Vyhorenie: je lepšie mu predísť, ako s ním neskôr bojovať

Vyhorenie, resp. syndróm vyhorenia, definuje Svetová zdravotnícka organizácia ako fenomén spojený s pracovným stresom. Syndróm vyhorenia však nie je kategorizovaný ako zdravotný stav. Tento problém je výsledkom chronického pracovného stresu. Stres spôsobuje fyzické a psychické zdravotné problémy, ktoré môžu v najťažších prípadoch viesť k samovražde. Termín vyhorenie je veľmi ťažké definovať, pretože tento syndróm spôsobuje jedinečná kombinácia osobných vlastností a pracovných podmienok.

Tým, že vyhorenie väčšinou neuznávame ako pracovnú chorobu, vytvára zbytočnú prekážku v preventívnych opatreniach. Je dôležité vedieť rozpoznať varovné signály, aby ste svoje správanie identifikovali a vedeli, kedy sa zastaviť a nedosiahnuť bod zlomu. V nasledujúcom článku vám opíšeme typické príznaky vyhorenia a poradíme vám, čo robiť, aby sa neopakovali. Skôr, ako bude neskoro.

Ako to, že človek vyhorí?

Vyhorenie je úzko spojené s pracovným stresom. Jeho korene vedú k psychosociálnym rizikovým faktorom, ako sú napríklad:

• nadmerné pracovné zaťaženie
• problém s pochopením náplne práce
• nedostatok samostatnosti a podpory okolia
• pocit nedocenenosti v práci
• konflikt osobných záujmov a záujmov v profesijnom prostredí
• neistota zamestnanosti

Ak sú tieto faktory permanentne prítomné, časom vedú k fyzickému, psychickému a/alebo emocionálnemu vyčerpaniu, ktoré môže spôsobiť zdravotné problémy, vrátane duševných ťažkostí. Je dôležité, aby firmy vedeli, ako rozpoznať varovné signály a symptómy vyhorenia, a aby boli schopné poskytnúť preventívne opatrenia svojim zamestnancom.

Slovo „vyhorenie“ by však malo byť používané opatrne. Často ho ľudia používajú nevhodne a zamieňajú ho s inými zdravotnými problémami, ktoré môžu mať podobné symptómy, ako je napríklad depresia. Je tiež dôležité vedieť, že vyhorenie je reakciou na dlhodobý stres a neobjavuje sa po krátkych obdobiach intenzívnej aktivity. Vyhorenie nastáva, keď sa cítime vyčerpane z predstavy, že máme čeliť dennému a konštantnému stresu v práci.

Mnohí vedci už vyhorenie skúmali. Aj keď sa nezhodujú na všetkých symptómoch, tieto tri sa v ich výsledkoch objavujú bez rozdielu:

• mentálne a fyzické vyčerpanie
• pocit odcudzenia
• znížený pocit zadosťučinenia

Fyzické a psychické varovné signály vyhorenia

Ak sme si vedomí varovných signálov, vieme podstúpiť preventívne opatrenia, aby sme sa vyhli bodu zlomu. Keď budete čítať nasledujúci zoznam, berte do úvahy, že niektoré symptómy môžu tiež signalizovať iné typy porúch. Ak myslíte, že varovné signály sedia na vašu situáciu, poraďte sa s lekárom (všeobecným alebo so psychiatrom), prípadne s psychológom, ktorý vám môže pomôcť s diagnózou a liečením.

9 varovných signálov

• Nedostatočný pocit produktivity v práci
  Máte pocit, že v práci vám to nejde tak dobre ako zvyčajne. Tento pocit vedie k frustrácii a strate sebavedomia, čo len upevňuje dojem, že nespĺňate očakávania.

• Poruchy pozornosti a sústredenia
  Uvedomujete si, že vám robí problém udržiavať úroveň pozornosti, ktorá je potrebná na to, aby ste splnili zadané úlohy. Vaša myseľ sa napríklad úplne vyprázdni, stratíte myšlienkovú niť, ste roztržití, strácate veci a podobne.

• Ťažkosti s odchádzaním z práce a odosobnením sa
  Ak vás ťaží nadmerná pracovná záťaž, ako aj problémy so sústredením, snažiť sa to vynahradiť nadčasmi. To je alarmujúci varovný signál. Nanešťastie tendencia viac pracovať len zvyšuje pocity únavy a nedostatočnej produktivity.

