Endometrióza a pracovná záťaž

Predstava, že si každú pol hodinu musíte meniť vložku, alebo že nemôžete premýšľať kvôli neznesiteľnej bolesti, nie je príjemná, no niektoré ženy prežívajú tieto pocity pravidelne. Niet pochýb, že choroba zvaná endometrióza môže vážne škodiť kariérnemu rastu. Toto chronické ochorenie spôsobuje, že sliznica maternice prerastá von. Je veľmi ťažké túto chorobu diagnostikovať a mnohí, medzi inými aj zdravotníci, si neuvedomujú, že existuje. Rozprávali sme sa s tromi ženami, ktoré endometriózou trpia, aby sme zistili, ako táto diagnóza ovplyvňuje ich pracovný život.

Endometrióza postihuje 1 z 10 žien, čo znamená, že je podobne častá, ako cukrovka alebo astma. Ženám, ktoré ňou trpia, rastú stavebné bunky sliznice maternice von z tela. Každý mesiac sa aj tieto bunky rozkladajú a krvácajú, až na to, že nie v anatomicky vhodnom prostredí. To spôsobuje neznesiteľnú bolesť, silnú menštruáciu a neplodnosť.

Podľa štúdie uverejnenej v oxfordskom odbornom časopise Human Reproduction trvá zvyčajne 7 rokov, kým sa endometrióza správne diagnostikuje. Ženy s touto poruchou sa často stretávajú s tvrdeniami, že ich symptómy sú „bežné“ a že majú len o niečo silnejšiu a bolestivejšiu menštruáciu. Zhluk buniek je na ultrazvuku veľmi ťažké identifikovať a nie všetci lekári sú o tejto chorobe riadne informovaní. Preto je toto ochorenie najčastejšie diagnostikované až medzi 25 a 35 rokom života.

Intenzita symptómov a fakt, že otvorená diskusia o menštruácií v práci je stále tabu, majú za následok, že mnoho žien nemôže pracovať efektívne, prípadne vôbec. Portál Endometriosis.netuvádza, že ženy s endometriózou vymeškajú až 20 pracovných dní ročne.

Ako sa orientovať na pracovnom trhu, ak máte chronickú diagnózu

Ešte pred získaním magisterského titulu mala Anaïs Koopmanová problém s prácou. Získala stáž v Londýne, kde mala pracovať v marketingovom tíme pre kozmetickú značku, no musela po šiestich týždňoch odísť. „Vyhorela som. Kvôli chorobe som príliš trpela.“ priznáva. Šla domov k rodičom na 6 mesiacov, aby si oddýchla. V tom čase Koopmanová krvácala každý deň už rok. „Krvácala som veľa. Priveľa. Niekedy som sa musela chodiť prebaliť každú pol hodinu… Je to také zlé, že kalíšok spolu so špeciálnymi menštruačnými nohavičkami nestačia,“ vysvetľuje.

Koopmanová mala odjakživa silnú menštruáciu. V puberte od bolesti omdlievala a občas zvracala. Po dlhšom čase ju v roku 2017 diagnostikovali s endometriózou. Mala 23 rokov a symptómy sa u nej prvýkrát prejavili pred šiestimi rokmi. „Bola som šokovaná, pretože som sa práve dozvedela, že mám neliečiteľnú chorobu. Zároveň sa mi uľavilo, že konečne viem, čo mi je.“

V Júli 2019 podstúpila operáciu na odstránenie buniek a otvorene prehovorila o svojej chorobe. Nanešťastie pre Koopmanovú a iné ženy, ktoré trpia touto chorobou, operácia nie je dlhodobým riešením, keďže bunky dorastajú a rozširujú sa. Telu sa však po operácií aspoň na chvíľu uľaví.

Príčina endometriózy je neznáma a neexistuje na ňu liek. Operácie, hormonálna liečba, antikoncepcia a analgetiká symptómy len tlmia. Ženy sú preto v práci odsúdené na časté PN, musia požadovať flexibilnú pracovnú dobu alebo hľadať všemožné riešenia, ako sa čo najlepšie vysporiadať s bolesťou na pracovisku.

Pomoc v práci

Helen McLaughlinová, ktorej symptómy začali v šestnástich, musela z práce odísť a pracovať menej. „Toto svinstvo mám v živote od roku 2011,“ tvrdí. Pred deviatimi rokmi si McLaughlinová musela vziať 9-mesačnú PN. V tej dobe pracovala ako manažérka klientov. „Práca pre mňa v tom čase nebola prioritou. Prioritou bolo prežitie.“ Jej vtedajší zamestnávateľ mal pre túto situáciu pochopenie, ale keď sa zamestnala o 4 roky neskôr v Londýne, nemala také šťastie. „Môj zamestnávateľ ma šikanoval a nechápal, v akej som situácii. Potrebovala som pracovať menej hodín denne, avšak bolo mi povedané, že práca proste musí byť hotová,“ vysvetľuje. „Rozplakala som sa v práci. Nikdy som predtým v práci neplakala.“

McLaughlinová dala výpoveď, nedokončila skúšku z účtovníctva a ocitla sa bez práce od mája do júla 2015. O pár rokov neskôr, v roku 2017, získala svoju súčasnú prácu finančnej správkyne v postprodukčnej spoločnosti. „Pracujem 4 dni v týždni. Je to to najlepšie rozhodnutie, aké som v živote urobila. Cítim sa sviežejšie, viem sa sústrediť… V piaty deň sa môžem venovať schôdzkam. Poskytuje mi to flexibilitu účtovníka, ktorú potrebujem, aby som prácu mohla skĺbiť so životom s chronickým ochorením,“ vysvetľuje. V roku 2018 sa jej konečne podarilo absolvovať skúšky z účtovníctva, ktorému sa teraz venuje s plnou kvalifikáciou.

