Koľko je na svete psov? Chytáky a hlavolamy na pohovoroch už nie sú v kurze

Ako by ste natlačili žirafu do chladničky? Možno ste túto vtipnú hádanku počuli kedysi na základke, možno minulý týždeň na pohovore… V druhom prípade vás možno vyviedla z miery tak, že ste si neuvedomili správnu odpoveď. Stačí predsa otvoriť chladničku – dať tam žirafu – zatvoriť chladničku. A už ste niekedy premýšľali o tom, aké by ste chceli byť ovocie? Aj s takýmito otázkami sa môžete stretnúť na pracovných pohovoroch, aj keď veľké firmy ako Google, ktoré hlavolamy roky používali, sa od nich už odvracajú a využívajú metódy s vyššou výpovednou hodnotou.

Chytáky na pohovore začali inovatívne firmy ako Google alebo Apple využívať už v deväťdesiatych rokoch, teda v čase, keď sa odpoveď nedala ešte tak ľahko zistiť na internete. Pred pár rokmi Google vyhlásil, že od podobných otázok ustupuje. Nielenže sa podobné chytáky už stihli zverejniť, čím stratili svoje čaro, ale navyše nevypovedajú dostatočne o tom, či sa kandidát na prácu hodí. Úspešne preplávať pohovormi je schopnosť, ktorá sa dá naučiť, a vypovedá len o tom, ako uchádzač zvláda pohovory a nie prácu samotnú. Ich efekt bol navyše často taký, že sa pýtajúci mohol cítiť nad vecou, pretože uchádzača skúšal z nezmyslu, na ktorý poznal odpoveď len on sám.

Hoci sa vás na pohovoroch u niektorých technologických gigantov podobné otázky už nebudú pýtať, v niektorých firmách na ne môžete ešte stále naraziť: V roku 2019 sa na chytáky a hlavolamy pýtali napríklad v spoločnostiach Airbnb, Dropbox alebo Delta Air Lines, v našich končinách ich používajú napríklad MALL alebo Bolt.

Čo sa týmito otázkami sleduje?

Na pohovore ide všetko skvele, a potom zrazu zaznie: „To bude k vášmu životopisu asi všetko, a teraz mi povedzte, ako by ste opísali sliepke žltú farbu.“ O čo HR pracovníkovi ide? Pravdepodobne chce otestovať nasledujúce:

• ako si poradíte s otázkou, na ktorú nepoznáte odpoveď,
• ako si poradíte v stresovej situácii,
• ako viete riešiť problémy,
• aké je vaše strategické, analytické a kritické myslenie,
• ako je na tom vaša kreativita.

S akými zákernými otázkami sa môžete stretnúť?

1. Matematické a logické úlohy

Sem patria otázky, na ktoré sa zväčša dá odpovedať presne: napríklad „koľko je 19x19“ alebo “hodím dvoma kockami, aká je pravdepodobnosť, že padne 9?“ Môžete sa s nimi stretnúť pri pohovoroch na pozície analytikov, programátorov a podobných profesií, ktoré sa zaoberajú číslami a výpočtami.

Katarína viedla pohovory pre jednu výskumnú agentúru: „U nás sa používala otázka ‚koľko je 18x18‘. Bolo potrebné, aby mali kandidáti dobré analytické schopnosti – hľadali sme hlavne analytikov a ajťákov. Veľa ľudí malo však s odpoveďou problém. Niektorí povedali rovno ‚neviem‘ alebo si prstom maľovali čísla na stôl, pretože pre nich bol výpočet bez ceruzky a papiera nemožný.“

Inde využívajú výrokovú logiku. „Hlásil som sa do jednej komunikačnej agentúry kde 50 % ľudí vypadlo na klasických logických úlohách: Ak sú všetky mraky biele a všetky ovce biele, sú všetky mraky ovce? Nečakal som, že sa nás budú niečo podobné pýtať, ale prešiel som,“ rozpráva Ján, ktorý nakoniec vypadol v ďalšom kole.

2. Fermiho úlohy – hlavolamy, ktoré sa dajú vypočítať

Koľko je na Slovensku ladičov pián? Koľko váži ľad na hokejovom ihrisku? Koľko tenisových loptičiek sa zmestí do limuzíny? Koľko sa každú minútu narodí mačiek? Koľko je na svete psov?

Úlohy pomenované po fyzikovi Enricovi Fermim sú také, kde sa dá ku zdanlivo nevypočítateľnému výsledku dôjsť pomerne presne, a to len s použitím odhadov. Fermi dokázal odhadnúť silu atómovej bomby podľa toho, ako ďaleko doleteli papiere, ktoré pustil na zem počas jadrového testu. Nebudeme sa zaoberať konkrétnemu vysvetleniu (to nájdete vo videu tu). Ide o odhalenie podstaty problému a rozdelenie výpočtu do niekoľkých čiastkových krokov.

