Ako vysvetliť manažérovi, že vám je v práci ťažko

Každý deň chceme podať čo najlepší výkon. To platí najmä v práci, kde sa snažíme udržať si tempo, splniť si povinnosti a zotrvať v dobrej nálade. Aspoň sa tak tvárime.

Podľa výskumu, ktorý minulý rok viedla agentúra Acas, sa dve tretiny zamestnancov cítia vystresovane, úzkostlivo, prípadne oboje zároveň, a to ohľadom práce, ktorú vykonali za posledných 12 mesiacov. Vo vekovej kategórii pod 35 rokov tento počet stúpa až na tri štvrtiny. Najčastejšia príčina stresu či úzkosti spočíva v pracovnej záťaži (60 %), za ňou nasleduje spôsob, akým sa k pracovníkom chová manažér (42 %), a nakoniec je to koordinácia osobného a pracovného života (35 %). Čo s tým môžeme urobiť? Možno by bolo fajn spomaliť a odosobniť sa, ale ako to vysvetlíte svojmu šéfovi? Vanessa Laurová, pracovná psychologička a psychoterapeutka, vám ponúka niekoľko rád, ako sa s problematikou vyrovnať.

Kde je koreň problému?

„Aby sme lepšie rozumeli tomu, čo nefunguje, musíme rozlišovať medzi faktami, našou subjektívnou skúsenosťou a emóciami, ktoré sa jej týkajú,“ tvrdí Laurová. Čo by ste mali robiť? Nevytvárajte si sami zbytočný stres.

Pracovné požiadavky

„Každá práca zahŕňa úkony, ktoré musíte vykonať. Máte ich popísané v pracovnej zmluve. Vaše skúsenosti z pracoviska sa však od popisu práce môžu líšiť. Je to otázka spytovania náplne svojej práce a skúmania, ako sa ohľadom nej cítite,“ opisuje Laurová.

Opýtajte sa sami seba, prečo sa cítite vyčerpane. Je to pre tlak, ktorý si sami vytvárate? Alebo ho niekto vytvára za vás?

Vaše osobné očakávania

„Či už pracujete za pásom, alebo ako manažér kancelárie, je vždy rozdiel medzi popisom práce a skutočným výkonom,“ hovorí psychologička. „V tom spočíva sila každého profesionála. Tá drobná práca navyše, ktorú poskytujete z vlastného presvedčenia.“ Koľko stresu si v skutočnosti nakladáte? Koľko z času, ktorý pracujete navyše, je z vlastnej vôle? „Je to o mantineloch. Akú časť seba vkladáte do svojej práce? To je jedným z potenciálnych dôvodov vyhorenia,“ vysvetľuje Laurová.

Čo vám bráni kontaktovať manažéra?

„Rozpoznať, kedy máte dosť, a stanoviť si mantinely môže vyzerať ako priznanie slabosti. Naopak, je to odvážny čin!“ Vanessa Laurová, pracovná psychologička

Obavy z negatívnej odpovede

Za strachom z konfrontácie manažéra stojí úzkosť. „Strach spôsobuje obava z momentu, keď musíte konfrontovať svojho šéfa, a desivá je akákoľvek predstava o jeho negatívnej reakcii,“ myslí si Laurová. „V hlave si vytvárame príbehy o budúcnosti, ktoré ani nie sú skutočné. To vytvára veľkú dávku stresu.“ Ďalšou nástrahou je strach zo správnej komunikácie. „Ako budete na tento moment reagovať? To záleží na vašich osobných skúsenostiach, prípadne na vašej osobnosti, teda či ste hanbliví a introverti, alebo extroverti,“ vysvetľuje. To všetko je však len vaša projekcia, očakávanie reakcie.

Vnímanie situácie ako priznanie slabosti

Podľa Laurovej v mnohých firmách panuje kultúra výkonu: „Priznanie si, že už ďalej nevládzete, môže byť interpretované ako slabosť, ak sa očakávania točia okolo výkonu a zisku. Rozpoznať, kedy máte dosť, a stanoviť si mantinely môže vyzerať ako priznanie slabosti. Naopak, je to odvážny čin!” Vyžaduje to prekonanie strachu a domnelých následkov stretnutia, ako napríklad zrušenie povýšenia, či dokonca strata postavenia v práci. Všetky tieto scenáre sú založené na vašich obmedzujúcich presvedčeniach. Snažte sa ich prekonať.

Ako sa rozprávať so šéfom: 5 rád, ako pokojne vysvetliť, o čo vám ide

Príprava na to, čo chcete povedať, vzájomné načúvanie, spoločné hľadanie riešení a precvičovanie nenásilnej komunikácie – to všetko vám podľa Laurovej pomôže. Jej 5 rád vám uľahčí priebeh stretnutia.

1. Buďte voči sebe empatickí

Predtým, než oslovíte svojho šéfa, mali by ste vedieť, ako osloviť sami seba. „Majte voči sebe dostatok empatie. Sadnite si a premýšľajte, čo je v neporiadku,“ odporúča. „Opýtajte sa sami seba: Viem si priznať, že som vyčerpaný/á? Naznačuje to niečo, čo sa vyskytuje v mojom okolí? Som prchký/á, nahnevanejší/ia? Nemám dostatok trpezlivosti? Mám v poslednej dobe problém zaspať?“ Preskúmajte do detailov akúkoľvek zmenu vo vašom každodennom živote.