• Poruchy spánku
  Nespavosť, budenie sa v noci a obavy z práce vám znemožňujú odpočívať v noci alebo vo voľnom čase, počas víkendov či sviatkov. To spôsobuje intenzívne fyzické a duševné vyčerpanie.

• Permanentné premýšľanie o práci
  Je pre vás ťažké prestať myslieť na prácu, čo vám spôsobuje stres a úzkosť.

• Problémy so spracovávaním emocionálnych vnemov
  Cítite sa podráždení, máte tendenciu zúriť a bez varovania prepnúť zo smiechu do plaču. Nechápete, prečo máte tieto výkyvy nálad.

• Pocit, že ”všetko bolí”
  Častejšie trpíte bolesťami hlavy, svalovým napätím, bolesťami chrbta a vírusovými ochoreniami.

• Poruchy stravovania
  Všimnete si, že vaše stravovacie návyky sa zmenili. Máte tendenciu sa prejedať alebo, naopak, nemáte chuť do jedla.

• Zmena návykov
  Už dlhšie si všímate, že viac fajčíte, pijete, prípadne užívate iné omamné látky, či už ako kompenzáciu únavy, alebo aby ste prestali myslieť na prácu. Ľudia okolo vás (prípadne vy sami), cítia, že ste sa stali cynickejšími, pesimistickejšími. Máte tendenciu sa izolovať, čo je pre vás rozhodne neobvyklé správanie.

Vnímam tieto signály na sebe/kolegovi. Čo mám robiť?

Vyššie opísané symptómy vás môžu upozorniť na riziko, ktoré sa týka vás aj vašich kolegov a nadriadených. Pamätajte, že môžu signalizovať vyhorenie, ale môžu tiež byť následkom iných ochorení alebo udalostí, ktorých následky boli v minulosti trivializované. Ak tieto varovné signály naozaj u seba alebo niekoho iného rozpoznáte, môžete urobiť nasledujúce:

• Doprajte si čas na starostlivosť o seba
  Neznamená to, že myslíte len sami na seba alebo že ste sebeckí. Je to o tom, že sami sebe doprajete takú istú opateru, ktorú zvyčajne venujete svojim milovaným. Aby ste tak mohli urobiť, musíte si najprv dopriať čas na to zistiť, čo sa deje vo vašom vnútri, a identifikovať varovné signály. Porozprávajte sa aj so svojimi najbližšími o strese a o problémoch v práci.

• Identifikujte zdroje stresu v práci a hľadajte riešenia
  Komunikujte s kolegami a nadriadenými, aby ste spoločne našli spôsoby, ako zlepšiť pracovné podmienky. Tieto zmeny budú prospešné pre všetkých.

• Pauza
  Počas obednej prestávky sa vyhýbajte konverzáciám o práci a, predovšetkým, nejedzte na pracovnom stole. Každú hodinu si doprajte 5 až 10 minútovú pauzu na prechádzku na čerstvom vzduchu, pustite si hudbu, zacvičte si… skrátka, zhlboka sa nadýchnite.

• Odpojte sa
  Stanovte si mantinely: dohodnite si so šéfom hodiny, počas ktorých vás môže kontaktovať. Mimo týchto hodín svoj pracovný telefón vypnite a zakážte si otvárať schránku pracovného emailu.

• Investujte do niečoho iného, než je váš profesijný život
  Práca je dôležitá a môže byť skutočným zdrojom uznania vašich zručností a schopností. Ak však investujete energiu len do svojho pracovného života, veľmi rýchlo sa dostaví frustrácia. Je kľúčové dopriať si čas len pre seba. Venujte sa napríklad nejakej kreatívnej alebo športovej aktivite, no najmä sa venujte svojim blízkym.

• Poraďte sa s odborníkom
  Ak si myslíte, že už situáciu nemáte pod kontrolou, musíte ísť k lekárovi. Bude rovnako nutné objednať sa na termín u psychológa alebo psychoterapeuta, aby ste pochopili, aké ďalšie osobné návyky okrem práce prispeli k tomuto deštruktívnemu správaniu a k vašej aktuálnej situácii.
  V boji s vyhorením hrajú kľúčovú úlohu firmy samotné, a to v prevencii a upozornení svojich zamestnancov na tieto problémy a s nimi spojené psychosociálne riziká. Firmy preto môžu vyhľadať odporúčania od iných firiem, ktoré sa zaoberajú znižovaním tohto druhu rizikových faktorov na pracovisku.

Preklad: Dorota Bachratá

Foto: WTTJ

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.