Koronavírus: vysvetlenie odborníka v ľudskom jazyku

Ako pracujú medicínski výskumníci? Všetci si ich predstavujeme odetých v bielom, pracujúcich s mikroskopom 24/7 s kmeňmi devastačných vírusov, ktoré mienia zneškodniť. V skutočnosti však trávia 90 % svojho času hľadaním financií a prípravou výskumných projektov, ktoré nie sú takmer nikdy schválené. Občas ale napokon príde kríza ako tá, ktorú žijeme dnes. Hakim Ahmed-Belkacem má 44 rokov a je vedúcim pracovníkom výskumného laboratória v Nemocnici Henriho Mondora vo Francúzsku, kde sa venujú výskumu koronavírusu. Vysvetľuje, že od začiatku epidémie koronavírusu od neho žiadajú výsledky experimentov, ktoré dovtedy nemohol realizovať. Porozpráva nám o tom v jazyku bežných smrteľníkov.

Práca s vírusmi, to je váš každodenný program. Ako postupujete pri výskume nového koronavírusu?

Akonáhle je pacient pozitívne testovaný na koronavírus, vzorky odchádzajú do nemocničného výskumného laboratória. Aby sme mohli vírus skúmať, potrebujeme my, výskumníci, vírus rozmnožiť, čiže ho dáme do „kultivácie“. To znamená, že vírus umiestnime do ľudských buniek do kvapaliny a čakáme, kým sa rozmnoží. Celý tento proces prebieha v laboratóriu za podtlaku (z laboratória nesmie uniknúť vzduch, aby sa vírus nešíril, pozn. prek.). Nemôžeme nič riskovať. Lieky testujeme na kmeňoch vírusu, ktoré sme vydezinfikovali a ktoré sú teda neaktívne.

Ako dlho sa tomu venujete?

Od minulého decembra. Spolu s mojím tímom pozorne sledujeme, čo sa deje v Číne. Čítame absolútne všetky vedecké články o danej téme. Prvý prípad vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, sa v Nemocnici Henriho Mondora objavil len pred 10 dňami. Odvtedy na výskume pracujeme. Aby sme vírus mohli skúmať, potrebujeme infekčné vzorky kmeňov vírusu. Pred epidémiou vírusu som sa venoval respiračnému syncyciálnemu vírusu (HRSV), ktorý spôsobuje bronchiolitídu u dojčiat.

Prerušili ste výskum ostatných vírusov?

Nemali sme veľmi na výber, lehoty sú veľmi krátke. Francúzsko uverejnilo 3. marca výzvu pre výskumný projekt zameraný na koronavírus s dotáciou dvoch miliónov eur. Môže sa zdať, že je to veľa, ale v skutočnosti je to smiešna suma. V súčasnosti má každý možnosť venovať sa výskumu, musíme sa teda do toho pustiť. Všetky francúzske laboratóriá majú do 23. marca čas vypracovať projekt o základných výsledkoch výskumu vírusu SARS-CoV-2, o vedeckom postupe a poskytnúť dobré a presvedčivé argumenty o tom, že sa nám podarí vynájsť účinný liek.

Francúzsko uverejnilo 3. marca výzvu pre výskumný projekt zameraný na výskum koronavírusu s dotáciou vo výške dvoch miliónov eur. Môže sa zdať, že je to veľa, ale v skutočnosti je to smiešna suma.

Spolupracujete aj s ďalšími francúzskymi laboratóriami?

Laboratóriá si, našťastie, vymieňajú informácie. Pasteurov inštitút napríklad aplikoval metódu PCR, čiže postup detekcie škodlivých organizmov. Vďaka tomu vieme zistiť, či sú pacienti novým koronavírusom nakazení. Pasteurov inštitút sa inšpiroval výsledkami nemeckých výskumov. Čiže nie, vo výskume nezačíname od nuly, ale navzájom si v rámci určitých limitov pomáhame. Každému laboratóriu je pridelený určitý balík financií, no všetci si navzájom konkurujeme.

Každému laboratóriu je pridelený určitý balík financií, no všetci si navzájom konkurujeme.

Pracujete na vývoji vakcíny?

Zatiaľ neexistuje ani vakcína, ani lieky. Od prvého prípadu koronavírusu sa viacero laboratórií pokúša pripraviť vakcínu, pretože vakcína je absolútna zbraň. Keď ju budeme mať, vírus budeme môcť vyhubiť.

