„Do práce vyrážam, keď všetci idú spať"

Časy, keď sa so západom slnka „zastavil svet“, sú dávno preč. V momente, keď sa mnohí v posteli chystajú spať, iní začínajú pracovnú službu. Časť z nich len s veľkou nevôľou, no pre mnohých sú nočné hodiny naopak želanou voľbou. Pozreli sme sa na prácu v noci, jej riziká a výhody.

Čo je to nočná práca a ako vyzerá na Slovensku

Zákonník práce definuje nočnú prácu ako prácu vykonávanú od 22:00 do 6:00. Ako informuje na svojej stránke Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, za prácu v tomto čase patrí zamestnancovi podľa § 123 okrem dosiahnutej mzdy aj príplatok vo výške najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu. A ak ide o rizikovú prácu, tak mzdové zvýhodnenie za nočnú zmenu sa zvyšuje najmenej na 50 %.

Za istých okolností je podľa § 123 možné znížiť príplatok za nočnú prácu na 35 % minimálnej mzdy. Túto výnimku si môžu uplatniť len tí zamestnávatelia, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť činnosti pravidelne vykonávala v noci. Nemôže však ísť o rizikovú prácu.

Podľa údajov Eurostatu má Slovensko najväčší podiel zamestnancov pracujúcich v noci. Počas nočných hodín pracuje v priemere 400 tisíc slovákov, z ktorých má väčšie zastúpenie mužské pohlavie – okolo 250 tisíc (údaj z roku 2017).

Ohrozené zdravie, rozhádzaný biorytmus

Dôvod lepšieho ohodnotenia nočných služieb je jasný: tento typ práce predstavuje pre ľudský organizmus zvýšenú záťaž. „Ľudské telo má vlastný prirodzený rytmus alebo biologické hodiny, ktoré ho nútia cez noc spať a byť aktívny cez deň. Nie každý si dokáže po čase zvyknúť na obrátený režim, počas ktorého bdie v noci a odpočíva za bieleho dňa. Biorytmus každého človeka potrebuje istý čas na prispôsobenie a ani to nemusí prebehnúť dokonale,“upozorňuje na svojom webe Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ).

Potvrdzuje to aj psychológ Karol Kleinmann. Ako vysvetľuje, pri práci v noci sme vystavení svetlu v čase, keď sme už mali spať a nachádzať sa v tmavom prostredí. To má vplyv na tvorbu spánkového hormónu melatonínu, ktorý nám pomáha pri zaspávaní a súvisí aj s kvalitou oddychu a spánku. Neštandardnou pracovnou dobou si zvyšujeme riziko výskytu najmä kardiovaskulárnych ochorení, obezity a niektorých typov rakoviny. „Ak sa na to pozrieme zo psychologického hľadiska, problémom je narúšanie prirodzeného spánkového rytmu. Ten následne spôsobuje zníženie pracovného výkonu, podráždenosť, konfliktnosť, dlhodobú únavu a zvýšené riziko úrazu a chýb pri vykonávaní pracovných úloh.“ Ako ďalej upozorňuje, nedostatok spánku môže byť spúšťačom depresie a iných psychických ochorení.

Pravidelnú skúsenosť s nočnou prácou má lekár Michal Skurák. Nočné služby v nemocnici zatiaľ zvláda, keďže takto pracuje len niečo vyše roka. „Práca v noci pre mňa vyzerá tak, že prídem ráno do práce na siedmu a pracujem do 15:30. Vtedy sa mi začína služba a som tam do rána do siedmej. Potom idem domov a v ten deň mám voľno,“ opisuje Michal. Potvrdzuje, že v dôsledku toho nemá vytvorený normálny režim, kedy bdie a kedy spí, čo sa odráža aj na kvalite spánku.

Rozhádzaný biorytmus spomína aj SBSkár Dalibor. „V piatok cez deň riešim jednu prácu a večer idem do druhej práce, kde som celú noc. V sobotu cez deň spím a v noci idem zasa do práce. Nedeľa už len spánok. Mám kolegov, ktorým to neprekáža a sú schopní od pondelka normálne fungovať, no mne sa to veľmi nedarí. Dni po nočnej nie som schopný podať normálny výkon a navyše sa mi nedarí zaspať v rozumný čas,“ vysvetľuje Dalibor.

Pozor, či to zvládnete!

V snahe minimalizovať riziká nočnej práce a vyhnúť sa pracovným úrazom stanovuje Zákonník práce firmám povinnosť, aby zamestnancom rozvrhli týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín. Dostupnosť zdravotnej služby či iných ochranných a preventívnych zložiek musí byť rovnaká ako počas dňa.

Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva ľudí v noci, je povinný informovať príslušný inšpektorát práce. Navyše na nočných službách nemôžu pracovať mladiství. Výnimočne je to povolené len pre starších ako 16 rokov, maximálne jednu hodinu a ak je to potrebné pre ich výchovu na povolanie.

Podľa KOZ medzi najčastejšie nedostatky patrí, že nie je zabezpečené stravovanie zamestnancov alebo že zamestnávateľ neoveril zdravotnú spôsobilosť jednotlivých pracujúcich na nočnú prácu. Ďalej spomínajú prácu nadčas nad hranicu stanovenú Zákonníkom práce a bez preukázateľného súhlasu zamestnanca, chýbajúce bezpečnostné prestávky, porušovanie stanovených podmienok a limitov práce nadčas v pohotovostných službách.

