Ako sa pri pohovore vyrovnať s nevhodnými otázkami?

Existujú otázky, na ktoré by každý personalista rád poznal odpoveď. Vysloviť ich však nesmie. Ktoré to sú? Existujú výnimky? A ako sa zachovať, keď v priebehu pohovoru predsa len padnú? Je dobré vedieť, že aj pri pohovore máte svoje práva, a to predovšetkým právo neodpovedať, hoci o prácu pre danú firmu skutočne stojíte.

Možno ste sa pri pohovore už niekedy stretli s otázkou, ktorá vás zarazila. Nie preto, že by bola ťažká alebo by ste na ňu nevedeli odpovedať, ale jednoducho preto, že zaznela na pracovnom pohovore a nie s kamarátmi pri pive. Bola to otázka nečakane osobná, v ktorej ste vycítili skrytý dôraz. Tušili ste, že môže rozhodnúť o výsledku celého konania, a neboli ste na ňu pripravení. Možno ste na ňu odpovedali a potom ste sa preto na seba hnevali. Rýchlo vám totiž došlo, že išlo o otázku, ktorá padnúť nemala. Otázky, ktoré na pohovore nesmú zaznieť, totiž skutočne existujú. Venovali sme sa im spolu s riaditeľom advokátskej kancelárie CÍSAŘ, ČEŠKA, SMUTNÝ Filipom Drncom. Nenechajte sa nimi zaskočiť a naučte sa na ne reagovať aj vy.

Právne zakotvenie

Zákonov, ktoré by riešili vzťah uchádzača a potenciálneho zamestnávateľa, je v slovenskom právnom prostredí len poskromne. Zákonník práce v zákone 311/2001 Z. z. v § 41 ukladá zamestnávateľom, aby od uchádzačov vyžadovali len tie informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú majú vykonávať. Ak ide o osobu, ktorá už v minulosti bola zamestnaná, môže zamestnávateľ požadovať aj pracovný posudok z predchádzajúceho zamestnania. Všeobecne platnou poučkou pre personalistov tak môže byť, že majú sledovať predovšetkým kvalifikáciu a mimoriadne vlastnosti, ktoré pracovnápozícia vyžaduje.

Zákonník práce v zákone 311/2001 Z. z. v § 13 ďalej prikazuje zamestnávateľovi zaobchádzať v pracovnoprávnych vzťahoch k zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a vylučuje diskrimináciu. Práve optikou tohto zákona je možné niektoré otázky, ktoré počas rozhovoru zaznejú, považovať za protiprávne.
Ktoré to sú? Typicky tie, ktoré sa týkajú týchto skutočností:

• pohlavie,
• manželský a rodinný stav,
• sexuálna orientácia,
• rasa, farba pleti a materinský jazyk,
• vek,
• nepriaznivý zdravotný stav alebo postihnutie,
• viera, náboženstvo, politické a iné zmýšľanie a ďalšie.

Skutočne sa teda pri pohovore nemusíte nikomu zverovať, že ste moslim ani koľko máte potomkov alebo či plánujete s partnerom ešte ďalšie deti a či to bude o rok alebo o tri. Výnimkou je, samozrejme, situácia, keď vy sami so zreteľom na nutnosť dohodnutia osobitných podmienok (častejšia práca z domu či voľnejší úväzok) potrebujete tieto skutočnosti reflektovať. Aj vtedy je ale len na vás rozsah informácií, ktoré chcete uviesť. Maximálne riskujete to, že budete na svoju protistranu pôsobiť trochu záhadne alebo nezrozumiteľne.

Výnimky existujú

„Niekedy je nutné predpísané hranice prekročiť, a to v prípadoch, keď sa informácie viažu na splnenie kvalifikácie. Niektoré zamestnania vyžadujú dosiahnutie určitého veku, napríklad u sudcov. Pre cirkevné organizácie zas môže byť viera uchádzača profesijnou požiadavkou,“ popisuje výnimky Filip Drnec z advokátskej kancelárie CÍSAŘ, ČEŠKA, SMUTNÝ.

Zisťovanie informácií ohľadne rodinných či majetkových podmienok je možné len v prípadoch, keď tak stanovuje osobitný zákon (napríklad v prípade verejných funkcionárov, ktorí musia podávať majetkové priznania), alebo je táto informácia nutná vzhľadom na povahu danej práce (napríklad tehotné ženy nemôžu vykonávať fyzicky ťažkú prácu).

Ako sa k situácii postaviť?

1. Odpovedajte všeobecne

Naozaj nechcete čímkoľvek znížiť svoje šance na úspech pri pohovore, ale zároveň nechcete na otázku odpovedať? Použite univerzálnu odpoveď, akou je možné odpovedať na mnoho otázok. Otázka napríklad znie: „Neplánujete v najbližšom období založiť si rodinu?“ Odporúčaná odpoveď: „Z tohto hľadiska neviem o ničom, čo by ovplyvnilo moju schopnosť zastávať túto pozíciu,“ alebo: „Chápem očakávania súvisiace s pozíciou a verím, že by som ich dokázala naplniť.“