Už je to však asi 20 rokov, čo sa venujem koronavírusom, a moje skúsenosti ma skôr vedú k práci na antivirotikách. Nápad vytvoriť konkrétny liek pre jediný vírus nie je cesta, pretože epidémie môžu byť prechodné. Ideálne by bolo postupovať ako pri liečbe bakteriálnych chorôb antibiotikami a vyvíjať antivirotikum, ktoré by bolo schopné eliminovať všetky respiračné vírusy. Na tom sa v súčasnosti snažíme pracovať.

Nápad vytvoriť konkrétny liek pre jediný vírus nie je cesta, pretože epidémie môžu byť prechodné.

Keď prídete k lekárovi s angínou alebo cystou, lekár vám nevie povedať, ktorá baktéria tento stav spôsobila, no lieči vás širokospektrálnymi liekmi, ktoré sú schopné zničiť veľké množstvo baktérií, a funguje to! Chceli by sme, aby liek jedného dňa fungoval rovnakým spôsobom pre vírusy a aby bola táto liečba dostupná vo všeobecnej praxi. Okrem niektorých vakcín, ako napríklad vakcína proti chrípke, sa v súčasnosti skôr liečia symptómy vírusu než jeho príčiny.

Okrem niektorých vakcín, ako napríklad vakcína proti chrípke, sa v súčasnosti skôr liečia symptómy vírusu než jeho príčiny.

Prečo ešte neexistuje liečba?

Všetko je o peniazoch. Naše laboratórium sa v minulosti zúčastnilo na výskumoch zameraných na antivirotickú liečbu hepatitídy typu C. Keď som s týmto vírusom začal v roku 2006 pracovať, situácia bola pre francúzske verejné zdravotníctvo vážna a 50 % pacientov chorobe podľahlo. Nakoniec sa nám podarilo pripraviť liek, keď nám asociácie a úrady uvoľnili nejaké prostriedky. Dnes dokážeme vyliečiť 99,9 % pacientov s hepatitídou typu C v priebehu 12 týždňov.

Všetko je o peniazoch.

Pokiaľ ide o súčasnú epidémiu, nezabúdajme, že väčšina koronavírusov nespôsobuje závažné ochorenia. Spôsobujú najmä nádchu. Existujú len tri nebezpečné koronavírusy: SARS-CoV z roku 2003, MERS z roku 2012 a aktuálny SARS-CoV-2. Prečo by orgány pred vypuknutím epidémie uvoľnili prostriedky na výskum vírusov spôsobujúcich tečenie z nosa a kýchanie? Nebolo to pre nich zaujímavé. Keď sa chystáme požiadať o financie pre určitý výskum a vypracúvame si projekt, podľa všeobecných pravidiel je prvou spomenutou informáciou počet úmrtí na svete. Záujem patológie sa líši v závislosti od závažnosti: podľa rozšírenia choroby a miery úmrtnosti. Za posledných 5 rokov som predložil niekoľko výskumných projektov zameraných na koronavírus spôsobujúci nádchu a zatiaľ mi všetky odmietli. Keď teda vypracujem návrh na výskum koronavírusu spôsobujúceho nádchu, nejde mi o liečenie nádchy, ale o vytvorenie akéhosi modelu, ktorý nám umožní študovať celú rodinu koronavírusov, vrátane tých nebezpečných, s ktorými je ťažšie manipulovať.

Keď sa chystáme požiadať o financie pre určitý výskum a vypracúvame si projekt, podľa všeobecných pravidiel je prvou spomenutou informáciou miera svetovej úmrtnosti.

Všetci ľudia na svete dúfajú, že budeme mať čoskoro liek. Čo si o tom myslíte vy?

Nikto to v skutočnosti nevie. Všetky laboratóriá oznamujú, že sa im podarilo niečo zistiť, ale robia to preto, že v súčasnom kontexte bude v obehu veľa peňazí a každý sa snaží niečo predložiť, aby získal grant. Osobne si však myslím, že v prípade tejto epidémie je už príliš neskoro. Často začíname skúmať vírus, keď sa objaví, a zmizne skôr, ako sa výskum skončí. Je to ako partia šachu. Vždy sme o krok pozadu.

Podarilo sa vám niečo zistiť?

