Ako vyzerajú denné rituály kreatívneho génia?

Či už obdivujete Mozartove opery, Sartrovu filozofiu, Felliniho filmy či tajomné príbehy Agathy Christie, napadlo vám niekedy, ako je možné, že všetci títo umelci boli schopní vytvoriť majstrovské diela, kým my ostatní máme problém vyliezť v pondelok ráno z postele?

Ako vyzerá deň geniálnych ľudí a čo robia pre to, aby zvýšili svoju produktivitu a kreativitu? Ak chceme dosiahnuť rovnaký úspech, musíme si zaistiť pohodlný priestor na prácu, alebo nám stačí hocijaký pracovný kútik? Mali by sme vložiť celé svoje úsilie do jediného projektu, alebo na ňom pracovať postupne popri iných veciach? Musíme si vytvoriť svoju rutinu, alebo, naopak, sa máme snažiť o čo najväčšiu rôznorodosť? S cieľom odpovedať na tieto otázky a preskúmať všetky trendy pre hľadanie inšpirácie zhromaždil autor Mason Currey podrobnosti o dennej rutine takmer 250 umelcov, skladateľov a iných tvorcov vo svojej knihe Daily Rituals: How Artists Work (Denné rituály: pracujú umelci). Pozrime sa, čo zistil.

Pracovná doba

Čo sa týka práce, existujú dva tábory: tí, čo pracujú dlhé hodiny, hoci vedia, že len malá časť z ich výsledkov bude stáť za použitie. A tí, ktorí samotnej tvorbe venujú len malú časť dňa a myseľ si zamestnávajú inými spôsobmi.

Pre švédskeho režiséra Ingmara Bergmana znamená pracovať na filme drieť osem hodín denne a získať len niekoľko použiteľných minút kreatívneho obsahu, ak vôbec niečo. Na tento prístup upozorňuje aj režisér David Lynch vo svojej online lekcii pre americkú stránku MasterClass. Podľa neho kreativita znamená byť schopný pracovať aj s vedomím, že 90 % z toho, čo vytvoríte, nebude mať dostatočnú kvalitu. Je to však nevyhnutný krok k tomu, aby ste zachytili stebielko skvelého nápadu a mohli sa ho ďalej držať.

Napodiv sa ukazuje, že neexistuje zázračné riešenie: pravým kľúčom k úspechu je nájsť si rutinu, ktorá najlepšie vyhovuje práve vám. Francúzski spisovatelia Honoré de Balzac a Victor Hugo sú obaja rovnako slávni. Honoré de Balzac si však organizoval dni do dvoch šesťhodinových (alebo dlhších) blokov písania, oddelených zdriemnutím. Victor Hugo sústredil celú svoju energiu na dve hodiny medzi šiestou a ôsmou večer. Beethoven komponoval takmer osem hodín denne, kým Mozart, ktorý mal počas dňa aj ďalšie aktivity, komponoval iba dve hodiny po zobudení a ďalšie dve hodiny pred spaním.

Foto Victor Hugo, popisky: (zľava doprava)

• Prebudený pravidelnou streľbou
  Čerstvá káva, ranný list od svojej milenky Juliette Drouet
• Ľadový kúpeľ na streche domu
• Hostia a obed
• Dlhé, namáhavé cvičenie na pláži
• Denná návšteva holiča
• Jazda na koči s Juliette
• Písanie, odpisovanie na listy
• Večera, konverzácia, hranie kariet u Juliette s priateľmi
• Spánok

Spánok

Keď príde reč na umelcov a ich spánkový režim, objavuje sa množstvo protichodných klišé. Na jednej strane existuje teória, že ranné vtáča ďalej doskáče, na druhej strane tu je obraz kreatívneho procesu, ktorý je poháňaný nočným životom a hýrením.

Z Curreyho knihy je zjavné, že hoci sa čas odchodu do postele a vstávania u jednotlivých umelcov líši, všetci majú napokon rovnakú dĺžku spánku. Väčšina z nich spí šesť až osem hodín denne. Je zrejmé, že niektorí umelci vstávajú skôr než iní. To je predovšetkým prípad tých, ktorí majú počas dňa iné pracovné povinnosti.

