Ako sa vyrovnať so stratou zamestnania počas krízy?

Stratili ste zamestnanie v období, keď sa slová ako pandémia, sociálna izolácia či zatvorenie prevádzok stali súčasťou každodenných rozhovorov? Nie ste sami. Ak ste prišli o zamestnanie, postavte sa k tomuto nepríjemnému kariérnemu míľniku ako k výzve, ktorá vás posunie na ďalšiu úroveň.

Strata zamestnania môže byť zničujúca. Ovplyvňuje naše sebavedomie, ako aj zdroje našich príjmov. Čoraz viac z nás musí čeliť desivým následkom celosvetovej koronakrízy. V porovnaní s januárom 2020 miera nezamestnanosti vo februári 2020 vzrástla o 0,07 % a dosiahla úroveň 5,05 %. Nutné je však dodať aj fakt, že medziročne (v porovnaní s februárom 2019) miera nezamestnanosti vo februári 2020 klesla o 0,11 %.

Každý takýto zážitok nám zmení život. Potvrdzuje to aj Sofia, ktorá pracovala ako generálna manažérka: „Prišla som na míting, na ktorom mi povedali, že ma už nepotrebujú. O pol hodiny som bola na ulici, šokovaná, že ma vyhodili z firmy, ktorú som pomáhala zakladať. Mala som pocit, že som stratila identitu. Išla som domov a plakala. Netušila som, čo ďalej – stratila som zmysel života. Trvalo niekoľko rokov, kým som sa z toho celého spamätala.“

Ako nás psychologicky ovplyvňuje nezamestnanosť?

Strata zamestnania vedie k rôznym zložitým emóciám a duševným stavom, ktoré sú úplne prirodzené. Zároveň je veľmi ťažké ich zvládať. Izolácia v čase koronavírusu ich ešte môže zintenzívniť, pretože prehodnocujeme svoje životy a premýšľame nad budúcnosťou. Medzi tieto emócie patria:

1. Kríza identity

Sofia veľmi dobre popisuje primárny dôsledok straty – stratu identity. Ak vás niekto poprosí, aby ste opísali sami seba, pravdepodobne začnete popisom svojej práce. Prvou otázkou, ktorú sa pýtame jeden druhého, keď sa spoznávame, je väčšinou: „Čím sa živíš?“ Ak ste prácu stratili, začnete uvažovať nad tým, kto vlastne ste.

2. Zlosť

„Bola som neskutočne nahnevaná, keď mi pred dvoma rokmi povedali, že som zbytočná,“ dosvedčuje manažérka Lucia. „Firme som dala veľa, pracovala som nadčasy bez ohľadu na to, že som za to nič nedostala, vykonávala som činnosti, ktoré moja náplň práce nezahŕňala. Napriek tomu potom moje pracovné miesto prevzala šéfova frajerka. Cítila som sa využitá. Prišlo mi to nefér a ublížilo mi to na osobnej úrovni. Kolegovia so mnou tajne súcitili, ale nikto sa za mňa nepostavil otvorene, pretože sa sami báli, že prídu o prácu.“

Keď je ohrozené naše sebavedomie a spôsob života, je samozrejmosťou, že sme nahnevaní. Tento hnev je nasmerovaný na tých, ktorí naše zamestnanie ukončili, ako aj na bývalých kolegov, či dokonca na samých seba. Podobné emócie sú zložité a tiež môžu podrývať náš zmysel pre sebaidentifikáciu, najmä ak sme sa v minulosti vnímali ako ľudia, ktorí ostatných nesúdia.

3. Sebavedomie

Ak hnev a obvinenia pociťujete najmä sami voči sebe, pravdepodobne je to následkom nízkeho sebavedomia, ktoré vám môže klesnúť ešte viac. Možno sa obviňujete z toho, čo sa stalo, aj keď je to menej pravdepodobné v prípade hromadného prepúšťania a znižovania pracovných miest. Možno si dokonca budete myslieť, že ste neboli dosť dobrí, najmä ak k vám boli rodičia v detstve prehnane kritickí, alebo ak vás šéf šikanoval, a vy ste prevzali ich názory na vašu osobu. Pamätajte, že naše myšlienky nemusia nutne odrážať realitu. Sú len našou reakciou na ňu.

