Tajomstvo veľkých lídrov budúcnosti sa ukrýva v pokore

Firmami otriasa nespokojnosť zamestnancov a kríza manažmentu, preto si otázka osobnosti lídra 21. storočia žiada hlbokú reflexiu. Pri uvažovaní o kvalitách nového typu lídra sa v súčasnosti skloňuje pojem pokora. Dokázal by „skromný“ manažér vytrhnúť zamestnancov z pasivity? Aké manažérske praktiky za tým v skutočnosti stoja?

„Veľký vodca je najprv vnímaný ako služobník a práve táto jednoduchá skutočnosť je kľúčom k jeho veľkosti.“ Robert K. Greenleaf

„Slúžiť“ svojmu tímu alebo spoločnosti si vyžaduje veľmi dobrú znalosť svojich vlastných limitov. Dokážeme ale byť presvedčivou autoritou a inšpiráciou v očiach zamestnancov, ak dáme najavo naše slabé stránky? Alebo ak budeme jednoducho „ľuďmi“? Ťažko tomu uveriť v dobe, keď nás na profesijných platformách zaplavujú historky o úspechoch legendárnych šéfov z amerického Silicon Valley. Je to trochu schizofrenické, no v súčasnej sfére práce sa okrem požiadavky na väčšiu úprimnosť objavuje aj potreba snívať o charizmatických lídroch, ktorí nás (doslovne) dostanú aj na Mars!

Koniec mýtov o vodcovskom guru

Predstava šéfa – supermana pripraveného zachrániť celý svet je už nejaký čas prežitkom. Investori začínajú strácať trpezlivosť s nevhodným správaním ľudí na vedúcich pozíciách. Príkladom je bývalý šéf taxislužby Uber Travis Kalanick obvinený zo sexizmu a známy pre svoju mediálnu megalomániu, alebo bývalý zakladateľ spoločnosti WeWork (We Company) Adam Neumann, známy svojimi spirituálnymi prejavmi. Ak sa manažéri nesprávajú podľa predstáv, sú to varovné signály väčších problémov.

Pád lídrov à la Silicon Valley? Dôkazom je niekoľko skutočností, ako napríklad fluktuácia generálnych riaditeľov, ktorá je v USA najvyššia od roku 2002. Počas prvých 9 mesiacov roku 2019 skončilo na svojej pozícii vo firmách s viac ako dvojročnou existenciou a s viac ako desiatimi zamestnancami 1160 amerických generálnych riaditeľov, čo predstavuje oproti roku 2018 nárast o 13 %.

Na tému nadväzuje aj článok MIT Technology Review, ktorý vysvetľuje, že (až prehnané) legendy o niektorých biznismenoch, akými sú napríklad Elon Musk alebo Steve Jobs, pramenia z nášho chybného vnímania reality. Mnoho štúdií zdôrazňuje, že za zrodom géniov stoja predovšetkým historické, kultúrne, technologické a priemyselné podmienky. Toto „velebenie“ lídra – inovátora často ignoruje podiel zamestnancov na úspechu spoločnosti.

Ako vyzerá líder súčasnosti?

Podľa výskumníka Erica Jeana Garciu sú typológie lídrov naprieč históriou odrazom vývoja spoločnosti a kultúrnych kódov, ktorými sa spoločnosť riadi. Postupom času sa objavovali rôzne typy lídrov, ktoré „v organizáciách koexistujú.

Na začiatku minulého storočia sa objavil líder – kontrolór, inšpirovaný vedeckým racionalizmom, ktorý sa zrodil z priemyselnej revolúcie. Jeho krédo? Kontrolou k produktívnosti. Snaží sa „maximalizovať produktívnosť systematickou kontrolou ľudských faktorov”.

Líder terapeut prišiel v 40. rokoch. Je presvedčený, že „spokojný zamestnanec je produktívny zamestnanec.“ Podľa Garciu si lídri tohto druhu zakladali na ľudskom prístupe a pri manažovaní personálu brali ohľad na spokojnosť ako jednotlivcov, tak aj kolektívu. Tieto trendy môžeme v súvislosti s koučingom a problematikou spokojnosti zamestnancov pozorovať aj dnes.

Mesiášsky líder v 80. rokoch odpovedá na potreby viditeľnosti v tzv. VUCA svete, ktorý reflektuje rýchly, nestabilný, komplexný a rapídne sa meniaci svet. Ide o „stelesnenie vizionárskeho a charizmatického vodcu, ktorý vytvára silnú pracovnú kultúru. Tým si udržiava hierarchiu a kontrolu vďaka dôvere a lojalite, ktorú vzbudzuje”.