2. Odpovedajte na pozmenenú otázku

Ďalším príkladom môže byť napríklad otázka: „Nebude pre vás problém viesť tím, kde sú všetci výrazne starší/opačného pohlavia/iného náboženstva?“ Otázku si pre seba pozmeňte a zamerajte sa na to, čo je skutočne podstatné: odpovedzte jednoducho na to, ako vediete tímy, poukážte na svoje skúsenosti v tejto oblasti a odveďte reč inam. Chúlostivú otázku veku, pohlavia či náboženstva jednoducho ignorujte. Napríklad: „V tíme sa zameriavam na každého jednotlivca zvlášť a dokážem svoj prístup individuálne prispôsobiť. Na svojom predchádzajúcom pracovisku som viedol medzinárodný tím…“

3. Požiadajte o kontext a priamo sa spýtať, prečo taká otázka padla

Keď budete mať pri pohovore pocit, že padla nevhodná otázka alebo vám nebude jasné, či je vzhľadom na ponúkanú pozíciu relevantná, dobrou stratégiou je požiadať personalistu o dodatočné vysvetlenie, prečo ju položil. Pokiaľ bude personalista až nepríjemne trvať na zodpovedaní nevhodnej otázky, môžete sa priamo a bez vykrúcania spýtať, z akého dôvodu sa na túto informáciu pýta, a dať tak najavo, že ste si vedomí nevhodnosti takej otázky a neželáte si na ňu odpovedať. „Mohli by ste mi vysvetliť, ako táto otázka súvisí s tým, či sa na túto pozíciu hodím?“

4. Jednoducho odpovedajte

Prirodzene, máte možnosť na nevhodnú otázku odpovedať podľa vlastného uváženia. Máte dojem, že vám odpoveď prinesie konkurenčnú výhodu? Ste natoľko otvorení, že otázku (napr. ohľadne založenia rodiny) nepovažujete za invazívnu? V tom prípade pokojne odpovedzte pravdivo. Odpovedať je možné aj vtedy, keď poznáte „správnu odpoveď“. Len ťažko by vám ktokoľvek dokazoval nepravdu. Zároveň to ale nie je to, čo by sme vám radili.

V prípade, že sa rozhodnete na otázku odpovedať, prijmete fakt, že svojím konaním prispievate k správaniu, aké by si personalista alebo firma nemali dovoliť, a podporujete atmosféru, že by napríklad túžba mať v budúcnosti rodinu mohla niekoho diskvalifikovať z pracovného miesta. Dnes vám daná otázka možno nevadí, o 10 rokov ale budete možno v úplne inej situácii.

5. Neodpovedať

Môžete využiť svoje právo na otázku neodpovedať. Ako na to? V neformálnej atmosfére je možné otázku „zahrať do autu“, v tej korporátnejšej priamo povedať, že na túto otázku odpovedať nechcete. Možno to povedať s úsmevom, ale jednoznačne. Nie ste na výsluchu a skúsený personalista by mal vedieť, že je za hranou, a nenaliehať.

Je možné sa brániť?

Výberové konanie ste nevyhrali a máte pocit nespravodlivosti? Máte dojem, že je to možno práve na základe údajov, ktoré by nemali byť posudzované? „Vzhľadom na to, že rozhodnutie o prijatí či neprijatí nemusí byť zdôvodnené, dokázať spätne diskrimináciu na pohovore je takmer nemožné. Na rozhodnutie o neprijatí možno z pozície kandidáta reagovať rôzne, spravidla to ale pozitívne výsledky neprinesie. Sloboda rozhodnúť sa, s kým bude pracovná zmluva uzavretá, je vždy nielen na strane uchádzača, ale i zamestnávateľa,“ vysvetľuje Filip Drnec. Za predpokladu, že ste boli pri pohovore vystavení diskriminácii, je dokazovanie veľmi zložité. Zamestnávateľ má totiž plné právo odmietnuť uchádzača napríklad preto, že mu nebol tak úplne sympatický alebo mal pocit, že by nezapadol do tímu.

Chcete sa proti prípadným nevhodným otázkam a správaniu brániť právnou cestou? Možno vám už napadlo, že nahrávkou z pohovoru by ste získali potrebný dôkaz pre prípadné riešenie pred súdom. Vedzte však, že nahrávať si tajne pohovor na skrytom zariadení je veľmi neštandardná praktika. Nahrávaná osoba by totiž so záznamom mala vždy súhlasiť a byť o ňom informovaná. Záznam bez súhlasu je neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti. Za výnimku môžeme považovať prípad, keď je získanie audiozáznamu jediným spôsobom, ako dosiahnuť právnu ochranu slabšej strany (zamestnanca) v pracovnoprávnom spore pred súdom.

„Súdy každý takýto prípad posudzujú individuálne. Nedá sa teda predvídať úspešnosť takého konania alebo praktiku odporučiť. O to menej v situácii, keď pracovnoprávny vzťah ešte ani nevznikol a správaním potenciálneho zamestnávateľa tak nehrozí strata zamestnania,“ uzatvára právnik Filip Drnec tieto špecifické prípady.

Nech už teda nepríjemné a nemiestne otázky na pohovore ustojíte akokoľvek, zvážte, čo pri prijímacom pohovore vypovedajú o danej spoločnosti a ľuďoch, ktorí v nej pracujú. Išlo o prechmat, neznalosť alebo to takto v danej spoločnosti funguje?

Preložila Zita Mudráková

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.