Jeden z najplodnejších britských románopiscov Anthony Trollope pracoval celý svoj život na pošte. Okrem toho si vyhradil tri hodiny denne na písanie, počas ktorých sa prinútil napísať aspoň 3000 slov. Tento dvojaký život mu umožnil vykonať svoju prácu v režime hlbokej koncentrácie na prácu, teda pri plnom sústredení a vysokej efektívnosti.

Francúzsky spisovateľ Gustave Flaubert pracoval intenzívne od pol desiatej večer do tretej rána. Honoré de Balzac spal od šiestej večer do jednej rána a následne pracoval do štvrtej rána. Z pohľadu vedy bolo zistené, že naša výkonnosť závisí od nášho cirkadiánneho rytmu, inak povedané, od nášho biologického rytmu počas dňa. Poznať svoj vlastný rytmus znamená uvedomiť si, kedy sme najefektívnejší a kedy, naopak, cítime najväčšiu únavu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že najväčší výkon podávame v prvých štyroch hodinách po zobudení. Hodiny po jedle sa telo venuje predovšetkým tráveniu.

Foto Honoré de Balzac, popisky (zľava doprava)
Honoré de Balzac
“Pracovné orgie”

• Písanie
• Zdriemnutie
• Písanie, sprevádzané najmenej 50 šálkami čiernej kávy
• Cvičenie
• Kúpeľ a prijímanie návštev
• Spánok

Chôdza, cvičenie a prestávky

Nemecký filozof Friedrich Nietzsche napísal: „Všetky skvelé myšlienky sa zrodili počas chôdze.“ V každodennom živote množstva umelcov skutočne nájdeme citeľnú prítomnosť tejto aktivity. Dobre poznáme benefity prechádzok, keďže vyjsť si von a nadýchať sa čerstvého vzduchu nám umožňuje získať nový pohľad na vlastné myšlienky. Mnohokrát bolo dokázané, že chôdza zvyšuje produktivitu a kreativitu. Nedávno uskutočnený výskum na Stanfordovej univerzite v Kalifornii ukázal, že chôdza pomáha mozgu okysličovať sa. Študenti zapojení do štúdie boli po prechádzke kreatívnejší. Charles Dickens chodil s vervou po Londýne takmer tri hodiny denne, básnik John Milton sa po svojej záhrade prechádzal takmer štyri hodiny denne a Charles Darwin zahrnul do svojho pracovného dňa až tri prechádzky – po zobudení, pred obedom a pred večerou.

V niektorých firmách sa spoločné prechádzky stali trendom. Nielen kvôli benefitom, ktoré táto aktivita prináša, ale aj pre pozitívne účinky na budovanie lepších vzťahov s kolegami a nadriadenými. Podľa amerických výskumníkov sú pozitívne účinky viditeľné už po niekoľkých minútach fyzickej aktivity a pretrvávajú, až kým sa opäť neposadíme za pracovný stôl.

Curreyho kniha tiež vyzdvihuje spôsob, akým najkreatívnejší géniovia obmedzili spoločenský život, pretože ho považovali za zbytočnú stratu energie. Pablo Picasso sa s priateľmi stretával len v nedeľu, zatiaľ čo Marcel Proust sa úplne odstrihol od sveta, aby sa venoval výhradne písaniu. Je na každom z nás, aby si určil rovnováhu medzi tvorbou a spoločenským životom tak, ako mu to najlepšie vyhovuje.

Foto Charles Dickens, popisky (zľava doprava)
Charles Dickens
V rokoch 1851 – 1860

• Spánok
• Prebudenie
• Raňajky
• Písanie v tichosti v študovni
• Energická prechádzka prírodou alebo v Londýne
• Voľno
• Večera
• Priatelia a rodina

Pracovný priestor

Už sme počuli o rutinách. Kreatívny človek sa však niekedy potrebuje niektorým zaužívaným zvykom za každú cenu vyhnúť, aby ostal stimulovaný a produktívny. Mnoho umelcov vyzdvihlo potrebu meniť spôsob, akým pracujú, aby boli neustále stimulovaní zmenou. Woody Allen napríklad priznáva, že musí pravidelne meniť miestnosť, v ktorej píše, aby z nápadu vyťažil čo najviac. Vraj mu každá táto zmena prinesie na stôl niečo nové. Taktiež si dáva dlhé sprchy niekoľkokrát počas dňa, hlavne vtedy, keď bojuje so spisovateľským blokom.