Objavil som molekulu, ktorá zabraňuje šíreniu všetkých koronavírusov. Povedzme, že sa veľmi dobre starám o svoje ľudské bunky v skúmavkách, ale zatiaľ neviem, či je molekula toxická. Objavil som niečo, čo by mohlo fungovať, no nikto sa o tom nedozvie, pretože som nemal možnosť vyhodnotiť výsledky výskumu. Je to totálne frustrujúce. Dnes chcem vo výskume pokračovať. Možno keby som mal viac financií, liek by už bol na trhu a liečil by chorých na COVID-19.

Objavil som niečo, čo by mohlo fungovať, no nikto sa to nedozvie, pretože som nemal možnosť vyhodnotiť výsledky výskumu. Je to totálne frustrujúce.

Musí sa finančná politika výskumov zmeniť?

Systém financovania výskumov sa musí kompletne prepracovať. Nemôžeme pracovať v urgentných situáciách! Výskum je beh na dlhé trate. Veci je potrebné skúmať, kým máme čas. Aby ste mali lepšiu predstavu, poviem vám, že naše laboratórium čiastočne financujú organizácia INSERM a Univerzita Paris 12. Celková pridelená suma je približne 40 000 eur ročne. Je to potom na nás, aby sme hľadali peniaze, či už prostredníctvom projektov, alebo reagovaním na uverejnené výzvy. My výskumníci sme úradníčkovia, pretože 90 % nášho času trávime vypracovávaním projektov pre nič. Je to premrhaný čas.

My výskumníci sme úradníčkovia, pretože 90 % nášho času trávime vypracovávaním projektov pre nič.

Rozumiete tej verejnej panike?

Určite netreba brať tento vírus na ľahkú váhu, pretože už spôsobil a aj spôsobí niekoľko úmrtí a nemocnice sú preplnené. Takúto epidémiu sme v Európe nikdy nemali, teda minimálne nie počas môjho života. V Afrike sa objavila ebola a na Strednom východe MERS, ale to bolo od nás veľmi ďaleko. Absolútne chápem nepokoj obyvateľstva vzhľadom na výnimočné sanitárne opatrenia. Každý deň mi volá minimálne jeden znepokojený rodinný príslušník. No napokon netreba podliehať panike, to im aj hovorím. COVID-19 vo väčšine prípadov vyliečime. Možno nie je dôležitá súčasná epidémia, ale tá, ktorá príde po nej.

Takúto epidémiu sme v Európe nikdy nemali, teda minimálne nie počas môjho života..

Mohlo by sa niečo v budúcnosti vrátiť?

Áno, rozšírenie nových vírusov. Koronavírusy majú vynikajúcu schopnosť rozmnožovať sa, pretože dokážu bez problémov prekonať živočíšne bariéry. Skutočnosť, že sa tu objavil vírus, nie je sám o sebe problém. Problém je, že preskočil zo zvieraťa na človeka. Riziká sa zvyšujú aj s globálnym otepľovaním, odlesňovaním… Divoké zvieratá, ktoré sa kedysi vyskytovali na odlišných častiach planéty, sa dnes môžu nachádzať na jednom mieste.

Zrazu si z ničoho nič uvedomia, že existujete, a chcú, aby ste situáciu uhasili…

Presne tak! Výskum koronavírusov je z vedeckého pohľadu zaujímavý, no nikdy som si nemyslel, že by som mohol zachrániť svet. Zo dňa na deň som si uvedomil, že moja práca je z medicínskeho uhla pohľadu dôležitá. Vedel som to, ale za týchto podmienok som si to naplno uvedomil.

Nikdy som si nemyslel, že by som mohol zachrániť svet. Zo dňa na deň som si uvedomil, že moja práca je z medicínskeho uhla pohľadu dôležitá.

Ako to zmenilo váš každodenný život?

Myslím na to neustále. Kedysi som sa kvôli výskumom o nádche nezobúdzal. Je to tlak musieť napredovať rýchlo, najmä keď pracujeme na antivirotikách. To, čo robím, môže eventuálne a okamžite pomôcť chorým. Otvára vám to perspektívy!

Myslím na to neustále. Kedysi som sa kvôli výskumom o nádche nezobúdzal.

Mnohí nás považujú za bláznov, ktorí hľadajú riešenia pre svoje vlastné potešenie. Ďalší nás vnímajú ako bohatých intelektuálov zarábajúcich veľa peňazí. To je na míle vzdialené od reality! Výskum vo Francúzsku je zmluva na dobu neurčitú. Sú to galeje hľadať financie každý deň, peniaze musíme hlúpo šetriť na maličkostiach a nedostatok peňazí kazí vzťahy medzi kolegami.

Preklad: Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.