Správajte sa slušne! Prečo slušnosť na pracovisku vyhráva?

Máme kolegu, ktorý na chodbe nezdraví, a potom je tu ten, ktorý vždy mešká na mítingy. Kolegyňa sa zas neustále pozerá do telefónu, kým sa s ňou rozprávate. Začínate si myslieť, že slušnosť na pracovisku je už pasé? Možno to tak vyzerá. Podľa štúdie z Harvardovej univerzity sú dobré maniere na pracovisku na ústupe. Až 98 % zamestnancov sa neustále stretáva s dešpektom a až polovica z nich tvrdí, že je to aspoň raz týždenne.

Tieto čísla sú viac než alarmujúce. V skutočnosti tá istá štúdia odhalila, ako neslušnosť spôsobuje, že sú zamestnanci čoraz menej lojálni voči svojim zamestnávateľom a stávajú sa menej produktívnymi. V spoločnosti Cisco dokonca presne vyčíslili sumu, ktorá ročne odpovedá tomu, čo firmy stojí neslušnosť – asi 12 miliónov dolárov! Stávajú sa pracoviská čoraz neslušnejšími? Zastavme sa na chvíľku a popremýšľajme nad výhodami slušného správania.

Krátka história slušnosti

Slušnosť, rešpekt a etiketa sú prirodzenými vlastnosťami, ktoré majú pre ľudí obrovskú váhu. Tieto hodnoty boli takmer bez zmeny prenášané z generácie na generáciu. To, že zotrvali, len dokazuje ich dôležitosť. Kódy správania sú zásadným stavebným kameňom budovania a udržiavania spoločnosti. Prax a opakovanie týchto prirodzených zákonov nám pomáhajú budovať bezpečné miesto, v ktorom vytvárame a udržiavame dôveru medzi jednotlivcami. Sú neoddeliteľnou súčasťou procesu socializácie a spôsobu, ktorým učíme svoje deti spoznávať spoločenské normy.

Samozrejme, predstava slušnosti je iná v každej kultúre. V článku o etikete medzinárodného obchodu píše Stephen Flowers, prezident svetového zasielateľstva v UPS, o dôležitých pravidlách práce v zahraničí. V Brazílii neodchádzajte z mítingu skôr, než je ukončené. V Číne je pokladané za známku rešpektu a záväzku, ak začne človek používať čínske meno. V Japonsku napríklad zvyk káže najstaršiemu členovi tímu viesť počas mítingu diskusiu. Aj keď je slušnosť všeobecne platná, vyjadrujeme ju rôznymi spôsobmi.

Čo je presne slušnosť?

Penelope Brown a Stephen Levinson prišli s teóriou slušnosti, založenej na práci amerického sociológa Ervinga Goffmana. Vysvetľujú v nej ľudskú stratégiu, ktorá stojí za slušnosťou. Každý človek má dve tváre: pozitívnu a negatívnu. Pozitívna tvár reflektuje jedincovo sebavedomie a sebareflexiu. Je o potrebe získavať uznanie od druhých. Negatívna tvár reflektuje potrebu osobnej slobody na všetkých úrovniach – zosobňuje právo robiť vlastné rozhodnutia. Brown a Levinson prišli so záverom, že každá medziľudská interakcia obsahuje potenciálne ohrozenia pre tieto dve tváre a pravidlá slušnosti im umožňujú odolávať im.

Následkom je, že kritika či zle formulované návrhy – ako napríklad: „Takto si to nemal/a robiť“ alebo „Ja by som to urobil/a takto“ – predstavujú ohrozenie pozitívnej tváre jednotlivca. Naopak, niekto, kto príliš často nadväzuje telesný kontakt, prípadne šteká po iných rozkazy, ohrozuje negatívnu tvár druhých. Výsledkom je, že slušnosť vyrovnáva túžbu zachovať si obe tváre bez toho, aby sme útočili na tváre ostatných.

Cnosti slušnosti

Slušnosť je reflexiou sociálnych vzťahov, ktoré medzi sebou udržujú dvaja jedinci. Môžu tieto vzťahy vytvárať, upevňovať, ale aj ničiť. Firmy si začínajú uvedomovať skutočnú cenu spojenú s neslušnosťou na pracovisku. Aké sú však špecifické výhody dobrých manierov?

