Ako sa vyhnúť ponorkovej chorobe? Radí skúsený námorník z ponorky

S izoláciou má bohaté skúsenosti. Dokonca si ju sám vybral. Pracoval ako armádny dôstojník na jadrovej ponorke od roku 1992 až do roku 2002. Francúz Christophe Deldique pravidelne trávil osemtýždňové misie úplne odrezaný od zvyšku sveta. Spával v kajute, ktorá mala plochu sotva dva metre štvorcové. Vďaka tomu sa naučil efektívne a produktívne fungovať v extrémne obmedzených priestoroch. Opýtali sme sa ho, ako úspešne čeliť aktuálnemu obdobiu izolácie.

Aká bola vaša reakcia, keď ste sa vypravili na svoju prvú trojtýždňovú misiu v roku 1992?

V meste Lorient som sa nalodil na La Sirène (Morskú Pannu), malú ponorku s dieselovým motorom, ktorú už v dnešnej dobe stiahli z prevádzky. Na dĺžku mala 50 metrov a bola 6 metrov široká. Posádka pozostávala z 50 ľudí. Od samého začiatku som sa cítil obmedzene a bezmocne. Každý z nás mal kajutu, ktorá mala plochu vo veľkosti dvoch metrov štvorcových. Každý deň sme dostávali na prídel sotva dva litre vody, aby sme sa okúpali, umyli si tváre a vyčistili si zuby. V konečnom dôsledku som sa však napriek všetkému prispôsobil prostrediu tak, že som pracoval na svojom sebarozvoji.

Je dôležité mať na pamäti, že proces nalodenia sa na ponorku je jedinečný, pretože každý námorník v posádke sa na misiu podujal dobrovoľne a zároveň je každý z nás zaučený v širokom spektre zručností. Každý musí vedieť pochopiť a spozorovať, čo sa na palube deje, za každých okolností. Musíme sa spoliehať na kolektív. Solidarita a tímová práca sú pre posádku veľmi dôležité. Kohokoľvek, kto má problém, prípadne sa necíti dobre, vždy podporia ostatní.

Ako by ste opísali svoju každodennú rutinu v takom limitovanom priestore?

Každodenná rutina na palube ponorky dodržiava prísny časový rozvrh, ktorý je kľúčom k prežitiu v obmedzenom priestore! Každý deň sme ráno dostali nový harmonogram, ktorý všetko podrobne popisoval minútu po minúte, zahŕňal čas na prácu, cvičenie, upratovanie a jedlo, ako aj čas na odpočinok. Dodržiavali sme niečo ako cyklový systém. To znamenalo, že na palubnom mostíku pracoval jeden tím od polnoci do 04.00, potom ho vystriedal tím, ktorý pracoval až do 08.00, a takto sa to striedalo. Každý deň sme mali iné zmeny. To vyžadovalo fyzickú aj psychickú výdrž! Najdôležitejšie bolo nevyhľadávať nudu. Čas musíte vnímať tak normálne, ako sa to len dá, inak nad vami vyhrá stres.

Najdôležitejšie bolo nevyhľadávať nudu. Čas musíte vnímať tak normálne, ako sa to len dá, inak nad vami vyhrá stres.

Čo by ste poradili niekomu v izolácii?

Musíte plánovať každý deň tak, aby bol čo najplnší a najštruktúrovanejší. Aj keď to nie je príliš zábavné, musíte vstať, najesť sa, poľudštiť sa, zavolať svojim najbližším a trebárs si zacvičiť jogu – a to každý deň v rovnakom čase! Netrápte sa plánovaním, ktoré presahuje viac ako päť dní vopred, pretože čím viac projektujete do budúcnosti, tým viac sa vám bude zdať, že sa čas rozpína. Stratíte pojem o čase. Ak sa napríklad rozhodnete, že niečo spravíte „neskôr“, čo to presne znamená? Dokončíte to o týždeň, o mesiac či o rok? To nikto nemôže vedieť a vy tiež nie.

Netrápte sa plánovaním, ktoré presahuje viac ako päť dní vopred, pretože čím viac projektujete do budúcnosti, tým viac sa vám bude zdať, že sa čas rozpína.

