„Takto sa narába s mocou“: právnička, ktorá zažalovala veľké technologické firmy
20 déc. 2020
5min
Lenka Hudáková je novinárka a žije v Paríži. Spolupracuje s BBC, píše tiež pre Denník SME a Denník N.
Cori Criderová začala svoju kariéru po útokoch z 11. septembra. „…(moju) cestu životom v tom čase viedlo presvedčenie, že sme sa vydali nesprávnym smerom… že sa púšťame do kolektívneho trestu 1,6 miliardy moslimov žijúcich na tomto svete,“ vysvetľuje. Po tom, čo 10 rokov obhajovala zadržaných z Guantánama, Criderová spoluzaložila v roku 2019 v Londýne neziskovú organizáciu Foxglove. Tá bojuje za svet, v ktorom sú technológie fér ku všetkým, a vyzýva veľké technologické korporácie a vlády k spravodlivému využívaniu technológii a moci.
Porozprávali sme sa s ňou o jej profesionálnom živote, založení organizácie, konfrontáciách s technologickými gigantmi a o tom, prečo potrebujeme rozprávať o moderátoroch obsahu.
Za posledný rok sa Criderová (38) sústredila najmä na nevhodné pracovné podmienky moderátorov obsahu, teda pracovníkov, ktorí zabezpečujú, že sa na sociálnych sieťach neobjavuje násilný obsah. To však nebolo vždy jej zámerom.
Predtým, než vznikla organizácia Foxglove, ste sa zameriavali na pomoc obetiam mimoriadneho porušovania ľudských práv. Kedy ste sa ako právnička začali venovať ľudským právam?
Nikdy som nepracovala pre právnickú kanceláriu. Moje prvé zamestnanie po vyštudovaní práva v roku 2006 bolo obhajovať väzňov z Guantánama. Vedela som, že to je to, čo chcem robiť: pracovať pre neziskovú organizáciu, vyhľadávať väzňov a stáť na ich strane. Zistila som, že nejaký pán v Londýne založil neziskovku (Reprieve), a tak som mu jednoducho zavolala a opýtala sa: „Vraj obhajujete väzňov. Ak sa mi podarí získať členstvo, mohla by som sa k vám pridať?“ A tak sa aj stalo!
Chceli ste byť právničkou od mala?
Neviem, či som to vyslovene chcela. Vždy som mala hlboký a inštinktívny odpor k nespravodlivosti a krivde. Pochádzam tiež z prostredia, teda nie priamo z domácnosti, ktoré by sme mohli nazvať „Trumpvillom“, kde som pozorovala ľahostajnosť voči spytovaniu funkčnosti mocenských štruktúr spoločnosti a podozrievanie kohokoľvek, kto spochybňoval autority. Bola som iná a mala som šťastie, že ma vychovali dvaja vedci. Vďaka tomu som vždy vedela, že by som sa mala pýtať otázky.
Čo bol pre vás kľúčový moment v rozhodnutí stať sa právničkou? Čo vás presvedčilo vybrať sa cestou ľudských práv?
Väčšia časť mojej politickej a pracovnej kariéry sa rodila na univerzite, najmä potom, čo som videla vyhrotené, rasistické a hrozivé reakcie na útok z 11. septembra. Kľúčovým momentom pre mňa, ako právničku na univerzite, bolo , keď som po 11. septembri videla väzňa v oranžovom overale na nosítkach. Pomyslela som si, ako je to v krajine s tak silnými humánnymi hodnotami vôbec možné.
Kedy ste sa rozhodli ukončiť svoju prácu s väzňami a presedlať na technologické korporácie?
Odchod je o osobnej zodpovednosti a ľuďoch, ktorých obhajujete. V roku 2016 som vedela, že sa chcem posunúť (z Reprieve), na stole som však mala svoj posledný prípad. Týkal sa Líbyjskej rodiny, ktorú uniesli a mučili. V máji 2018 sme prípad vyhrali a (vtedajšia) premiérka Theresa Mayová sa ospravedlnila v mene Spojeného Kráľovstva za spôsob, akým sa k únosu postavili. Hneď po tom som odišla.
Prečo technologické korporácie?
Začala som si uvedomovať, že sa deje niečo veľmi zlé, keď som pracovala na prípade dronových útokov v roku 2014. Robila som rozhovory s ľuďmi v Jemene (vtedy tam vojna ešte neprebiehala), ktorí stratili nevinných blízkych a členov svojich rodín. Obrátilo im to život naruby.
