Slasti a strasti na pohovoroch: zoznam tých najväčších trapasov

Väčšinu z nás pracovné pohovory desia. Často si v hlave predstavujeme tie najhoršie možné scenáre: „Čo keď sa spýtam niečo hlúpe, odpoviem úplne odveci, spôsobím, že sa druhí budú kvôli mne cítiť nepríjemne alebo poviem nevhodný žart…“ Aj na tieto situácie existuje liek, a preto sme si pre vás pripravili niekoľko šialených príbehov plných rozpakov a hanby. Čítajte a predýchavajte!

„Nevhodný obrázok v portfóliu“, Félix, 27 rokov, nezamestnaný

Dostal som sa na pohovor do reklamnej agentúry a uchádzal som sa o pozíciu umeleckého riaditeľa. Deň D prebiehal celkom dobre, až kým som sa nerozhodol ukázať návrh mojej rapovej facebookovej stránky v domnienke, že by rekrutéra mohla zaujímať moja grafika a návrhy. Kým sa stránka načítavala, otočil som obrazovku k nemu a zrazu sa zasmial. Prekvapený jeho reakciou som sa sám pozrel a veľmi rýchlo som si uvedomil, že moja pôvodná profilovka už na stránke nebola. Teraz tam svietil obrázok rozosmiateho bežiaceho malého penisu. Hneď som si uvedomil, čo sa práve stalo, a čo je najdôležitejšie, čia to bola vina – môj najlepší priateľ a tiež admin bol v tomto prípade jediným možným podozrivým!

Chcel som to uviesť na pravú mieru, tak som mu okamžite vysvetlil, že musí ísť o nepodarený vtip niekoho z môjho okolia. Našťastie to pekne prijal a miesto som dokonca získal. Nakoniec som si ale vybral inú spoločnosť, no nikdy sa nebudem môcť tomuto človeku zavďačiť za to, s akým nadhľadom celú situáciu zobral. Čo sa týka toho môjho dobrého kamaráta – dnes sa nad tým už len zasmejeme, no v tej chvíli som ho chcel zabiť. Bola to pomsta za naše nezhody zo dňa pred pohovorom. Mávol som nad tým rukou, ale spočítal som mu to o pár rokov neskôr.

„Hlúpy, stupídny šalát!“ Katarína, 31 rokov, šéfka oddelenia komunikácie s B2B zákazníkmi

Počas pohovoru môže nastať množstvo situácii, vďaka ktorým absolútne stratíme svoj morálny kredit, ako napr. napľutím na náborára alebo hovorením so zaschnutým soplíkom na nose. Z toho sa však neumeria. Ako to môžem s istotou vedieť? Celý čas mi totiž medzi zubami trčal kus šalátu. Nezobrali ma, ale úprimne povedané, neberiem to tragicky. Najdôležitejšie je, že vôbec nič neľutujem – nevyzerali, že by v tej firme boli za každú srandu! Koniec koncov, ak ma neupozornia na kúsok šalátu, ktorý mi doslova skočil do úsmevu, ako budem vedieť, že mi neskôr dajú adekvátny feedback na moju prácu?

„Som majsterka sveta v zlom vyjednávaní.“ Alica, 26 rokov, nezamestnaná

Pracovný pohovor je vždy stresujúca záležitosť. Musíte si dávať pozor na prejav, myslieť na to, čo určite spomenúť a sledovať reakcie rekrutérov. Musíte byť jednoducho prítomní na viacerých frontoch naraz. Chybička sa však v takom prípade ľahko prihodí. Ja som si to pokazila v tom najhoršom možnom momente – pri otázke o plate. Zamotala som sa vo výpočtoch hrubej a čistej mzdy v predchádzajúcej práci. Dopadlo to tak, že som im uviedla plat o 300 eur nižší, než som v skutočnosti zarábala.

Chybu som si uvedomila, až keď som sa vrátila domov. To bola ale panika! Cítila som sa trápne a hnevala sa na seba, pretože som plánovala pýtať viac. Okamžite som to chcela napraviť. Aby som svojim argumentom pridala na hodnovernosti, poslala som im dokonca aj fotku mojej výplatnej pásky. Napriek tomu môj zlý pocit nepoľavoval. Všetko sa nejakým spôsobom urovnalo, ale stále som sa cítila ako po zásahu profesionálneho bitkára. Ani koniec nebol veľmi dobrý: prijali ma, ale po týždni som nakazila Covidom celú firmu, ktorú preto museli zavrieť.