McLaughlinová tiež vníma, ako ju endometrióza finančne ovplyvnila. „Pre práceneschopnosť, deväť mesiacov nezamestnanosti a štvordňový pracovný týždeň som nezarobila viac než 50000 libier za rok (55000 eur). To je vzhľadom na miestne životné štandardy veľmi málo.“ Endometrióza, v dôsledku vymeškanej práce, liečebných terapií a ceny liekov, stojí Britskú ekonomiku až 8,2 miliárd libier ročne a nevplýva teda len na finančnú situáciu jednotlivých žien.

Daniela Isa* mala šťastie a našla si flexibilnú prácu. V roku 2018, kedy ju diagnostikovali, mala 24 rokov a už dva roky pracovala ako projektová koordinátorka pre veľký podnik v Paríži. Jeho zamestnanci môžu pracovať z domu, ak to uznajú za vhodné.

„Panuje tu veľká dôvera a to je fajn,“ tvrdí. Posledné dva mesiace Isa užíva hormonálne lieky, ktoré výrazne zmiernili bolesti a krvácanie. „Pred začatím s hormónmi som väčšinou pracovala z domu, ale mala som pocit, že podvádzam, pretože som potajomky ležala paralyzovaná v posteli,“ vysvetľuje. Keď sa jej symptómy zhoršili v kancelárii, pomohla si fľašou s horúcou vodou. „Uvarím vodu v kanvici, naplním fľašu a položím si ju do lona keď si sadnem. Ľudia si myslia, že je to sranda a ja tvrdím, že je to preto, lebo mi je chladno.“

Ako diskutovať o chronickom ochorení

Aj keď sa Isa niektorým kolegom zverila, otvorene hovoriť o endometrióze v práci nie je jednoduché. Vysvetľovať šéfovi alebo kolegom, že máte chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje vaše reprodukčné orgány, môže byť zložité, a zamestnávatelia neberú vždy ohľad na zdravotné potreby svojich zamestnancov. Je dôležité nájsť dôveryhodnú a empatickú osobu, ktorej sa zveríte a vysvetlíte, ako vás toto ochorenie ovplyvňuje. Ak je to možné, požadujte tiež flexibilnú pracovnú dobu.

V roku 2018 sa Koopmanová zamestnala v Parížskom rádiu, kde pracovala na rannom programe od 6:00 do 9:00. Napriek tomu, že hovorila o svojom ochorení otvorene, nestretla sa veľkou dávkou empatie. „Nikdy som nevymeškala ani jeden prenos. Keď som mala bolesti a musela som v programe ľudí vítať do nového dňa, kolega, ktorý so mnou pracoval, ma požiadal, aby som bola žoviálnejšia. Žiadala som ho, aby mal pre mňa viac pochopenia, ale nedostalo sa mi ho,“ dodáva smutne. „Boli to všetko muži. V dni, kedy som sa cítila hrozne, sa to snažili dokonca použiť proti mne. Tvrdili, že len preto, že sa cítim zle, nemôžem odísť z práce skôr.“

Z rádia odišla krátko pred operáciou v júli 2019, po ktorej skúsila ešte dve ďalšie zamestnania, než sa na jar 2020 rozhodla stať živnostníčkou. Momentálne pracuje ako manažérka obsahu pre značku menštruačnej spodnej bielizne a založila si vlastnú TV stanicu, kde plánuje vysielať obsah týkajúci sa ženského zdravia. „Začala som dostávať pracovné ponuky vďaka tomu, že otvorene hovorím o endometrióze,“ vysvetľuje.

McLaughlinovej sa tiež podarilo prelomiť ľady v práci a prehovoriť o svojom ochorení so zamestnávateľmi. „Vždy som bola otvorená, poviem o tom komukoľvek,“ tvrdí. V roku 2015 sa stala sa dobrovoľníčkou pre nadáciu Endometriosis UK a na túto skúsenosť je vo svojom CV veľmi hrdá. „Je potom jednoduchšie tému otvoriť,“ dodáva. „Pracujem tvrdo a nikdy nič neberiem ako samozrejmosť. Myslím, že je dôležité zamestnávať ženy s endometriózou…”

Bez lieku musia ženy ako Koopmanová, McLaughlinová a Isa nájsť spôsob, akým sa vyrovnať s endometriózou na pracovisku. Veľmi dobre si uvedomujú, aké je to pre nich a pre ženy po celom svete ťažké. „Musíte mať obrovské šťastie, aby ste získali prácu, mali okolo seba priateľov a ľudí, ktorí vám rozumejú a pomôžu vám vyrovnať sa s týmto ochorením,“ vysvetľuje Koopmanová. Vníma žitie s endometriózou ako neustále budovanie sily. „Zvádzam každodenný boj, samozrejme, že som silná!”

• *- Mená sme zmenili

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.