• Dobrý prvý dojem. Prvý dojem môže určiť povahu celého vzťahu, takže je veľmi dôležité vykročiť tou správnou nohou. Slušné správanie druhým ukazuje, že vám na nich záleží, a z toho vyplýva, že sa o vás budú viac zaujímať. V práci vám môžu pomôcť aj také drobnosti ako to, že poviete „prosím“ či „ďakujem“. Pomôžu vám vytvoriť si pevné vzťahy s kolegami. Rovnakým spôsobom vám pomôžu slušnosť a príjemné správanie pri interakcii s kýmkoľvek, vrátane pracovníkov údržby či generálneho riaditeľa.
• Ľudia sa pri rozhovore s vami cítia uvoľnene. Maryanne Parker, expertka na podnikateľskú etiketu v San Diegu, verí, že všetci slušní ľudia majú jednu vlastnosť rovnakú, a to schopnosť vyvolať v ostatných pocit komfortu. Okamžite rozoznávajú neľahké pracovné situácie a chápu, ako sa správať, aby tieto problémy vyriešili. Manažéri používajú túto schopnosť na vytváranie podpory pre svoje tímy. Niekto, kto trpezlivo čaká, kým kolega niečo dovysvetľuje, predtým, než sa čokoľvek spýta, umožní ostatným cítiť sa uvoľnenejšie. Rovnako lepšie poskytnú komplexnejšie odpovede než tí, ktorí radi ostatných prerušujú v polovici vety. Keď niekoho prerušíte alebo mu vynadáte, bude to pôsobiť agresívne a môže to spôsobiť, že inokedy radšej ostanú ticho.
• Budete pôsobiť legitímnejšie.Štúdia, ktorú viedli Shun-Yang Lee, Huaxia Rui a Andrew Whinston, odhalila, že informácie, ktoré boli podané slušne, boli vnímané ako legitímnejšie než tie isté informácie, ktoré boli podané surovo úprimne, alebo priam urážlivo. Závery štúdie platia aj pre podnikateľské prostredie. Vedci skúmali konverzácie na online platformách, kde ľudia kladú otázky a odpovede. Odpovede, ktoré používali slušné a príjemné vety, získali pozitívnejšie hodnotenia než tie, ktoré ich nepoužívali. Je to dôkaz, že pár sekúnd navyše, ktoré vám zaberú napísať „s pozdravom“ na konci vašich emailov, zvyšuje ich dôveryhodnosť. Vďaka slušnosti pôsobíme spoľahlivejšie a inteligentnejšie.
• Rešpekt a podpora. Dobré maniere nám pomáhajú vyjadrovať vďaku a rešpekt kolegom a ich názorom. Máme tendenciu viac si pamätať vrúcne poďakovanie než celoročný bonus. Ak sú tieto výrazy uznania zriedkavé, znižuje sa v nás túžba spraviť prácu navyše pre firmu, tím či kolegu. Navyše, prirodzene nás to tiahne pomôcť kolegovi, ktorý nás slušne požiada o pomoc s úprimnou vďačnosťou, než niekomu, kto nás požiada o to isté, ale prejavy slušnosti sú mu ukradnuté.
• Zamedzenie konfliktom. Nezhody v práci sú bežné a nevyhneme sa im. V kombinácii s neslušným správaním však môžu eskalovať do konfliktu, ktorý nepríjemne ovplyvňuje spoluprácu a súdržnosť celého tímu. Nepozorná reakcia, napríklad: „Táto prezentácia nie je vyhovujúca. Prepracujte ju,“ môže byť interpretovaná ako osobný útok. Porovnajte ju s touto, ktorá vyjadruje to isté, ale je ohľaduplnejšia: „Ak vám môžem niečo odporučiť, táto prezentácia nemá až taký cveng ako vaša predošlá. Mohli by ste ju, prosím, prepracovať?“ Niekto, kto vyjadruje svoju nespokojnosť príliš priamo, riskuje, že kolegu urazí a následne sa nevytvorí priestor pre kompromis.

Keď prehnaná slušnosť škodí

Pre „slušných“ ľudí je prirodzené snažiť sa chrániť tvár druhých, ale nikdy by sme nemali zabúdať na našu vlastnú spokojnosť. Byť prehnane slušným môže byť prekážkou pre náš vlastný blahobyt a zmysel identity. Čo sú tri najväčšie úskalia prehnanej slušnosti?

1. Potláčanie emócií. Potreba byť spoločensky prijatý môže viesť k závislosti od ostatných. Ak sa bojíme rozrušiť ľudí okolo seba, riskujeme, že potlačíme vlastné emócie, ktoré sú dôležité, aby nám pomohli vybudovať si emocionálnu a zároveň aj profesionálnu vyspelosť.
2. Udržiavanie reputácie. Byť príliš slušnými môže viesť k negatívnym následkom neustáleho vyhľadávania uznania. Ak si svoju reputáciu budete chcieť udržať za každú cenu, môže to spôsobiť akumuláciu sociálneho tlaku, ktorá je dlhodobo neudržateľná.
3. Zneužijú vás. Ak si zamieňate slušnosť s prehnanou štedrosťou, skončíte ako človek, ktorému podstrčia všetky naliehavé projekty a prezentácie. Prípadne ešte skončíte ako niekto, komu budú rušiť mítingy na poslednú chvíľu. Osobné obete, ktoré robíme zo strachu, že nás budú ostatní vnímať ako neslušných, môžu viesť k tomu, že nás začnú zneužívať.

Úzka spolupráca s ostatnými vyžaduje takt, zdravý rozum a neustále úsilie. Našťastie, keď je slušnosť na pracovisku ohrozená, riešenie zvyčajne spočíva v reflexii nášho vlastného chovania a závisí od rozhodnutí každého jedného člena tímu. Budúcnosť slušnosti je len na nás. V duchu tohto článku by sme vám preto radi poďakovali, že ste si našli čas a prečítali si ho!

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.