Kríza: Zdroj solidarity alebo súťaživosti medzi kolegami?

Od polovice marca mnohí z nás pracujú na diaľku v neštandardne dlhom trvaní. V čase, keď sa pracovné podmienky zásadným spôsobom zmenili a každý trávi dni doma v izolácii, vzťahy medzi kolegami sa menia a naberajú nové rozmery. S pocitom samoty z karantény, prácou na diaľku či dočasnou stratou zamestnania sa nevyrovnávajú všetci rovnako. Niektorí potrebujú komunikovať viac ako predtým a pocit odlúčenia prežívajú ťažšie ako ich kolegovia. Ako sa v kríze menia firemné vzťahy? Sú k sebe zamestnanci v izolácii ohľaduplnejší alebo vytvárajú napätú atmosféru? Náš prieskum ukázal, že sa ľudia aj v karanténe snažia ako-tak zostať v kontakte so životom.

Ako si poradiť v náročných časoch?

Pre ľudí, ktorí sa s prácou na diaľku stretávajú po prvýkrát, môže byť náročné časovo sa zorganizovať a zvládnuť objem práce, najmä v súčasných podmienkach. Zatiaľ čo kancelária a fyzická prítomnosť kolegov je súčasťou našej dennej rutiny, počas práce na diaľku sa nám dostáva určitej autonómie, keď si so svojimi otázkami a pochybnosťami musíme poradiť sami. Softvérový inžinier Adam je tiež pod tlakom: „Často mám obavy, že si niekto bude myslieť, že nie som doma dostatočne produktívny. Na pracovisku je to iné, môžete si ísť oddýchnuť a dať si kávu, no stále ste prítomní v práci. Ťažko odhadnúť mieru produktivity ostatných takto na diaľku. Som v kontakte len s obmedzeným počtom ľudí, preto pracujem dvakrát tak viac, aby mi nikto nevyčítal, že home office zneužívam.” Na diaľku sa väzby medzi kolegami občas oslabia, konverzácie sú neosobnejšie a je čoraz ťažšie zhodnotiť kvalitu svojej práce v porovnaní s ostatnými. Niektorí ľudia ako Adam sa následkom toho vystavia väčšej pracovnej záťaži, čo potom nedobrovoľne prenášajú na ostatných.

„Ťažko odhadnúť mieru produktivity ostatných takto na diaľku.“ – Adam, softvérový inžinier

Ani pre advokátku Leu nie je jej prvá skúsenosť s prácou z domu najjednoduchšia. Napriek tomu, že sú voči sebe s kolegami ohľaduplní, Lea nemá pocit, že by bola pod menším tlakom. „Ako advokáti sme pracovali nadčasy a home office sme nemali takmer nikdy. Preto mám teraz pocit, že musím byť celý čas k dispozícii. Cítim sa zle, keď sa na dve minúty vzdialim od počítača. S kolegami držíme spolu, pretože nikto z nás niečo takéto ešte nezažil. Každý večer komunikujeme a rozprávame sa, čo je nové. Stále sa však cítim byť pod tlakom, pretože vidím, ako každú chvíľu prichádzajú e-maily. Mám výčitky, keď si na chvíľu doprajem prestávku, pretože si pomyslím, že ostatní zatiaľ pracujú. “

„Mám výčitky, keď si na chvíľu doprajem prestávku, pretože si pomyslím, že ostatní zatiaľ pracujú.“ – Lea, advokátka

Kým v kancelárii môžeme „naživo“ pozorovať činnosť ostatných a ohodnotiť sa, či sme splnili kritériá produktivity, pri práci na diaľku musíme sami vedieť, čo je príliš veľa alebo príliš málo. Keďže sa na diaľku činnosť preukazuje ťažko, niektorí nemajú problém to s komunikáciou preháňať, čím v tíme vytvárajú ešte vypätejšiu atmosféru.

Pocit nepotrebnosti ako zdroj napätia

Obchodná zástupkyňa v reklamnej agentúre Katarína následky tohto problému pocítila rýchlo: „Niektorí ľudia odpíšu aj na ten najnepodstatnejší e-mail, aj keď naň netreba odpovedať, len aby dokázali, že pracujú. Tieto praktiky majú podľa mňa škodlivé účinky, pretože ostatní sa zrazu cítia povinní urobiť to isté, aby to vyzeralo, že tiež pracujú. Nielenže je to časovo náročné, no vytvára to akúsi nezdravú pracovnú atmosféru, kde je každý pod drobnohľadom.“

Nie každý sa s pocitom samoty pri práci na diaľku vyrovnáva rovnakým spôsobom. “Tí, ktorí sa cítia byť krízou najviac ohrození, budú často vykazovať potrebu obhajovať svoje miesto vo firme prehnanou proaktivitou. O to viac, ak zastávajú vedúce funkcie,” tvrdí Šarlota, ktorá pracuje ako community manager v reklamnej agentúre. „V práci nemám priameho nadriadeného a odjakživa pracujem samostatne. Od začiatku karantény sa však niektorí ľudia z vedenia začali miešať do mojej práce, hoci o tom nič nevedia. Často sú to ľudia, ktorí potrebujú byť fyzicky v práci prítomní, no táto situácia im to nedovoľuje. Preto sa stále budú do niečoho miešať, len aby ukázali, že existujú a že na to majú právo. To vytvára tlak, ktorý, žiaľ, po návrate do práce po karanténe len tak zázračne nezmizne,“ vysvetľuje.

