnejšie ako nákupom alebo prácou.” Stanovisko odboru k nedeľnému predaju sa za posledné roky nezmenilo: “Práca v obchode počas nedieľ nie je nevyhnutná, lebo nezabezpečuje ochranu života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR,” hovorí Zadňan za odbor, ktorý sa už dlhodobo snaží o zosúladenie pracovného a rodinného života zamestnancov maloobchodu.

Zmena pracovných podmienok po nastúpení

Pavol pracuje už osem rokov ako predajca v obchode s nábytkom v Prešove. Keď nastúpil do zamestnania, predajňa bola otvorená iba v sobotu do 13.00. Po čase sa však jej majiteľ rozhodol predĺžiť otváracie hodiny na celý víkend a Pavol bol prinútený akceptovať víkendové zmeny, ktoré mu na základe rotačného systému vychádzajú dvakrát do mesiaca.

“Nastúpil som do práce za takých podmienok, že predajňa bola otvorená iba v sobotu. Irituje ma názor ľudí, že ak mi nedeľná zmena teraz prekáža, mám si nájsť inú prácu,” hovorí.

Dni voľna počas pracovného týždňa nepovažuje za ekvivalent víkendu. “Keď voľno vychádza na dni počas pracovného týždňa, človek si povie, že by mal radšej ísť niečo vybaviť. Neoddýchne si rovnako ako v nedeľu,” myslí si Pavol.

Strata spoločenského života

Prácu v nedeľu vníma tiež ako veľkú prekážku v možnosti tráviť čas s rodinou a blízkymi, ktorí majú voľno cez víkend. Ak sa potrebuje zúčastniť rodinných osláv alebo udalostí, musí si zmenu pracovnej nedele dohodnúť s iným kolegom. “To však znamená, že potom zase musím pracovať tri víkendy po sebe,” vysvetľuje Pavol. Kritizuje tiež, že sa často nemôže pre prácu zúčastniť športových podujatí, ktoré vychádzajú na nedeľu. Na zákaz predaja má aj náboženské dôvody.

“Príplatok je forma vykorisťovania najslabších”

Ako presvedčivý argument Pavol nevníma ani nedeľný príplatok, ktorý sa medzi májom 2018 a 2019 zvýšil z 50 % na 100 %. “Príplatok predstavuje dokopy asi 48 eur za mesiac, čo nepovažujem za dostatočnú finančnú motiváciu. Viem, že existujú ľudia, pre ktorých je taký príplatok významný. Ale z toho pohľadu mám opäť pocit, že ide o formu vykorisťovania najslabších,” hovorí Pavol.
Zadňan s ním súhlasí. Podľa predsedu OZPOCR by mali zamestnanci maloobchodu “zarobiť takú mzdu, aby z nej slušne vyžili a neboli nútení pracovať počas nedieľ za účelom uspokojenia svojich základných potrieb.”

Možnosť stabilizovať sektor maloobchodu

Zadňan vníma zákaz predaja ako možnosť pomôcť stabilizovať sektor maloobchodu, ktorý podľa neho dlhodobo trpí nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov. “Obmedzenie nedeľnej práce by u viacerých zamestnávateľov iba vyrovnalo chýbajúci počet zamestnancov v maloobchode. Taktiež by to pomohlo mnohým obchodným firmám reálne umožniť čerpať dva dni odpočinku v týždni v súlade so Zákonníkom práce.”

Na rozdiel od Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorá sa postavila za plošný zákaz nedeľného predaja, OZPOCR uprednostňuje legislatívne riešenie, ktoré by regulovalo nedeľný predaj. Ako príklad uvádza Zadňan Nemecko, kde je zákaz regulovaný na úrovni regiónov a predaj v niektorých typoch prevádzok je povolený, alebo Rakúsko, kde môžu byť obchody otvorené maximálne 72 hodín týždenne a nedele sú úplne zakázané.