Ak pracujete na diaľku z domu, berte do úvahy, že dodržiavanie pevného a pravidelného režimu vám pomôže sústrediť sa a byť produktívnejšími. Povedzte si napríklad, že túto konkrétnu hodinu strávite odpovedaním na emaily, ďalšiu strávite účtovníctvom a tak ďalej. Aby ste si to zjednodušili, a ak nemáte veľký dom, navrhujem, aby ste si preorganizovali svoj životný priestor tak, že budete mať špecifický priestor na stolovanie, ďalší na cvičenie a tiež aj samostatný priestor, kde budete výhradne len pracovať. Každú časť svojho domova si budete spájať so špecifickou aktivitou, ktorú chcete počas dňa vykonať. Toto vám zabráni v zmätku. V tomto ohľade tiež odporúčam manažérom a zamestnávateľom, aby pokračovali v udržiavaní pravidelných správ v drobných skupinách a poskytovali svojim tímom detailné inštrukcie, aby si mohli zachovať efektivitu, aj keď pracujú na diaľku.

Ak nemáte veľký dom, navrhujem, aby ste si preorganizovali svoj životný priestor. Každú časť svojho domova si budete spájať so špecifickou aktivitou, ktorú chcete počas dňa vykonať.

Prečo myslíte, že tak veľa ľudí panikári alebo nedodržiava izoláciu tak, ako to odporúča vláda?

Vyhlásenie trojtýždňovej izolácie vyvolalo vo Francúzsku veľké množstvo stresu, pretože všetci vieme, že toto obdobie potrvá oveľa dlhšie, než je nariadené. Ale ako dlho? To nevie nikto a žiť v takejto neistote vyvoláva veľkú úzkosť. Pamätám si, ako som sa chystal na osemtýždňovú misiu do ponorky. Aj keď to malo trvať dlho a vedel som, že to bude zložité, zvykol som si a zvykol si aj zvyšok posádky. Všetci sme mysleli na čas návratu a to nám umožnilo situáciu prekonať.

Čo sa týka súčasnej zdravotnej krízy, myslím, že mali vopred ohlásiť oveľa dlhšie obdobie izolácie. Aspoň 45 dní, aby ho mohli radšej skrátiť, ak by sme krízu dokázali dostať pod kontrolu skôr, než sa očakávalo. To by ľuďom umožnilo situáciu lepšie prijať.

Ako môžeme zabrániť tomu, aby sme prepadli panike?

Ak chcete zredukovať stres a úzkosť z izolácie, odporúčam premýšľať nad tým, aké dôležité sú vaše činy pre spoločné dobro: musíme dodržiavať izolačný plán, aby sme zachránili svojich najbližších, pracovníkov v zdravotníctve a tak ďalej. V ponorke je to o tom istom. Keď sa na ňu nalodíte, je to zo strategického dôvodu: bránite záujmy svojej krajiny. Nikto sa dobrovoľne neuzavrie do kovovej škatule 200 metrov hlboko v mori len tak pre nič za nič!

Ak chcete zredukovať stres a úzkosť z izolácie, odporúčam premýšľať nad tým, aké dôležité sú vaše činy pre spoločné dobro.

Musíte tiež myslieť na to, že z nás táto skúsenosť spraví silnejších ľudí. Keď zažívam ťažké chvíle, hovorím si, že som zvládol žiť v sparťanských podmienkach celé týždne, a to len vďaka svojej duševnej sile. To je dôkaz, na ktorý sa môžem spoliehať.

Izolácia môže v ľuďoch spustiť a rozpútať konflikt. Ako sa takýmto situáciám môžeme postaviť?

Ako v armáde, tak aj v ponorke si na ramená berieme veľké bremeno. Napriek tomu, že o všetkom neustále diskutujeme a počúvame sa, nie vždy to stačí. Ľudia, ktorí nedokážu zvládať svoj hnev, sa musia izolovať, až kým nezískajú späť sebakontrolu. Je to izolácia v izolácii.

Spomínam si na obzvlášť napätú situáciu z roku 1994. Boli sme v miniatúrnej ponorke, ktorá mierila do Severného mora. Poručík situáciu komentoval môjmu poddôstojníkovi, ktorý dohliadal na podmorskú navigáciu: „Bolo by lepšie ísť opatrnejšie a nie tak rýchlo.“ Vôbec to nezodpovedalo jeho charakteru, ale môj poddôstojník doslova vybuchol. Nedokázal sa ovládať a fyzicky sa postavil poručíkovi. Museli sme sa ho chopiť štyria a dovliecť ho do jeho kajuty. Boli sme pri ňom hodinu. Podarilo sa mu dostať zo seba všetok hnev a následne zaspať. Po tejto epizóde sme sa dozvedeli, že tesne pred nástupom do služby musel odviezť dcéru na pohotovosť a veľmi sa o ňu bál. Odišiel z misie v prvom prístave, do ktorého sme doplávali. Spomínam to len preto, že vždy existuje dôvod, prečo sa niekto nahnevá a vyhľadáva konflikt. Aby ste situáciu zvládli, musíte sa vždy dostať ku koreňu ich trápenia.

