„Unudenie“ alebo boreout syndróm: príčiny, následky a riešenia

„Akákoľvek dôležitá je naša práca, jej zmysel sa vynára na základe našich hodnôt, toho, čo hlboko vládne našej mysli a srdcu.“ Alex Pattakos, spisovateľ

Určite poznáte termín „vyhorenie“, ale stretli ste sa už s „unudením“? Prieskum ukázal, že 32 % európskych zamestnancov je ohrozených syndrómom vyhorenia z nudy v práci, ktorému sa hovorí aj „boreout“. To je celkom veľa, ale ešte nepanikárte, pretože to nemusí byť nutne vážne alebo trvalé. Pozrime sa na to, aké sú príčiny vedúce k tomuto syndrómu, aké následky z neho plynú a ako to napraviť.

Čo je boreout syndróm?

Teória boreout syndrómu bola rozvinutá v roku 2007 Philippom Rothlinom a Peterom Werderom, dvomi švajčiarskymi konzultantmi, ktorí sa pozreli na príčiny a následky syndrómu, ktorý je stále spoločenským tabu. Boreout syndróm alebo unudenie popisujú okrem iného ako nerovnováhu medzi časom stráveným v práci a množstvom práce, ktorú treba vykonať. Iní autori tiež uvádzajú, že syndróm vyhorenia z nudy môže byť zapríčinený aj nasledovným:

• chýbajúci pocit účelu v práci
• nedostatok intelektuálnej stimulácie
• nedostatočné vyhliadky na postup

V porovnaní s vyhorením môže byť unudenie zapríčinené tým, že človek nemá žiadnu prácu, alebo je jej len málo (čiže ide o presný opak prepracovania), čo môže mať negatívne účinky na zamestnancovu psychickú pohodu. Hoci existujú rôzne prahy nudy, počiatok boreout syndrómu je priamo spojený s tým, že pracovných úloh je málo, sú medzi nimi dlhé odstupy, človeku sa do nich nechce, nevidí v nich zmysel alebo ich splnenie zaberá pomerne veľa času.

Boreout syndróm môže napríklad zasiahnuť zamestnancov, ktorých sa chce firma zbaviť tak, že im dáva menej a menej práce, prípadne im prideľuje menej dôležité úlohy. Zamestnanec tak príde o svoju prácu a je nútený rezignovať. Prípady unudenia sa však môžu objaviť v mnohých iných situáciách a nezdá sa, že by sa spájali len s nejakou konkrétnou oblasťou či činnosťou.

Ako zistím, že trpím boreout syndrómom?

Hoci dôvody vedúce k unudeniu sú odlišné od tých, ktoré vedú k vyhoreniu, ich dôsledky sú relatívne podobné. Ak trpíte boreout syndrómom, môžete zažívať nasledovné príznaky:

• nízka sebadôvera
• pocity hanby a viny
• vyhýbanie sa úlohám a zabíjanie času
• chýbajúci pocit zapojenia v práci
• kríza sociálnej identity
• pocit spoločenskej nepotrebnosti
• depresia

Okrem týchto niekedy až kritických dôsledkov na zamestnancovu psychickú pohodu, boreout syndróm tiež pre firmu predstavuje ďalšie náklady v podobe nezapojených zamestnancov, absentérstva, vysokej fluktuácie personálu, štrajkov v práci a výpovedí.

Nezabúdajte však na fakt, že boreout syndróm sa úzko spája s časom. Preto nie je veľmi pravdepodobné, že by vás tento syndróm zasiahol, ak nuda, ktorú v práci zažívate, je len dočasná a spôsobuje iba krátkodobý pokles aktivity.

Postihuje to každého?

Touto témou sa zatiaľ zaoberalo len málo štúdií, takže je ťažké vytvoriť si presný obraz o tom, koľko zamestnancov boreout syndróm postihuje, prípadne aký je ich profil. Napriek tomu v roku 2008 štúdia vedená spoločnosťou StepStone, ktorá zahŕňala 11 238 ľudí zo siedmich európskych krajín, prišla na to, že 32 % európskych zamestnancov priznalo, že nemá nič na práci. Ďalšia štúdia uskutočnená vo Francúzsku v roku 2013 Francúzskym riaditeľstvom pre koordináciu výskumu, štúdií a štatistiky (DARES) ukázala, že iba 2 % opýtaných zamestnancov sa cítilo v práci permanentne znudených. Tieto odlišné výsledky sú zaujímavé a vedú k zamysleniu sa nad skutočným rozsahom problému.

Zdá sa, že syndróm najviac zasahuje tie sektory, v ktorých dochádza k veľkému objemu práce v krátkom časovom úseku, ako sú napríklad sezónne práce. Napokon treba povedať, že niektoré sociálne skupiny sú ním ohrozené viac, napríklad mladí zamestnanci. Dôvodom môže byť častá priepasť medzi očakávaniami mladých ľudí, ktoré majú od svojej prvej práce, a skutočnosťou. Rozdiel medzi tým môže viesť k stavu unudenia, hlavne vtedy, ak zamestnanec cíti, že nemá dostatok stimulácie.

Myslím si, že trpím boreout syndrómom: čo s tým?

Preventívne taktiky sú ešte v plienkach, pretože syndróm je často stále vnímaný ako predstieraný, čo znamená, že firmy o ňom majú len nízke povedomie, a tým pádom sa nezavádzajú žiadne alebo len obmedzené preventívne mechanizmy.

Pokiaľ máte pocit, že trpíte boreout syndrómom, je dôležité prelomiť ticho a porozprávať sa s ľuďmi navôkol. Zároveň si položte nasledovné otázky:

• Ako dlho sa už takto cítim?
• Čo je príčinou?
• Čo môžem urobiť, aby sa veci zmenili k lepšiemu?

Riešením môže byť obrátiť sa na oddelenie ľudských zdrojov a pozrieť sa spoločne na to, či môžete situáciu zlepšiť. Mobilita v rámci spoločnosti môže byť výrazným impulzom. Zmena pozície, firmy, či dokonca kariérneho zamerania sú ďalšie z riešení, ktoré vám môžu pomôcť nájsť si rolu, ktorá lepšie vyhovuje vašim schopnostiam, hodnotám a osobnej motivácii.

Je dôležité snažiť sa o rovnováhu medzi osobným a pracovným životom. Aktivity mimo práce, ktoré uspokoja vaše vnútorné ambície, môžu byť spôsobom, ako sa vyhnúť pocitu straty identity a sociálnej nepotrebnosti.

Prečo ostávame v práci, ktorá nás nudí?

Aktuálna spoločenská a ekonomická kríza môže vysvetľovať, prečo sú zamestnanci ochotní znášať permanentnú nudu v pracovnom živote. Strach, že si nenájdu alternatívne zamestnanie, môže byť faktorom vedúcim k boreout syndrómu. Ďalšou príčinou je strach zo spoločenského odsúdenia: v prostredí, kde sa každý ženie za kariérnym úspechom, môže byť nepredstaviteľné povedať, že sa v práci nudíte. Táto kombinácia by mohla vysvetľovať, prečo je vyhorenie viac „politicky korektným“ neduhom než stále pomerne vágne unudenie.

Boreout syndróm prináša otázku nášho pocitu zmysluplnej práce a zdôrazňuje, aké je dôležité byť v súlade s našou vnútornou motiváciou, ktorá vedie k sebanaplneniu. Vždy je však čas položiť si otázku: čo je to, čo mi dáva zmysel a účel v živote

Fotografia: Alejandro Escamilla

Preklad: Eva Lalkovičová

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.