Obhajcovia nedeľného predaja

Na opačnej strane arény sa nachádza občianska iniciatíva Nechajme to otvorené, ktorú spustilo počas koronakrízy duo kreatívcov Iva Pacoňová a Michal Hornický. Do dnešného dňa ju podpísalo takmer 17 000 ľudí. Proti zákazu nedeľnej práce argumentujú stratou príplatkov pre mnohých zamestnancov, najmä študentov. Tiež uvádzajú, že pre zákazníkov by nedeľný zákaz predstavoval výrazný zásah do slobody a stratu pohodlia. Iniciatíva sa opiera o analýzu inštitútu INESS, ktorá zdôrazňuje, že spomedzi všetkých zamestnancov na Slovensku pracuje v maloobchode len 2,3 % ľudí. Štúdia kladie otázku, prečo by sa nedeľná práca mala zakázať takej malej časti pracovníkov, ale zostať povolená pre pracovníkov iných odvetví, napríklad automobilového priemyslu. Konštatuje, že negatívne dôsledky zákazu by boli viaceré. Medzi najvýraznejšie by patrili zvýšenie nezamestnanosti a zníženie dostupnosti čiastočných úväzkov, no tiež zníženie čistej mzdy zasiahnutých zamestnancov.

“Nedele v supermarkete sú ideálny deň k zabehnutiu zameškaného”

Miroslava, predavačka v Kauflande v Prešove, zvyčajne pracuje dve až tri nedele do mesiaca. Plošne zakázať nedeľný predaj je podľa nej “nezmysel”. Prácu v siedmy deň týždni považuje v určitom smere za príjemnejšiu: “Nedele v supermarkete sú pokojnejšie, personál má menej stresu. Nevozí sa tovar, nepripravujú sa reklamácie dodávateľom. Je to ideálny deň k dobehnutiu zameškaného,” konštatuje Miroslava, ktorá vidí pozitíva aj v osobnom živote. “Keď človek odpracuje nedeľu, dostane voľno počas bežného pracovného týždňa, čo je skvelé, keď si potrebujete skočiť na úrady alebo k lekárovi a nebrať si kvôli tomu dovolenku.”

Narušenie pracovného kolobehu

Pre Mirku znamená zatvorenie supermarketu hoci len na jeden deň oveľa viac práce a stresu v deň pred zatvorením a rovnako v deň otvorenia. “Keď obchod beží sedem dní v týždni, funguje akýsi 24-hodinový kolobeh,” hovorí. “Počas krízy bolo v sobotu potrebné všetko zbaliť a odložiť a v pondelok ráno zasa všetko vyložiť. Pondelňajšia ‘šichta’ začínala už o štvrtej ráno len preto, aby sa všetko pripravilo.”

Sloboda výberu, ale aj možná diskriminácia

Miroslava sa domnieva, že ženy všeobecne prežívajú nedeľnú prácu viac ako muži – deň chcú zvyčajne tráviť s deťmi, so známymi alebo prácou okolo domu. Miroslava má už dospelé deti a priznáva, že aj z toho dôvodu jej pracovať v nedeľu neprekáža. “Čo nám ale nikomu jedno nie je, je fakt, že so zákazom nedeľného predaja by sme prišli my, bežní zamestnanci, o stopercentný nedeľný príplatok. Aj 50 eur naviac za prácu cez víkend vám v mesačnom rozpočte robí významný rozdiel,” hovorí. “Ak chce človek dobrovoľne pracovať v nedeľu, nechajte ho pracovať! Boli by ste prekvapení, koľko takých ľudí sa nájde, nech sú ich dôvody akékoľvek,” uzatvára Miroslava. Kompromisné riešenie ako výhrada vo svedomí pre pracovníkov maloobchodu však vyvoláva otázku, či by pracovníci, ktorí by odmietli v nedeľu pracovať, neboli systematicky diskriminovaní.

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.