Podobné pocity má aj editorka Michaela: „Moja nadriadená, s ktorou sme udržiavali vždy dobré vzťahy, zo dňa na deň zrazu nemala dosť práce. Z ničoho nič sa začala miešať do mojich povinností bez toho, aby ma na to upozornila. Dotklo sa ma to, pretože som sa cítila absolútne nepotrebná, a nebolo to z jej strany fér.“

Niektorí sa rozhodli legitimizovať svoju užitočnosť väčším pracovným nasadením a karanténa priniesla mnoho nových situácií. Zamestnanci sa zrazu ocitli ponechaní napospas množstvu voľného času a nevedeli, čo s tým. Rozhodli sa preto, že to využijú a svoju užitočnosť vo firme dokážu ostatným za každú cenu.

Pozície, ktoré čelia väčšiemu tlaku

Okrem osobnostných čŕt hrá v pracovných vzťahoch rolu aj pracovná pozícia. Spomedzi pozícií, u ktorých sa počas karantény prejavuje vyššia miera súťaživosti, je mnoho takých, ktoré priamo súvisia s finančným zdravím spoločnosti.

„Môj šéf nám vyčíta straty ziskov a hovorí, že sme zbytoční,“ dosvedčuje Kristína, ktorá pracuje na pozícii obchodnej zástupkyne. „Zrazu je každý pod tlakom a cíti sa byť povinný podávať hlásenia a dokazovať, že za straty nemôže. Namiesto vzájomnej ohľaduplnosti ide skôr o našu vlastnú obhajobu,“ dodáva.

„Mám kolegu, ktorý ma bombarduje e-mailmi. Mnohých našich kolegov ešte pridá do kópie, pretože sa chystáme uzavrieť obchod s naším najväčším klientom. Ak sa to nepodarí, niekoľko ľudí skončí… Každý sa snaží zachrániť si krk a solidarita je jednoznačne na druhom mieste,“ vysvetľuje situáciu vo firme Laura, vedúca projektového tímu v mediálnej agentúre.

„Zrazu je každý pod tlakom a cíti sa byť povinný podávať hlásenia a dokazovať, že za straty nemôže.“ – Karolína, obchodná zástupkyňa

Zdá sa, že je ťažké zostať solidárnym v časoch, keď sa ľudia boja o svoju stoličku. Preto sa niektoré tímy čeliac neznámemu rozhodnú držať spolu, s ohľadom na firemnú kultúru, ktorá bola založená na myšlienke ohľaduplnosti ešte pred krízou.

Medziľudské vzťahy sú odrazom firemnej kultúry

Podľa Kamily z HR oddelenia sa vzťahy medzi kolegami od začiatku karantény upevnili. „Od vyhlásenia karantény sme si cez WhatsApp vytvorili skupinu, kde si píšeme, posielame videá… v skratke, hovoríme o všetkom, čo nesúvisí s prácou. Mňa osobne to zblížilo s kolegami, s ktorými som si nebola až taká blízka, pretože nepracujeme na rovnakom oddelení, ale myslím si, že nám tieto vzťahy vydržia aj po skončení karantény,“ vyzdvihuje pozitíva.

Podľa PR manažérky Natálie sa vďaka karanténe posilnila už existujúca firemná kultúra, založená na ohľaduplnosti a solidarite: „Podľa mňa je to skvelé, pretože vďaka tejto situácii sme si uvedomili, že naša pracovná atmosféra pred krízou nebola výmysel. Každý sa úprimne zaujímal, ako sa majú ostatní. Každý piatok sme si napríklad dali pohárik s tými, ktorí sa dočasne ocitli bez práce. Už aj pred karanténou sme sa takto stretávali a trávili sme spolu čas. Rovnako sa snažíme prispôsobiť režimu detí našich kolegov, aby sa nikto necítil vynechaný.“

Terapeutka a odborníčka na komunikáciu a zvládanie stresu Zdenka varuje predovšetkým pred „falošnou“ ohľaduplnosťou. Ak ohľaduplnosť nebola súčasťou vašej firemnej kultúry už predtým, nemá to zmysel: „Pozor na falošnú ohľaduplnosť,“ upozorňuje. „Počas krízy niektoré firmy všetko na povrchu ‘zalakovali’ a všetci sa tvária ohľaduplne, každý sa s každým rozpráva, hovoria si, čo nové, no pod povrchom sa nikto úprimne o druhých nezaujíma. Návrat do reality bude preto pre niektorých veľmi náročný,“ dodáva.

Či už kríza povedie k priateľskej, alebo napätej atmosfére, bude to prinajmenšom príležitosť odhaliť skutočné charaktery ľudí či pozrieť sa na správanie jednotlivcov počas náročnej situácie. „Mám pocit, že sa vďaka karanténe viac prejavil skutočný charakter ľudí. Mňa osobne to prinútilo premýšľať nad svojím ďalším pôsobením v tejto inštitúcii. Napokon som z tejto situácie aj niečo získala,“ uzatvára Šarlota.

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, aby ste na svojej časovej osi denne našli naše najlepšie články!