Z dokumentov, ktoré unikli, vieme, že vo väčšine prípadov dronových útokov mimo vojnové územia Obamova administratíva netušila nič o identite ľudí, na ktorých útočili. Ciele sa vyberali asi takto: táto sim karta a dáta, ktoré máme o tom, čo sa deje s týmto telefónom, nám napovedajú, že majiteľ telefónu je pravdepodobne členom militantnej skupiny. Vytrhnete to z kontextu a tieto masové dáta použijete na to, aby ste urobili to najkritickejšie rozhodnutie, ktoré môžete: bude tento človek žiť alebo nie? Uvedomila som si, že takto sa teraz využíva moc.
Foxglove ste založili v roku 2019. Mohli by ste nám povedať o vašej skúsenosti so založením neziskovej organizácie?
Nikdy by sa mi to nepodarilo bez Marty (Darkovej), mojej spoluzakladateľky. (Criderová spoznala Darkovú v Reprieve, kde viedla oddelenie operácií. O založení Foxglove sa začali rozprávať v januári 2019 a o päť mesiacov neskôr ju skutočne aj založili.) Všade vidím problémy (smiech). Ona je však stroj na energiu a efektivitu. Je problémy objavujem, no Marta ihneď navrhne 20 krokov, ktoré musí urobiť, aby sa vyriešili.
Sústreďujete sa na podporu moderátorov obsahu sociálnych sietí. Prečo ste sa rozhodli, že budete pracovať s touto špecifickou skupinou technologických pracovníkov?
V médiách sa objavilo množstvo „odhalení“ (ohľadom pracovných podmienok moderátorov obsahu), nemali sme však pocit, že by sa tieto investigatívne reportáže snažili o zmenu zo strany spoločnosti – hnutia ľudských práv – alebo odborov. A tak sme si pomysleli: tu je tá medzera, ktorú môžeme vyplniť.
V dnešnej dobe sa vedú dlhé debaty o koncových používateľoch sociálnych médií, o tom, aký obsah je zdieľaný a aký sťahujeme, no my máme dojem, že veľmi málo pozornosti je upriamenej na pracovné podmienky zamestnancov, ktorí funkčnosť týchto systémov umožňujú. Kŕmia sa mýty – a nejde len o Facebook – o tomto magickom technickom systéme.
Aké sú mýty o tomto magickom technickom systéme?
Ak sa bližšie pozriete na systém ich práce, zistíte, že bez týchto 35 000 pracovníkov by tieto platformy neexistovali. Nestoja len na ramenách programátorov, ale aj usilovnej ľudskej práce a odhodlania. Aby ste bežným ľuďom ukázali, že (technologickí giganti) majú neuveriteľnú moc, musíte odhaliť realitu tejto siete, ktorej sme všetci súčasťou.
Čo ste sa naučili o pracovných podmienkach moderátorov sociálnych sietí na celom svete a čo ste očakávali?
Väčšinou som počúvala veci, ktoré sa podobali na nadpisy z bulváru, niečo ako: „Viete si predstaviť aké by to bolo, keby ste sedeli za počítačom 8 hodín denne a nevideli nič iné, než jednu popravu za druhou?“
A to je len časť zhnitého systému, ktorému sa chceme venovať. Jeden z problémov je neistota práce vzhľadom na to, že títo pracovníci sú zamestnaní na základe služieb outsourcingu, teda bez priamej zamestnaneckej zmluvy. Tak ako sa Uber vymanil zo zákonov ľudských práv vytvorením legálnej fikcie, že šofér uberu je nezávislý zmluvný účastník, a nie zamestnanec, aj Facebook udržuje podobnú ideu o tom, že moderátori obsahu nie sú kľúčom k ich úspechu. Preto si ich držia od tela a uzatvárajú s nimi zmluvy cez tretie strany.
Akým iným problémom, okrem nízkych platov a iných prekážok, ktoré ste už spomínali, musia títo pracovníci čeliť?
Obrovským problémom je súkromie. Moderátori obsahu na Facebooku majú zakázané povedať svojim členom rodiny, že pracujú na tejto pozícii, a už vôbec o tom nesmú hovoriť verejne.