Vždy existuje dôvod, prečo sa niekto nahnevá a vyhľadáva konflikt. Aby ste situáciu zvládli, musíte sa dostať ku koreňu ich trápenia.

Aj preto je osobný priestor dôležitý. Ako si môžete zaistiť súkromie v takom malom priestore?

Je to zložité. Musím na rovinu povedať, že sme boli osamote len vtedy, keď sme zatiahli posteľné záclony. To nestačilo. A okrem toho sme boli navzájom veľmi ohľaduplní voči súkromiu jeden druhého. Nikto nikdy nechodil len tak nahý a v sprchách sme sa striedali, aby sme neobťažovali ostatných. Myslím, že v tomto ohľade je jednoduchšie zvládať izoláciu doma.

Je nepísaným pravidlom, že úloha kuchára je na palube ponorky dôležitá. Akú úlohu by malo zohrávať jedlo v situácii, kde sa ľudia musia vyrovnať s izoláciou?

Pre ľudí je jedlo najvyššou prioritou. A keď ste niekde uzavretí, jesť je veľmi dôležité. Počas misie na ponorke je bežné, že priberiete 3 až 5 kilogramov. V tejto situácii musíte jesť jedlo, ktoré máte radi, a najmä také, ktoré dobre chutí. Nemýľte si však slovo „chutný“ so slovom „mastný“! To je dôvod, prečo na ponorkách pracujú tí najlepší kuchári z celej krajiny. Musíte mať talent a obrovskú kreativitu, aby ste vytvárali skvelé jedlá pre veľké množstvo ľudí v obmedzenom a stiesnenom priestore. Nie je prekvapením, že svoje kariéry títo ľudia potom končia ako osobní kuchári rôznych vysoko postavených štátnikov.

Je raritou mať doma šéfkuchára, preto sa musíte trošku prekonávať ohľadom varenia, aj keď ste doma sami. Je to súčasťou zdravého životného štýlu: len preto, že som izolovaný, nemám dôvod na to, aby som sa každý deň o seba nestaral, neupratoval, prestal cvičiť, prípadne sa neobliekal ako do práce.

Cvičenie je známym pomocníkom proti depresii. Ako si dávate do tela na jadrovej ponorke?

Ponorky sú vybavené posilňovacími strojmi a stacionárnymi bicyklami. Ak sa niekto cíti úzkostlivo alebo depresívne, cvičí, až kým sa fyzicky neunaví. Len tento druh únavy nás zbavuje stresu a depresie. Preto si na to musíte počas izolácie nájsť čo najviac času. A hlavne si nič nenamýšľajte. Len preto, že trávite celý deň pred počítačom, neznamená to, že ste produktívnejší. V skutočnosti je opak pravdou.

Nič si nenamýšľajte. Len preto, že trávite celý deň pred počítačom, neznamená to, že ste produktívnejší. V skutočnosti je opak pravdou.

Takže ak ste dobre zorganizovaní a dobre sa o seba staráte, všetko dobre dopadne?

To, žiaľ, nestačí! Sme spoločenské tvory: naše gény dokazujú, že potrebujeme sociálnu interakciu na to, aby sme prosperovali. Musíme si dávať pozor, aby nám izolácia nenarušila spoločenské väzby. V ponorke napríklad nemáte prístup k okolitému svetu. Od svojich blížnych som mohol dostať len jednu správu s maximálnou dĺžkou 40 slov raz za týždeň a nemal som na ňu ako odpovedať. Aby sme sa vyhli nude, stretávali sme sa, hrali sme spoločenské hry alebo sledovali filmy v malých skupinách. Odporúčam dohodnúť si s priateľmi koktail na diaľku, alebo aj míting na diaľku. Zapnite si kameru a pravidelne volajte svojej rodine a priateľom.

Je tiež dôležité brať do úvahy, že život v izolácii má svoje výhody a môže pomôcť posilniť vzťahy s vašimi najbližšími, prípadne vytvárať nové vzťahy s kolegami. V konečnom dôsledku je jasné, že v situácii, kde musíme čeliť takému drobnému nezmaru, akým je koronavírus, sme si všetci rovní.

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.