Kolektívne šikanovanie na pracovisku: Čo je mobbing a ako sa proti nemu brániť

Šikanovanie na pracovisku môže mať rôzne podoby. Tou najtypickejšie formou, ktorú si asi väčšina ľudí vybaví ako prvú, je tzv. bossing, teda šikanovanie zo strany niekoho, kto je voči obeti v nadradenom postavení. Utláčanie zamestnanca ale môže prichádzať aj zo strany viacčlennej skupiny – napríklad kolegov na porovnateľnej pracovnej pozícii alebo dokonca od podriadených. V prípade kolektívnej šikany voči jednotlivcovi hovoríme o tzv. mobbingu. Ten je bohužiaľ v našich končinách častejší, než si možno mnohí myslia. Podľa štatistík neziskovky mobbing Free Inštitút má v susednom Česku so šikanovaním v nejakej podobe skúsenosti až štvrtina zamestnancov. Celkovo 79 % obetí mobbingu tvoria podľa prieskumu ženy. Ako je mobbing definovaný, ako prebieha, ako spoznáte, že ste sa na pracovisku s šikanovaním stretli, a ako sa môžete mobbingu brániť?

Čo je to mobbing a ako prebieha

Výraz „mobbing“ prvýkrát použil zoológ a držiteľ Nobelovej ceny za medicínu Konrad Z. Lorenz vo svojej knihe Takzvané zlo z roku 1963, kde týmto termínom popisoval kolektívny útok zvieracie tlupy alebo kŕdľa na votrelca. V psychológii sa neskôr slovo „mobbing“ začalo používať pre psychické týranie a situáciu, keď určitý kolektív cielene, systematicky a dlhodobo utláča, vyčleňuje, zosmiešňuje alebo nejako inak degraduje jednotlivca.
Hranica medzi tým, kedy sa jedná o neškodné kolegiálne podpichovanie a kedy sa jedná o mobbing, nie je nijako exaktne definovaná. Rozhodujúce pre vyhodnotenie situácie je predovšetkým to, ako sa cíti sama obeť a ako danú situáciu vníma. Podľa HJ Kratz, autora knihy Mobbing – ako ho rozpoznať a ako mu čeliť, väčšinou mobbing začína nejakým neriešenými konfliktom na pracovisku a po čase ústi v patologický vzťah, z ktorého sa obeť bez vonkajšej intervencie dostáva len veľmi ťažko. Pre mobbing je tiež typické, že spravidla prebieha dlhodobo (minimálne pol roka) a jeho intenzita sa v priebehu času často stupňuje.

Päť podôb mobbingu

Typológiu mobbingu vypracoval v osemdesiatych rokoch Heinz Leymann, uznávaný švédsky psychológ, ktorý výskumu mobbingu zasvätil svoj profesionálny život. Podľa Leymanna sa dajú prejavy správania, ktoré sa dá považovať za mobbing, rozdeliť do piatich základných kategórií:

Typ 1: Komunikácia a priestor k vyjadrovaniu

Mobbing sa veľmi často prejavuje tak, že kolektív nedáva jednotlivcovi priestor k vyjadrovaniu. Poznámky obete nie sú brané do úvahy, obeť sa nemôže vyjadrovať, je ignorovaná alebo úplne zabudnutá, zatiaľ čo ostatní ľudia na porovnateľnej pozícii sa vyjadrovať môžu. Výnimočné nie je ani zosmiešňovanie, urážky alebo dokonca nadávky na adresu utláčaného. Obeti často nie sú dodávané potrebné informácie a je vyčlenená z komunikačného reťazca.

Typ 2: Spoločenský status a sociálny kontakt

So šikanovaním mnohokrát úzko súvisí systematické a dlhodobé vyčlenenie konkrétneho jednotlivca z kolektívu. Ten je vylúčený a izolovaný, často dokonca nielen spoločensky, ale aj fyzicky (napríklad je jeho pracovisko odsťahované ďalej od ostatných). Jednotlivec je často prehliadaný a nie je mu umožnené zúčastniť sa kolektívnych aktivít.

Typ 3: Reputácia a osobná integrita obete

Ďalším typom šikanovania je útok na reputáciu a osobnú integritu daného jednotlivca. Ten sa stáva terčom klebiet, kritiky, neopodstatneného obviňovania a zosmiešňovania. Posmech kolektívu môže zacieliť na vzhľad či správanie jednotlivca, ale aj na jeho osobný život, názory, sexualitu alebo napríklad aj národnosť.

Typ 4: Výkon zamestnania a profesie

Mobbing má spravidla aj priamy vplyv na schopnosť obete vykonávať svoje zamestnanie. Nezriedka sú danému zamestnancovi dávané podradné a degradujúce úlohy alebo naopak nezvládnuteľný projekt, pri ktorých je vopred jasné, že ich pracovník nemôže splniť. Rovnako sa často obeti nehovoria kľúčové informácie a tá potom nemôže pracovať alebo vykonáva nejakú prácu úplne zbytočne. Obeť tak veľmi rýchlo stráca motiváciu k práci alebo sa jej prudko zníži sebavedomie.

Typ 5: Správanie ohrozujúce fyzické zdravie obete

Keď vynecháme psychosomatické účinky stresu a psychického teroru, existuje ešte posledná úroveň šikanovania, a tou sú aktivity, ktoré priamo ohrozujú zdravie či dokonca život obete. Tá môže byť napríklad nútená k fyzicky namáhavej práci, prípadne sa jej môžu ostatní vyhrážať, naznačovať fyzickú ujmu alebo ju sexuálne obťažovať.