Keď otázka začína slovom „koľko“, odpoveďou nemusí byť presné číslo, aj keď pomocou logaritmov sa k približnému výsledku dopracujete – druhá strana chce skôr otestovať, ako premýšľate. Podrobný návod na vyriešenie týchto úloh nájdete nižšie.

Otázky môžu byť aj praktickejšie a súvisieť s tým, čím sa firma zaoberá, napríklad: Koľko sa na Slovensku predá každý rok chladničiek? Koľko sa u nás každý rok minie na internetovú reklamu? Koľko za rok minú Slováci za benzín?

„Počas pohovoru na pozíciu v marketingovom tíme som dostala hneď dve takéto otázky – jedna z nich bola ‚koľko Google zarobí na reklame vo vyhľadávaní každý deň na Slovensku?‘ Ide vlastne o obdobu otázky o ladičoch pián, lepšia je v tom, že sa ukáže nielen to, ako človek premýšľa, ale aj či má nejaké znalosti reálií z danej oblasti. V skutočnosti táto otázka zahŕňa niekoľko logických úvah: Akým spôsobom Google zarába? Koľko reklám sa zmestí na stránku? Koľko ľudí uvidí reklamu? Koľko to celé stojí?“ popisuje svoju skúsenosť z pohovoru v Google Johana Amlerová.

3. Hádanky a chytáky

Prečo je kanál guľatý? Ako by ste presťahovali Yetiho? Ako by ste utiekli z mixéra? Na čo všetko sa dá použiť tehla? Ako by ste navrhli koreničky pre slepcov?

Niektoré z týchto otázok chcú po kandidátovi vymyslieť rôzne kreatívne varianty, iné ho stavajú pred zdanlivo nemožnú úlohu, čím druhá strana zistí, ako sa zachová, keď sa dostane do neriešiteľnej situácie. Existuje ich veľa, tie najčastejšie sa dajú vygoogliť, ale môžete sa stretnúť aj s niečím, čo si na mieste druhá strana vymyslí.

Niektoré sú vyložene chytáky, ktoré údajne majú za cieľ zistiť, či uchádzač nemá tendenciu robiť jednoduché veci zložitými. S tým sa stretla Mária, ktorá sa hlásila do jedného medzinárodného startupu: „Pri pohovore na pozíciu v oddelení zákazníckej podpory sa ma pýtali, ako by som napchala žirafu do chladničky. Tento chyták som počula prvýkrát snáď v škôlke, a tak som odpoveď samozrejme poznala. Úprimne pochybujem o tom, že im moja odpoveď napovedala, či by mi práca išla, alebo nešla.“

4. Zdanlivé psychotesty

Trochu inou kategóriou podivných otázok na pohovoroch sú otázky typu: „Keby ste boli ovocie/zviera/strom/dopravná značka/rozprávková postava/aplikácie Microsoft Office, čím by ste boli a prečo?“. Aj tu môžete uplatniť kreativitu a pohotové reakcie, avšak častejšie v tejto otázke náborár a kandidáti vidia akýsi psychotest. Kandidát, ktorý sa cíti ako dub, bude spoľahlivý a pevný, uchádzačka, ktorá sa prirovnáva ku levovi, bude silná a bojovná… No možno si len našli na internete, aké odpovede náborári radi počujú. Úprimne, prečo by sa mal napríklad radový účtovník identifikovať s tigrom?

Problémom tu je najmä hodnotenie: správna alebo nesprávna odpoveď je často čisto na subjektívnom uvážení náborára, pokiaľ nie je náležite vyškolení na vyhodnotenie. Niekedy tieto psycho otázky zaznievajú aj pri skupinových pohovoroch – napríklad v jednej logistickej firme sa pýtali uchádzačov, akou rozprávkovou postavou by chceli byť a prečo. „Bolo to celkom trápne, ale každý povedal nejakú blbosť, tak sme na tom boli všetci rovnako. Našťastie odpovede náborárka nijako nepitvala,“ popisuje Filip, ktorý si prial byť princ a do firmy ho vzali.

Niekedy sa tiež môžete stretnúť s tzv. baumovým testom, kedy budete musieť nakresliť strom. Existujú celé manuály na to, ako hodnotiť neprítomnosť koreňov, odseknutej vetvy, vtáčie búdky a pod. Sedí však na druhej strane stola niekto, kto vie výsledok kvalifikovane zhodnotiť?

Tieto otázky často uchádzačom vadia. V internetových diskusiách sa to len hemží názormi ako „Radšej budem bez práce, než by som mal odpovedať na hlúpe otázky“ alebo „Najradšej by som sa zdvihla a odišla, keď po mne niekde chcú nakresliť strom – bohužiaľ nemám toľko prác na výber“.