4. Šok

Mnohí ľudia žijú v strachu. „Mám platené voľno, ale tipujem, že o prácu prídem, keď sa karanténa skončí,“ priznáva novinár Braňo. Aj napriek tomu, že stratíte prácu, môžete zažiť šok. Šok cítime nielen psychicky, ale aj fyzicky: telom koluje adrenalín ako následok automatickej reakcie na útok. Deje sa to aj napriek tomu, že ide o útok na naše sebavedomie a zdroj príjmov, nie o fyzický útok. Môžete sa rozplakať – nehanbite sa za to, samozrejme, že je v poriadku, ak plačete – alebo sa roztriasť a mať nejasné či roztržité myšlienky. Precíťte tento stav, pochopte, čo sa deje, a dávajte pozor na prehnané reakcie, ako je napríklad kričanie.

Šok zo straty zamestnania môže byť taký veľký, že sa okolo prepúšťania vytvoril slovník eufemizmov, aby sa minimalizovali jeho účinky. Do tejto terminológie patria slová ako redukovať, oslobodiť (ako keby vám zamestnávateľ predtým vzal slobodnú vôľu), kariérny prechod, racionalizácia pracovných síl, zbavenie sa povinností, reštrukturalizácia a podobne.

5. Pocit vylúčenia

Tento pocit môže nastať na spoločenskej úrovni, na úrovni rovesníkov, ale aj v rámci kolektívu kolegov. Mnohé zamestnania zahŕňajú medziľudskú interakciu (či už s kolegami, alebo s verejnosťou), postavenie, uznanie, rokovania, tímovú prácu, spoločenské udalosti či výlety. Zrazu sa ocitnete mimo toho všetkého, sami a doma. Sofia tento pocit izolácie popisuje nasledovne: „Moja rodina, priatelia a bývalí kolegovia boli stále v práci, takže som sa cítila od ich sveta úplne odrezaná.“

Počas karantény už mnohí z nás pociťujú, aký je pocit izolácie. Keďže sme však všetci v rovnakej situácii, o to menej máme pocit, že nám niečo uniká. Strata zamestnania v období karantény však len zvyšuje pocit izolácie, nudy a nedostatku cieľavedomosti.

6. Smútok

Prežívanie všetkých vyššie spomenutých emócií v nás môže spôsobiť obrovský smútok. Jeden zo spúšťačov depresie je neschopnosť žiť spôsobom, ktorý vám vyhovuje. To môže spôsobiť aj strata zamestnania. Lucia spozorovala, že začala vstávať z postele čoraz neskôr. Tým, že nebola zamestnaná, rástol v nej pocit, že vôbec nemá dôvod vstávať z postele.

Stresujúce udalosti, pocit, že nemáte budúcnosť, alebo pocit osamelosti tiež môžu spôsobiť depresiu. Niektoré príznaky, dokonca aj všetky spomínané, sa môžu počas pandémie do určitej miery objaviť aj u vás, či už ste zamestnaní, alebo nie.

7. Úľava

Pre pár vyvolených môže byť pocit nadbytočnosti vítaným oslobodením. Možno ste svoju prácu nenávideli a dostali ste štedré odstupné. Aj v tomto prípade však môže byť drastická životná zmena desivá. „Zvolil som dobrovoľné prepustenie a dostal som dostatočnú finančnú kompenzáciu na to, aby som dva roky mohol pracovať na vytvorení vlastnej firmy. Keď som však podpisoval formuláre, aj tak som sa cítil, ako keby som práve skočil z útesu do úplného neznáma,“ hovorí grafický dizajnér Alex.

Vyrovnajte sa s negatívnymi emóciami zdravým spôsobom

Ak viete, čo vás čaká, môžete sa začať pripravovať na spracovávanie pocitov a problémov, ktoré nastanú potom, čo vám oznámia, že ste stratili prácu.