Ekolíder je novinkou súčasnosti. Svojimi činmi odpovedá na „problémy globalizovanej a vzájomne prepojenej spoločnosti.” Eric Jean Garcia vysvetľuje, že „predpona odkazuje na myšlienku, podľa ktorej svet stále viac funguje vo forme vzájomne prepojených ekosystémov s meniacimi sa hranicami, v ktorom sa vytvára priestor pre inovatívny (laterálny) typ marketingu.“ Tento model sa približuje k benevolentnému a transverzálnemu štýlu manažmentu, založenému na dôvere a nie na striktnom dodržiavaní procesov.

Aká postava lídra prichádza v roku 2020? Aký by mal byť líder 21. storočia?

Pokora ako odpoveď na súčasné očakávania?

S manažérmi nie sú údajne spokojní v približne každej druhej firme. Ide o zásadnú informáciu, pretože reflektuje aktuálne spoločenské požiadavky: hľadanie zmyslu, nový vzťah voči autoritám, priama demokracia, rovnosť, transparentnosť… Nová generácia sa stala symbolom týchto hodnôt. V skutočnosti si 65 % z nich myslí, že pre tradičné pracovné metódy (zostupný štýl riadenia, pyramídový model organizácie a striktnosť) nemajú možnosť rozvíjať svoj potenciál. Odpoveďou by mohol byť manažér s nasledovnou kompetenčnou výbavou: schopnosť počúvať (54 %), vodcovstvo (21 %), empatia (11 %) a ľudskosť (11 %). V každodennej praxi to znamená prejavy väčšej miery otvorenosti, empatie a svojich slabých stránok. Práve toto predznamená koncept lídra služobníka (servant leader), ktorého charakterizoval Robert K. Greenleaf. Podobne aj odborník na manažérske inovácie Thierry Nadisic hovorí o „spravodlivom manažmente“. Podľa neho musí líder 21. storočia „pristupovať k svojim spolupracovníkom ako k partnerom.“ Musí ich emocionálne podporovať, počúvať a správať sa k nim s rešpektom.

Stále vyšší počet výskumov preukazuje, že pokora je základnou cnosťou lídra. Dokonca je dôležitejšia ako charizma. Jedna z najznámejších štúdií analyzovala 11 úspešných spoločností. Čo z nej vyplýva? Lídri týchto úspešných firiem majú dve spoločné vlastnosti: sú rozhodne súťaživí, no predovšetkým sú pokorní. Pokora je vlastnosť, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní zamestnancov vo firme a ich motivácii. Prvotné výskumy dokazujú, že pokora upevňuje spoluprácu a vyvoláva u členov tímu rešpekt.

Pokora v manažmente: 4 rady ako na to!

Ako spoznať skromného manažéra? Jestvuje niekoľko súvisiacich vlastností, vďaka ktorým možno skromného manažéra v každodennom živote jednoduchšie identifikovať: skromnosť, úprimnosť, otvorenosť voči pripomienkam spolupracovníkov, vďačnosť, minimum prejavov arogancie či narcizmu.

Nedostali ste tieto cnosti do vienka? Len žiadnu paniku. Existuje niekoľko manažérskych metód, ako na svojom „kapitále pokory“ zapracovať. V prvom rade odložte svoje privilégiá a postavenie. Následne môžete využiť niekoľko kľúčových krokov:

• Uvedomte si hodnotu svojich zamestnancov. Namiesto zameriavania sa na chyby alebo nedostatky, hľadajte v tíme talenty. Podľa článku Harvard Business Review sú „lídri – služobníci ľudskí, majú odvahu a dokážu uznať, že môžu ťažiť z odbornosti tých, ktorí nemajú takú autoritu ako oni.“

• Pomôžte svojim zamestnancom rásť. Byť skromným lídrom znamená vytvárať takú pracovnú kultúru a prostredie, v ktorom majú ľudia možnosť sebarozvoja. Zamestnanci sa vďaka dlhodobému vzdelávaniu stávajú nezávislejší a zodpovednejší, čo má zásadný vplyv na inovácie.

• Pomáhajte svojmu tímu. Čo vám ako prvé napadne, keď vás ako manažéra príde niekto o niečo poprosiť? Vyriešiť problém! Nie ste však superman. Namiesto toho, aby ste problém sami vyriešili, pomôžte im nájsť ich vlastné riešenie. Váš najlepší spojenec? Sokrates a jeho slávna maieutika: riešenie nájdete vďaka dialógu.

• Jednoduchšie sa spolupracuje v príjemnom pracovnom prostredí, kde sa chyby odpúšťajú, ak si chcú zamestnanci svoje nápady vyskúšať v praxi. Bez vynášania súdov. V tomto pracovnom prostredí budú zamestnanci motivovanejší prevziať iniciatívu a spolupracovať. Dôverný vzťah so zamestnancami si vybudujete na základe pravidelnej spätnej väzby. Je to síce pekný manéver… no stále existujú zamestnanci, ktorí sa spätnej väzby ešte nikdy nedočkali.

Prekladateľka: Zuzana Chovancová