Obete a mobberi

Obeťou mobbingu sa môže stať viacmenej ktokoľvek. Ako uvádza Heinz Leymann, stačí, aby dotyčný jednotlivec nejakým spôsobom vybočoval alebo bol v kolektíve nápadný. K mobbingu tak môže viesť viacmenej akákoľvek odlišnosť – nápadný fyzický vzhľad, odlišné názory od zvyšku skupiny, príslušnosť k sexuálnej, etnickej alebo rasovej menšine, alebo dokonca len fakt, že dotyčný je vo firme nový. A ak je navyše daná obeť nepriebojná a má nízke sebavedomie, môže o to viac priťahovať pozornosť agresorov a môže sa ľahšie stať obeťou psychického teroru na pracovisku. Pri mobbingu platí, že na vine je vždy agresor, prípadne kolektív agresorov, aj keď obete nezriedka obviňujú samých seba vplyvom zníženého sebavedomia.

Čo sa týka tzv. „mobberov“, teda agresorov, ktorí sú strojcami mobbingu, ani tu nemožno presne definovať, aký druh ľudí sa k mobbingu uchyľuje. Podľa spomínaného Mobbing Free Inštitútu sa mobberi dajú deliť na vedomých a nevedomých, teda tých, ktorí sa mobbingu dopúšťajú cielene a schválne, a tých, ktorí si dôsledkov svojho konania nie sú vedomí. Napríklad ľudia s nižšou sociálnou inteligenciou si nemusia nutne uvedomovať, ako veľmi svojich kolegov psychicky deptajú. To, či sa v konkrétnych prípadoch jedná o vedomého alebo nevedomého agresora, nemá na priebeh šikanovania a na to, ako obeť situáciu vníma, príliš veľký vplyv. Platí však, že s agresorom, ktorý sa mobbingu dopúšťa nevedomky, sa pri riešení problému väčšinou pracuje o niečo lepšie ako s vedomým mobberom.

Aký dopad má mobbing na obete

Všeobecne platí, že šikanovanie na pracovisku má na obete dlhodobé a obrovské negatívne následky. Zasiahnutá je nielen psychika postihnutého, ale podľa intenzity šikany i jeho dôstojnosť, integrita a fyzické zdravie. Podľa RVÚZ vedie mobbing k zníženiu pracovného výkonu, stresu, vyššej úrazovosti, zhoršeniu psychického i fyzického zdravia a zhoršenému spánku. Podľa výskumu Univerzity v Bergene potom privedie šikanovanie na pracovisku každú približne dvadsiatu obeť až k samovražedným sklonom.
Ak teda máte podozrenie, že ste sa na pracovisku stali obeťou mobbingu, mali by ste problém ihneď začať riešiť.

Riešenie mobbingu

Pri riešení situácie, kedy ste nútení na pracovisku čeliť prejavom mobbingu, postupujte pokiaľ možno racionálne. Mobbing Free Inštitút radí nemyslieť hneď na protiútok alebo pomstu, ale zároveň byť asertívny a šikanovanie konštruktívne a transparentne riešiť. Tu sú kroky, ktoré by ste ako obeť mobbingu mali začať podnikať:

• Zmapujte situáciu. Definujte účastníkov mobbingu. Spíšte si, ako sa situácia prejavuje, ktoré znaky šikanovania pociťujete a v akom konflikte má svoj pôvod. Až keď budete mať jasno v tom, čo sa deje a ako ste sa do súčasného stavu dostali, budete schopní určiť, či ste sa skutočne stali obeťou mobbingu a čo by ste mali robiť ďalej.
• Zapisujte si udalosti a zhromažďujte dôkazy. Začnite si zaznamenávať konkrétne prejavy nežiaduceho správania svojich kolegov na pracovisku. Kedy, kde a ako? Bola pri udalosti ešte tretia osoba, ktorá by prípadne mohla vašu verziu potvrdiť? Rovnako tak si uschovávajte správy, e-maily a odkazy, ktoré vašu situáciu dokazujú a vykresľujú.
• Pripravte si plán. Na základe súčasného vývoja sa pokúste objektívne predpovedať, čo sa bude diať ďalej. Stanovte si časový limit, do kedy ste schopní a ochotní situáciu tolerovať a po ktorom začnete záležitosť aktívne riešiť.
• Vymedzte sa voči šikanovaniu. Ak sa rozhodnete jednať, buďte racionálni a vyvarujte sa príliš emotívnemu správaniu. V žiadnom prípade by ste nemali znenazdajky takzvane „vybuchnúť“, agresívne sa proti útočníkom ohradiť alebo sa im snažiť nejako pomstiť. Tým by ste svoju situáciu len zhoršili. Postupujte asertívne, ale konštruktívne. Jasne sa voči útočníkom vymedzte a pokojne, ale dôrazne im povedzte, čo si neželáte, aby robili.
• Eskalujte problém vyššie. Ak zmierovacie riešenie priamo s účastníkmi nie je z nejakého dôvodu možné alebo žiaduce, eskalujte situáciu vyššie.
• Zaistite si vlastnú bezpečnosť. Ak hrozí, že by vás daná situácia inmohla ohrozovať na zdraví alebo dokonca živote, podniknite okamžite kroky, ktoré vám zaistia bezpečnosť. V tomto ohľade buďte úplne nekompromisní.
• Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak ste narazili pri riešení mobbingu na slepú uličku, neváhajte sa obrátiť na odborné inštitúcie a regulačné orgány, ktoré vám poskytnú expertnú pomoc.

Kam sa obrátiť pre pomoc

Ak nedôjde k uspokojivému vyriešeniu situácie priamo na pracovisku ani po rokovaní s vedením firmy, neváhajte sa obrátiť na niektorú z nasledujúcich inštitúcií:

• Odborová organizácia vo vašej firme
• Inšpektorát práce
• Ombudsman
• Mobbing Free Inštitút

Preklad: Lingo
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.