O psychické zdravie sa im firma stará tak, že im zaplatí pár hodín koučingu, hlbokého dýchania a jógy, čo sa ani zďaleka nemôže považovať za psychickú podporu a pomoc. Spoločnosti sa tiež neustále snažia porušovať štandardy dôverných dohôd. Rozprávali sme sa s niekoľkými wellness koučmi, a tí nám potvrdili, že šéfovia zamestnancov sa ich pýtajú, kto k ním chodí a o čom sa zhovárajú.
A nakoniec je tu „nápad“ pretvoriť pracovníka na robota ešte predtým, než ich robot nahradí. Moderátori obsahu sú algorytmicky mikromanažovaní každú sekundu svojho života. Musia spracovať stovky kúskov obsahu denne, nech už je akokoľvek toxický či komplexný, a to minimálne s adekvátnosťou a úspešnosťou na 98 %.
A čo pracovné podmienky moderátorov obsahu počas pandémie?
Vec, ktorá sa medzi zamestnancami rieši, je nútenie pracovať s nakazenými kolegami. Súčasné pravidlá stanovujú, že musíte ísť do práce aj keď žijete s niekým, pre koho môže byť táto nákaza veľkým rizikom a ohrozením na živote. Spôsob, akým k tejto situácii spoločnosti pristupujú, je ukážkou toho, ako je toto zamestnanie vlastne absurdné. Ak sú títo ľudia tak nenahraditeľní, že túto prácu musia robiť s vedomím tak veľkého rizika, prečo nie sú ani len pokladaní za zamestnancov?
Môžete nám načrtnúť, aké to je počuť výpovede o skúsenostiach, ktoré majú moderátori obsahu?
Niekedy stretnete ľudí, ktorí majú opakované záchvaty alebo trpia posttraumatickou stresovou poruchou. Je neuveriteľne náročné sedieť v prítomnosti niekoho, kto len preto, aby sme mohli využívať sociálne siete, naozaj trpel a dobrovoľne poškodzoval svoju psychiku. Bola som prekvapená hĺbkou bolesti a utrpenia týchto ľudí, ktoré je následkom zhliadnutia psychotoxického obsahu.
Organizácia Foxglove vám pomáha domáhať sa spravodlivosti a zaoberať sa problémami, o ktorých sa ľudia boja rozprávať. Nebojíte sa o svoju bezpečnosť?
Ani náhodou! Sme privilegovanejší než ľudia, ktorých hájime. To je najmenej, čo pre nich môžeme urobiť, a čo im dlžíme. Starosti by sme si mali robiť o samotných ľudí, ktorí riskujú svoje zamestnanie a potenciálne aj vyhostenie za to, že mi poskytujú informácie, pretože si myslia, že to ostatným pomôže.
Počas svojej kariéry ste bojovali za spravodlivosť a obhajovali ste tých, ktorí nemali takmer žiadne práva. Ako si vysvetľujete tento zápal a odhodlanie a kde ich beriete?
Myslím, že všetko, čo v živote máme, je čas. Vždy som sa snažila robiť iba to, na čom mi záleží. Nedokážem robiť niečo, čo mi nedáva zmysel alebo ma nudí. Musím mať dojem, že na danej veci záleží a musí pre mňa predstavovať hodnotný spôsob trávenia svojho života.
Preložila Dorota Bachratá
Foto: Betty Laura Zapata pre Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.
Inspirez-vous davantage sur : Society pour les Decision Makers
Rasizmus v technologických spoločnostiach: Pracovníci Amazonu prehovorili
To, čo sa začalo ako hnutie proti policajnému násiliu, sa rozvinulo do priamej konfrontácie štrukturálneho rasizmu v našej spoločnosti.
21 juil. 2020
Japonské spoločnosti chcú 4-dňovým pracovným týždňom bojovať proti vyhoreniu
V Japonsku sa nielenže veľa pracuje, ale sa z pracovného preťaženia aj zomiera. Pomôže tento trend zvrátiť zavedenie štvordňového pracovného týždňa?
17 juil. 2020
O fínskych spoločnostiach, ktoré sa naučili dôverovať svojim zamestnancom
Skutočne existujú spoločnosti, kde zamestnanci môžu prísť do kancelárie, kedy chcú, a ktoré sú napriek tomu produktívne ? Nie je to utópia.
16 juil. 2020
Inside the jungle : la newsletter des RH
Études, événements, analyses d’experts, solutions… Tous les 15 jours dans votre boîte mail.