Ako k odpovedi teda pristupovať? Rozhodne sa neponižujte. Netreba sa tiež stavať do pozície, kedy poviete to, čo si myslíte, že chce náborár počuť. Odpoveď, z ktorej budete mať najlepší pocit, je tá, pri ktorej zostanete verní sami sebe. Je vaše obľúbené zviera chobotnica? Cítite sa ako banán? Chceli by ste byť sedemhlavým drakom? Povedzte to a vysvetlite prečo.

Ako to vyzerá v praxi

Môžu byť niekedy tieto otázky fakt prínosné? Je to tak napríklad v prípade, že spoločnosť vyberá z čerstvých absolventov, ktorí zatiaľ nemajú dostatočné pracovné skúsenosti, na ktorých by predviedli svoje schopnosti. Môžu tiež ukázať, či disponujete kognitívnymi schopnosťami, ktoré sa zo životopisu vyčítať nedajú: schopnosť rýchlo sa rozhodovať, pracovať s obmedzenými informáciami alebo sa rýchlo učiť. Niekde je kvalitných kandidátov toľko, že sa len podľa skúseností vyberá ťažko.

Záleží ale vždy na tom, aká pozícia sa obsadzuje a o aký biznis ide. Iva Fantyšová, riaditeľka pre personalistiku v českobudejovickej strojárskej firme Motor Jikov, metódu pozná, ale nepoužíva. „Na školeniach personalistov sa s kreatívnymi otázkami stretávame často, ale v praxi ich nevyužívame. Keby sme mali desiatky kandidátov na jednu pozíciu, tak by sa nám takýto nástroj možno hodil – aj preto, že pre nás personalistov je to samozrejme väčšia zábava.“

Potvrdzuje aj to, že niektorých kandidátov môžu podivné otázky odradiť. „Z praxe viem, že niektorých ľudí vydesí a niekedy aj rozplače otázka, na ktorú nevedia odpovedať, a cítia sa ponížene alebo zahnaní do kúta. Niektorí sa spýtajú ‚na čo sa ma to preboha pýtate a ako to súvisí s prácou, ktorú by som tu mal robiť?‘. Dôležité je neprepadnúť panike a na otázku aspoň nejako odpovedať. Pokojne si nechajte čas na rozmyslenie.“

Návod: Ako sa s Fermiho otázkou vysporiadať?

A je to tu: náborárka vás chce trošku zaskočiť a spýta sa: „Koľko je na Slovensku pián?“ Ako z toho správne vykorčuľovať?

Najprv chvíľku porozmýšľajte, ako k problému budete pristupovať – to oceňujú aj náborári.

• Potom sa dodatočne opýtajte na čokoľvek, čo potrebujete vedieť: pod pojmom piano sa rozumejú všetky klavíry? A čo elektrické pianá? Z akých dát mám vychádzať? Mám k dispozícii nejakú databázu? Môžem použiť ceruzku a papier?
• Začnite úlohu riešiť a popisujte, ako postupujete – vašou úlohou je predovšetkým ukázať náborárovi ako rozmýšľate… Presný výsledok nie je dôležitý.
• Ak môžete pri úlohe používať ceruzku, všetko si rozpíšte – to náborár ocení.
• Začnite zovšeobecna a postupne špecifikujte: najčastejšie uchádzači vychádzajú z počtu obyvateľov na Slovensku, koľko z nich asi hrá na klavír, koľko z nich má nástroj doma, kto má klavír a kto klávesy…
• Nezabudnite odpovedať na celú otázku, nie len na jej časť. To je častá chyba. Nachádzajú sa pianá aj niekde inde ako v domácnostiach? Napríklad v školách ich bude určite veľa – pripočítajte ich.

V priebehu riešenia väčšina uchádzačov potrebuje malú pomoc. Je vzácne, keď nie je nutné kandidáta nikam smerovať – nenechajte sa tým preto vykoľajiť.
Je možné, že ste dostali jednu z notoricky známych otázok a riešenia ste si vopred vyhľadali na internete. Náborár tak či tak ocení vaše riešenie, ak je správne alebo dokonca originálne.

Na čo si dať pozor

• Nepôsobí dobre, keď sa zaseknete a neodpoviete nič alebo len „neviem“.
• Nehovorte „Ja by som si to vygooglil!“. Ani na pohovore v Google.
• Nie je tiež vhodné hneď prísť s číselnou odpoveďou: „81 000!“ – máte ukázať, ako premýšľate.

A nezabudnite: Pohovor nie je o tom, aby ste sa za každú cenu zapáčili náborárovi, ktorý nad vami má pomyselnú prevahu. Ide o diskusiu dvoch partnerov, ktorí sa rozhodujú, či budú spolupracovať, alebo nie. Cieľom je obojstranná spokojnosť.

Preklad: LINGO
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.