„Nachytali ma, keď som si bola inkognito prezrieť miesto činu pred pohovorom.“ Viktória, 30 rokov, account manažérka

Čakal ma pohovor na prácu v coworkingovej sieti. Deň pred pohovorom som sa vybrala do jedného z ich priestorov na malý prieskum. Len čo som však vyšla z dverí, oslovila ma jedna pani zo zamestnancov s otázkou, či som sa zaregistrovala alebo si chcem priestory len pozrieť. Nerozmýšľala som ani na chvíľu a veľmi prirodzeným spôsobom som odpovedala, že som učiteľka a hľadám si pokojné miesto, kde by som sa mohla pripravovať na vyučovanie. Dobre, klamala som úplne vo všetkom, nechcela som však vyznieť ako klamárka alebo ako nejaký dotieravý človek, no mienila som sa na pohovor dobre pripraviť! Návštevu som naplno využila, získala odpovede na všetky otázky a dotyčnej pani na záver poďakovala. Pred odchodom mi podala svoju vizitku: „Ak budete potrebovať viac informácií, pokojne mi zavolajte a porozprávame sa, volám sa Lucia“ No nie je to milé?

V metre som si prechádzala maily s osobou, ktorá so mnou mala mať pohovor. Už šípite, ako sa táto dráma skončí? „Pohovor povedie Lucia,“ čiže osoba, ktorú som 20 minút balamutila o mojej falošnej identite a profesii. Ojoj. Lucii som sa priznala. Našťastie to zobrala dobre, počas rozhovoru sa nad tým dokonca zasmiala. Najhoršie na tom je, že keby som počas návštevy neklamala, istotne by to nebrali zle, práve naopak!

„Jemné pošmyknutie…“ Cecília, 31 rokov, community manažérka

Uchádzala som sa o prácu manažérky na komunikačnom oddelení vo väčšej firme. Na moje prekvapenie som sa zhovárala s mimoriadne atraktívnym rekrutérom! Našťastie som sa dokázala sústrediť počas celého pohovoru, až kým zo mňa na konci pri poďakovaní a podaní ruky vypadlo: „Ďakujem, pán pekný zadok.“ Šialene som sa na tom päť minút zabávala, kým na mňa on hľadel ako nemý.

Keď sa mi konečne firma ozvala s tým, že ma prijímajú, priznávam, že sa mi v hlave premietalo veľa otázok…

„Na pohovore som musela predvádzať synchronizované plávanie.“ Kristína, poverená komunikáciou, 19 rokov

Hlásila som sa na stáž do komunikačnej agentúry a rekrutérka sa ma po polhodine začala pýtať na moje záľuby: „Venujete sa nejakému konkrétnemu športu?“ Bingo! Nastal ten pravý čas pochváliť sa svojimi niekoľkoročnými skúsenosťami v synchronizovanom plávaní. Ona ma však prerušila vetou: „Môžete mi ukázať nejaké pohyby?“ Tu? Na zemi? Kládla mi hneď niekoľko „originálnych“, no čudných otázok. Napriek tomu som nestrácala odvahu: ľahla som si na podlahu rokovacej miestnosti a predviedla som dva-tri pohyby. Pane bože, to bola tá najdlhšia minúta môjho života! Situácia bola taká absurdná, že som mala dojem, že mi praskla cievka v mozgu a zobudila som sa v tejto smiešnej polohe odsúdená na otázku: „Čo to tu do pekla robím?“ Rekrutérka vyzerala spokojná, že som to nevzdala. To jej ale nezabránilo, aby mi už nezavolala späť… ale fajn. Napriek časovému odstupu dodnes netuším, či ma len testovali alebo to bolo z čistej zlomyseľnosti. Aspoň mi už nikto nebude môcť tvrdiť, že som zo seba nevydala maximum!

„Buď – alebo.“ Ján, 25 rokov, skladník

Klasika prijímacích pohovoroch spočíva v otázkach: „Mohli by ste nám povedať niečo o sebe? Aké sú vaše silné a slabé stránky? Prečo by sme mali prijať práve vás…“, atď. Na druhej strane existuje množstvo „štandardných odpovedí“, ktoré vám umožnia ľahko reagovať. Môj potenciálny manažér mi, samozrejme, musel položiť otázku: „Kde sa vidíte o päť rokov?” Neviem, čo do mňa vošlo, no trochu (príliš) som zariskoval a povedal: „Na vašom mieste?” Vyslovil som to… a bolo to buď-alebo. Zrazu som už nebol frajer. Čo ak si pomyslel, že som drzý? V skutočnosti to z mojej strany nebolo zákerné, skôr som si ho v dobrom doťahoval. Práve naopak, myslím si, že táto hláška dobre vystihla môj štýl humoru – ostrý a provokatívny. Našťastie to zobral športovo, zasmial sa (mne do tváre?) a dokonca mi po pohovore povedal: „Dobre ste to zvládli.“ Nezobrali ma a zatiaľ sa mi nepodarilo získať jeho miesto…

Dúfame, že sa vďaka týmto príbehom na veci budete pozerať s nadhľadom a zapamätáte si, že ani ten najmonumentálnejší prešľap nemusí automaticky znamenať koniec sveta. Ak sa vám situáciu podarí uhrať, môže to byť dokonca príležitosť, ako uvoľniť atmosféru a prelomiť ľady s druhou osobou. A aké sú vaše najchutnejšie historky z pohovorov? Napíšte nám to do komentárov alebo na adresu redakce@wttj.co. Nezabudnite do predmetu napísať: „Historky z pohovorov.“

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.