2. Pozrite sa na fakty objektívne

Predtým, než požiadate o stretnutie, je dobré vytvoriť si vopred zoznam faktov. „Opýtajte sa sami seba všetky podstatné otázky predtým, než oslovíte niekoho iného: Aká je situácia? Aká je skutočnosť? Za čo som zodpovedný/á? Ako sa mi darí vyrovnať sa s touto pracovnou situáciou?“ odporúča Laurová. „Musíte zobrať do úvahy všetky okolnosti a vedieť ich správne pomenovať.“ Potom preskúmajte svoje emocionálne reakcie na dané skutočnosti.

Laurová odporúča počas príprav na stretnutie použiť Eisenhowerovu maticu. Vďaka nej získate lepší prehľad o vlastnom rozvrhu. Táto metóda klasifikuje váš zoznam povinností do štyroch kategórií: naliehavé a dôležité (úkony, ktoré musíte urobiť hneď); dôležité (úkony, ktoré môžete presunúť); naliehavé, ale nie dôležité (úkony, ktorými môžete poveriť niekoho iného); ani naliehavé, ani dôležité (úkony, ktorých by ste sa mali zbaviť). Pomôže vám to vytvoriť si lepšiu predstavu o tom, čo robíte, a o tom, kde pramení vaša nespokojnosť.

3. Identifikujte svoje potreby

Vaša pracovná situácia môže naznačovať nedostatok zdrojov, akým je napríklad čas, zaučenie, prípadne pomoc od kolegov. „Aké sú vaše potreby? Sú materiálne alebo psychologické? Potrebujete uznanie?“ vymenúva Laurová a dodáva: „Musíte rozlišovať medzi kontextom vašej práce (podmienky, nástroje) a náplňou vašej práce. To znamená medzi prácou samotnou a tým, čo je jej súčasťou. Prečo ste v skutočnosti takí vyčerpaní?“

Môže to pre vás byť príležitosť zistiť viac o vašom vzťahu k práci. Aký máte celkovo postoj? Je to nuda alebo prepracovanie? Po akej práci túžite? Neskrýva sa za týmto problémom hlbšia potreba? Doprajte si čas popremýšľať.

4. Skúste sa zmeniť

Ak na stretnutie ohľadom vášho vyčerpania prídete len tak so zoznamom problémov, nebude konštruktívne. „Počúvajte, majte otvorenú myseľ a buďte proaktívni,” radí Laurová. „Položte si sami otázku, ako sa môžete pomocou práce zmeniť… Ponúknite riešenia. Pozrite sa na problém z vývojového hľadiska. Aký by bol pre mňa ‚lepší‘ spôsob práce?“ Môžete napríklad navrhnúť, že budete niekoľko dní pracovať z domu, reorganizujete to, čo robíte, prípadne požiadate o pomoc kouča, ak to potrebujete. Podľa Laurovej je dôležité, aby ste sa cítili byť motivovaní pracovať. Snaha o opätovné získanie kontroly nad svojím časom a profesionálnym životom je to, čo vám obnoví sebavedomie a upokojí vás v behu na dlhú trať.

5. Pripravte sa na stretnutie

Nežiadajte o stretnutie s manažérom, ak ste rozrušení alebo plačete. Nehovorte im, že vaša práca ovplyvňuje váš osobný život, že ste pribrali, pretože máte depresiu, alebo že sa viac hádate doma s partnerom. Možno to tak je, ale je veľmi dôležité zachovať si profesionalitu.

Na stretnutie príďte pokojní. Laurová odporúča používanie prostriedkov nenásilnej komunikácie: „Spýtajte sa sami seba, ako sa o tom chcete rozprávať – malo by to ísť bez predsudkov a bez vyhrážania. Neočakávajte vopred žiadnu reakciu. Pripravte si radšej, čo presne chcete povedať.“

Nenásilná komunikácia je otázkou štyroch krokov: spomeňte kontext, vysvetlite, ako situáciu prežívate, popíšte svoje potreby a svoje konkrétne požiadavky. „Vysvetlite svoje potreby, zdroje, ktoré na to potrebujete, a navrhnite možné riešenie svojich problémov. Potom sa snažte spoločne nájsť riešenie na váš problém. Opýtajte sa sami seba: ‚Ako môžem problém vyriešiť bez použitia firemných finančných zdrojov navyše?‘ Možno ak skontrolujete naliehavosť projektov, prípadne si úkony v tíme rozdelíte inak. Vždy existuje riešenie,“ dopĺňa Laurová.

Nech už je zdroj vášho vyčerpania akýkoľvek, musíte mu čeliť. Ak túžite získať pochopenie a urobiť na pracovisku zmeny, musí to byť odkomunikované pokojným spôsobom. Je úplne normálne obávať sa reakcie svojho nadriadeného a báť sa o svoju budúcnosť, ale nemusíte to dramatizovať. „Skutočnou drámou by bolo, keby ste o tom vôbec nehovorili! Môže to viesť k pocitu osamelosti a hrozí vám vyhorenie. Mali by ste sa predovšetkým postarať sami o seba a až potom o svoju prácu,“ uzatvára psychologička.

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku alebo sa prihláste na odber noviniek, aby sa k vám vždy dostali naše najlepšie články!