To, že práca v noci nie je pre každého, pripomína aj Karol Kleinmann. Podľa jeho slov by sa jej mali vyhnúť ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami a aj tí, ktorí majú v rodine históriu onkologických chorôb. „Nočná práca rozhodne neprospeje ľuďom, ktorí zápasia s depresiou alebo inými emočnými problémami. Tiež nie je vhodná pre ľudí, ktorí majú na najvyšších priečkach hodnotového rebríčka rodinu, deti a priateľov. Z dlhodobého hľadiska je pri tomto type práce sťažený priamy kontakt s dôležitými osobami v živote, keďže majú iný životný rytmus,“ vysvetľuje.

Motiváciou sú peniaze

Napriek mnohým zdravotným rizikám a ďalším nevýhodám je o nočnú prácu záujem. Hlavným lákadlom sú práve peniaze. „Dáva mi to síce zabrať, ale hlavnou výhodou je, že si môžem dobre privyrobiť, nočné šichty sú oveľa lepšie platené,“ potvrdzuje SBSkár Dalibor.

Na nedostatok pracovných síl na „nočné“ sa majiteľ bratislavského nočného klubu HSC Juraj Nosko nesťažuje: „Zamestnancov nájdete skoro vždy. Je veľa mladých ľudí, ktorých práca v noci baví a je aj dobre ohodnotená. Zatiaľ sa mi ani jeden zo zamestnancov za 8 rokov nesťažoval, že prácu v noci nezvláda.“

Sám v minulosti pracoval hlavne cez deň, no odkedy vlastní nočný klub, väčšina jeho činností sa presunula na čas po zotmení. „Na prácu v noci sa dá zvyknúť, po čase sa mi dokonca lepšie pracovalo v noci ako cez deň. Večerné hodiny majú svoje čaro, všetko je pokojnejšie a také uvoľnenejšie,“ opisuje svoju skúsenosť.

Nočný život si pochvaľuje aj Andrej, ktorý sa živí ako DJ. Vysvetľuje, že to nevníma ako extra záťaž. Svoj bežný režim nemusel prispôsobiť profesii, tú len zladil so svojim biorytmom. „Väčšinou neriešim, že pracujem v noci. Moja práca ma baví. Nočným vtákom som už vyše 22 rokov. Nemám problém hrať až do rána. Najbližší vedia, že som nezmar a často nechápu moju výdrž a energiu. Sem-tam sa človek kríze nevyhne, ale zase už viem, čo na mňa zaberá,“ objasňuje Andrej. Priznáva, že spánok počas dňa nebýva až taký kvalitný, ale ak spí aspoň sedem hodín, tak zvládne hrať aj celú ďalšiu noc bez väčších problémov. Už takmer rok však má on aj ďalší kolegovia z biznisu ponocovania pre koronakrízu a zatvorené kluby podstatne menej.

Tipy ako to zvládnuť

Väčšina oslovených sa zhoduje, že obnoviť sily po nočnom výkone trvá minimálne dva dni. Prácu po zotmení zvládajú vďaka tomu, že medzi službami majú viac voľna. Dlhodobo fungovať najmä v nočných hodinách im však nepríde rozumné a radšej by sa tomu vyhli. „Mám kolegyne, ktoré slúžia vyše 40 rokov, ale v mojom prípade to nevidím reálne,“ priznáva lekár Michal.

Zvoliť si prácu v noci len ako prechodné riešenie odporúča aj psychológ Kleimann: „Najhorším variantom je dlhodobá, nepravidelná práca na zmeny. Vtedy naplno narušujeme náš cirkadiálny rytmus, ktorý je zodpovedný za vylučovanie tých správnych hormónov v správny čas.“

Podľa neho sú o niečo lepšie pravidelné nočné zmeny, kedy zamestnanec nastupuje do práce približne v ten istý čas. Istá pravidelnosť a rutina potom pomôže pri zaspávaní a vstávaní, hoci v netypickú hodinu.

Pre zmiernenie následkov nočnej práce odporúča:

• neodkladať spánok a dodržiavať odporúčanú dobu spánku 7-9 hodín,
• vyhýbať sa niekoľko hodín pred plánovaným spánkom alkoholu, káve a cigaretám (všetko sú to stimulanty),
• obmedziť ťažké jedlá pred spánkom,
• nepúšťať sa pred spánkom do aktivít, ktoré by nás mohli rozrušiť alebo vybudiť (športovanie, sledovanie napínavého filmu),
• zabezpečiť si tiché, tmavé a pohodlné miesto na spanie s vhodnou teplotou,
• vypnúť všetky elektronické zariadenia, ktoré by nás mohli vyrušiť a požiadať členov domácnosti, aby nás nerušili.

Pre regeneráciu odporúča tráviť čas mimo pracovnej doby vonku na prirodzenom svetle. „Nie len z dôvodu doplnenia vitamínu D, ale aj pre celkovú psychickú pohodu. Slnečné svetlo má na našu psychiku zásadný vplyv, a dlhodobá absencia slnka môže zhoršiť našu mentálnu odolnosť.“

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.