1. Spracujte najprv stratu

Straty v našich životoch predstavujú najväčšie výzvy, s ktorými sa stretávame: či už ide o rozchod, smrť, sťahovanie, alebo odchod do cudzej krajiny.

Na emocionálne spracovanie straty a prežitie všetkých emócií, ktoré sme spomenuli vyššie, potrebujete čas. Je to ľudské. Keď cítime smútok, hnev či bezmocnosť, musíme sa voči tomu nejako postaviť a povedať si, že je to prirodzené, aj keď to hrozne bolí. Postupne sa však s obrovskými stratami dokážeme stotožniť. Dovoľte tomuto procesu prebehnúť plynulým spôsobom, nebráňte sa mu a nenúťte sa prekonávať ho nasilu čo najrýchlejšie.

2. Preskúmajte svoju identitu

Zamyslite sa nad tým, kto ste a čo chcete dosiahnuť. Je to príležitosť na prehodnotenie vlastného života a budúcnosti. Čo ste na svojej práci nemali radi? Čo by ste radi zmenili? Predstavte si, že by vám niekto povedal, že by sa váš život nikdy nezmenil… Vaša reakcia dokazuje, že ako ľudské bytosti máme radi zmeny, aj keď ich vnímame ako výzvy.

3. Netrpte osamote

Možno vás láka stiahnuť sa do úkrytu ako ranené zviera, ale nesmiete v tom byť sami. Ak sa o svoje pocity nechcete alebo nemôžete podeliť s blízkymi vo vašom živote, vyhľadajte odbornú pomoc. Možno sa vám nepodarí dohodnúť si sedenie s terapeutom naživo, mnohí z nich však stále pracujú počas karantény online. Uvedomte si, že vaše pocity sú dôležité, neverte preto komukoľvek, kto sa ich bude snažiť bagatelizovať.

4. Dodajte si odvahu

Sledujte spôsob, akým rozmýšľate sami o sebe. Prežívate stratu a reakciu na útok, nezhoršujte to sebaobviňovaním. Myšlienky na takéto veci spracujete tým, že zistíte, odkiaľ pramenia.

5. Trávte svoj čas rozumne

Ľudia, ktorí sa po určitom čase bez práce nakoniec zamestnajú, často s údivom spomínajú a premýšľajú nad tým, prečo strávili toľko času obavami a hľadaním novej práce. Jasné, musíte si nájsť novú prácu, ale doprajte si čas na to, čo máte radi. To môže byť v čase pandémie koronavírusu zložité, ale čerstvá absolventka Lujza, ktorá prácu ešte nenašla, našla spôsob ako na to: „Nikdy predtým som v živote necvičila, teraz však môžem vyjsť z domu len preto, aby som tak urobila. Začala som sa venovať behaniu.“

6. Nájdite svoju vnútornú motiváciu

Pokúste sa vnímať súčasný stav ako príležitosť a zároveň prijmite svoje negatívne emócie. Sofia sa napríklad rozhodla osviežiť si spomienky na školské časy. „Po troch rokoch letargie som si nakoniec uvedomila, že môžem robiť to, čo som chcela robiť od detstva,“ hovorí. „Strata jednej kariéry mi umožnila vyskúšať inú a to je úžasné.“ Lucia si doplnila vzdelanie a dokončila si magisterský stupeň v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. „Prepustenie z nadbytočnosti bolo to najlepšie, čo sa mi kedy v živote stalo. Teraz zamestnávam sama seba a nikdy nemám núdzu o prácu,“ dodáva nadšene.

Keď Lucia stratila svoju predošlú prácu, ešte netušila, že sa napokon všetko obráti k lepšiemu. Aj ona musela čeliť strachu z nezamestnanosti, ktorý pociťujeme takmer všetci. Naučte sa nové veci, oddýchnite si a prehodnoťte svoje ciele. Ktovie, možno nájdete ešte lepšiu prácu než tú, o ktorú ste prišli.

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.