Niektorí ľudia si potrebujú vytvoriť špecifický priestor na prácu, iní robia, čo sa dá, aby sa vyhli pocitu, že pracujú. Vo svojej autobiografii Agatha Christie popisuje, ako jej na prácu stačil písací stroj a rovný povrch, pokojne mramorový okraj vane alebo jedálenský stôl. Nie vždy je však jednoduché nájsť si pokojné miesto na prácu: Graham Greene tajil miesto, kde pracoval, aby nebol nikým rušený.

Foto Maya Angelou, popisky (zľava doprava)
Maya Angelou
rok 1983

• Káva
• Cesta do práce
• Práca, vždy z hotelovej alebo motelovej izby
• Editovanie svojich textov
• Sprcha, príprava večere
• Čítanie svojich textov manželovi

Najnezvyčajnejšie rutiny

• Honoré de Balzac vypil 60 šálok kávy denne.
• Le Corbusier začal každý deň 45 minútami švédskej gymnastiky a následne pripravil raňajky svojej žene. Rána venoval umeleckej činnosti, napríklad maľovaniu a písaniu. Do kancelárie odchádzal len na pár hodín popoludní.
• Jane Austen svoje písanie skrývala pred všetkými, okrem rodiny. Písala preto na malé kúsky papiera, ktoré sa dali ľahko ukryť, ak do miestnosti vošiel niekto cudzí.
• Patricia Highsmith bola produktívna len vtedy, keď písala z postele, obklopená popolníkmi, ohorkami z cigariet, zápalkami, šiškami a cukorničkou. Kým sa pustila do písania, rada si dopriala pohárik alkoholu.
• Igor Stravinskij mohol skladať iba vtedy, keď si bol istý, že ho nikto nepočúva.
• Edith Sitwell pri písaní strávila celé dni v posteli. Hovorí sa dokonca, že okolo piatej či šiestej ráno si ľahla do otvorenej truhly, aby načerpala inšpiráciu pre svoje príbehy a morbídnu poéziu.

Foto Charles Darwin, popisky (zľava doprava)
Charles Darwin
Pracoval tajne
Roky 1842 – 1859

• Spánok
• Krátka prechádzka
• Raňajky osamote
• Práca, ktorú občas prerušila prestávka na šnupací tabak
• Čítanie pošty, počúvanie manželky Emmy a čítanie rodinných listov
• Práca
• Venčenie foxteriéra menom Polly
• Obed
• Čítanie novín
• Zdriemnutie
• Tretia prechádzka dňa
• Dokončenie začatej práce
• Povaľovanie
• Oddych, kým si Emma prečíta rozpísané texty
• Čaj a vajce
• Hra backgammon s Emmou
• Čítanie vedeckej publikácie
• Prevaľovanie sa v posteli so snahou vyriešiť problémy

Z Curreyho knihy je jasné, že každý umelec má svoju rutinu. Je na každom z nás, aby si našiel tú, ktorá mu najviac vyhovuje a pri ktorej dosiahne maximum svojho kreatívneho potenciálu. Mnoho géniov dychtilo po stimulantoch, ako sú amfetamíny, káva či alkohol a nie vždy dodržiavali životný štýl. Najväčším ponaučením z knihy však je, že najdôležitejšie je jednoducho skúšať: poznať sám seba, počúvať sa a venovať pozornosť správnym nápadom v správnom čase. Keith Richards z kapely The Rolling Stones napísal a nahral refrén skladby “Satisfaction” po tom, ako sa náhle zobudil uprostred noci. Nápady často prichádzajú nečakane a najdôležitejšie je naučiť sa zapamätať si ich a uložiť. Zrejme preto Beethoven nikdy nevychádzal z domu bez zápisníka.

Preklad: Eva Lalkovičová

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.